Rusko za posledné mesiace čelí mnohým sankciám, od individuálnych, hospodárskych či obmedzenia spolupráce. Uvalila ich naň Európska únia, ale aj USA či Spojené kráľovstvo.
A hoci to ovplyvnilo Rusko nepriamo, mnohí kritici tvrdili, že opatrenia nezašli dostatočne ďaleko. Chýbal im jeden veľmi dôležitý prvok – plyn, píše portál euronews.com.
Lídri v Európe vedia, že odklon od fosílnych palív je prioritou nasledujúcich rokov. A to nielen pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ale aj v súvislosti s obmedzením globálneho otepľovania.
Približne 40 percent ropy a plynu, ktoré prúdia do Európy, sa dováža práve z Ruska.
Aké sú alternatívy?
Kríza na Ukrajine ukazuje, že odklon od dovážaných fosílnych palív nie je dôležitý len v boji proti klimatickej zmene, ale aj ako otázka bezpečnosti. Tu je niekoľko alternatívnych možností, ktoré budú musieť štáty EÚ zvážiť.
Plyn predstavuje pre Európu väčší problém ako ropa. Hoci sa skvapalnený zemný plyn (LNG) považuje za najčistejšie z fosílnych palív, napriek tomu ide o fosílne palivo, a preto prispieva k nezvratnému poškodeniu klímy.
Síce môže krátkodobo vyplniť medzeru, odborníci však tvrdia, že nie je dostatok LNG na pokrytie všetkých energetických potrieb Európy. Napríklad v USA sa snažia nakupovať zemný plyn z iných častí sveta, nie z Ruska, aby udržali krok s dopytom.
Nemecko sa snaží dovážať LNG z Kataru a nakupovať plyn od iných európskych krajín.
Taliansko uvažuje nad zvýšením dodávok plynu z Alžírska. Alžírsko, ktoré má ropovody do Španielska a Talianska a veľký LNG terminál v prístave Skikda, vlani zvýšilo ťažbu ropy a plynu o 5 percent.
Hrozí Európe návrat k uhliu?
Ešte kontroverznejšie je, že niektorí predpovedajú, že EÚ sa možno bude musieť uchýliť k reaktivácii starých a vyradených uhoľných elektrární.
Uhlie sa považuje za najhoršie fosílne palivo. Je „najšpinavšie“ zo všetkých – zodpovedá za viac ako 0,3 °C z 1 °C nárastu priemernej globálnej teploty. Návrat k uhliu by bol pre budúcnosť planéty katastrofou.
„Krátkodobo sa môže stať, že ako preventívne opatrenie, a aby sme boli pripravení aj na to najhoršie, budeme musieť ponechať uhoľné elektrárne v pohotovostnom režime a možno ich aj nechať v prevádzke,“ povedal pre verejnoprávny rozhlas Deutschlandfunk nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.
Európske krajiny v posledných rokoch postupne vyraďujú z prevádzky uhoľnú infraštruktúru, keďže trh s elektrinou smeruje k ekologickejšej budúcnosti.
S eskaláciou energetickej krízy však „uhlie zostáva kritickou zložkou energetického mixu, najmä ak je spochybňovaná spoľahlivosť iných zdrojov energie,“ hovorí Carlos Torres Diaz, vedúci výskumu trhu s plynom a energiou v Rystad Energy.
Energetická kríza je šancou pre planétu
Naopak, niektorí európski lídri hovoria, že ruská invázia na Ukrajinu je šancou na urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Nemecko sa snaží urýchliť rozvoj solárnej energie a projektov veternej energie na pevnine aj na mori.
Habeck uviedol, že rýchlejšia expanzia obnoviteľných zdrojov je kľúčom k zníženiu závislosti od ruských fosílnych palív. Jadrová energia je tiež ekologicky prijateľnou možnosťou.
Výroba v jadrových elektrárňach vzrástla v roku 2021 o 6 percent v porovnaní s rokom 2020 a od roku 2014 je najväčším prispievateľom k výrobe elektriny v Európe.
Momentálnou nevýhodou je, že mnohé jadrové elektrárne dosiahli koniec svojho životného cyklu a prípadná prestavba by bola nákladná. Ich prevádzková životnosť je len okolo 40 rokov.
Vodíková cesta otvára dvere Rusku
Úlohu pravdepodobne zohrá aj dovoz palív na báze čistého vodíka. Vo svete sa stále častejšie diskutuje o vozidlách s vodíkovým pohonom. Aj na Slovensko nedávno prišiel prvý vodíkový vlak.
Niektorí však poukazujú na to, že Európa by mohla byť energeticky závislá od Ruska ešte ďalšie desaťročia, ak sa vydá vodíkovou cestou.
„Rusko vidí vznikajúci trh s vodíkom ako životne dôležitú komerčnú príležitosť. V priebehu nasledujúcich rokov má ambície stať sa popredným svetovým výrobcom a vývozcom vodíkovej energie,“ vysvetľuje Max Lacey-Barnacle, výskumný pracovník oddelenia pre výskum vedeckej politiky na University of Sussex Business School.
Ďalším potenciálnym dodávateľom vodíka je Austrália. Nová štúdia zistila, že obnoviteľné zdroje energie v Južnej Austrálii jej poskytnú konkurenčnú výhodu v pretekoch o dodávanie čistého vodíka do Európy.
„Ak naozaj chceme zastaviť dlhodobé zväčšovanie Putinovho bohatstva, musíme investovať do obnoviteľných zdrojov a musíme to urobiť rýchlo,“ povedal ešte v januári Frans Timmermans, viceprezident Európskej komisie.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová súhlasila. „Musíme sa stať nezávislými od ruskej ropy, uhlia a plynu. Jednoducho sa nemôžeme spoliehať na dodávateľa, ktorý nás ohrozuje,“ dodala.
