Srí Lanku si väčšina ľudí predstavuje ako posledné desaťročie pokojnú dovolenkovú destináciu v Indickom oceáne a ako pomerne rozvinutú krajinu. Tento ostrovný štát sa však od vypuknutia vojny na Ukrajine topí v problémoch.
Veľká prepojenosť s čínskou a ruskou ekonomikou 20-miliónový štát ekonomicky poškodila. Sankcie proti Ruskej federácii a koronavírus v Číne už srílanská ekonomika nedokázala ustáť. Aké sú najdôležitejšie míľniky srílanskej ekonomickej a politickej krízy?
1. apríla – srílanská polícia zadržala desiatky ľudí, ktorí sa niekoľko dní zúčastňovali na protestoch blízko domu, kde žije prezident Gotábaja Rádžapakše.
Demonštranti žiadali prezidentovu rezignáciu v súvislosti s rozsiahlou ekonomickou krízou. Rádžapakše kvôli pokračujúcim protestom vyhlásil v krajine núdzový stav.
Staronová vláda
4. apríla – všetkých 26 ministrov srílanskej vlády a guvernér centrálnej banky podali demisiu v reakcii na pokračujúce demonštrácie. Premiér Mahinda Rádžapakše a jeho brat, prezident Gotábaja Rádžapakše, ale rezignovať odmietli.
12. apríla – Srí Lanka dočasne pozastavila splácanie zahraničného dlhu, aby sa vyhla tvrdému bankrotu. Podľa agentúry AP by mala krajina tento rok splatiť sedem miliárd z celkových 51 miliárd dolárov.
9. mája – protestujúci na Srí Lanke zapálili niekoľko domov patriacich vládnucej rodine Rádžapakše i politikom vládnej strany.
Protesty, pri ktorých zomrelo podľa AP osem ľudí vrátane jedného zákonodarcu a dvoch policajtov, vyústili do rezignácie premiéra Mahindy Rádžapakšu.
12. mája – novým premiérom Srí Lanky sa stal Ranil Vikramasinghe, ktorý v minulosti vládu už viedol.
19. mája – Srí Lanka sa prvýkrát za 74 rokov, keď funguje ako samostatný štát, dostala do platobnej neschopnosti.
Guvernér centrálnej banky Nandalál Vírasimha podľa agentúry Bloomberg oznámil veriteľom, že krajina nebude schopná splácať záväzky, kým nereštrukturalizuje dlh.
Varoval tiež, že miera inflácie, ktorá je už teraz na 30 percentách, by sa v nasledujúcich mesiacoch mohla vyšplhať na 40 percent.
6. júna – prezident Rádžapakše oznámil, že dokončí zvyšné dva roky svojho mandátu a nebude sa uchádzať o ďalšie.
Nedostatok všetkého a nové pôžičky
7. júna – srílanskí zákonodarcovia prijali pôžičku 55 miliónov dolárov od indickej Exim Bank na hnojivá. OSN o dva dni neskôr oznámila, že krajine poskytne finančnú podporu 47 miliónov dolárov.
Podľa OSN v krajine hrozí humanitárna kríza. Srí Lanke poskytla pomoc aj susedná India formou úveru vo výške štyroch miliárd dolárov.
9. júna – krajinu ochromili rozsiahle výpadky elektriny po tom, čo odbory v energetike vyhlásili štrajk na protest proti novým vládnym nariadeniam.
Výpadky sa podarilo ukončiť, keď prezident Rádžapakše sľúbil, že vyhovie podmienkam štrajkujúcich. Odchod z parlamentu oznámil aj brat srílanského prezidenta a bývalý minister financií Basil Radžapaksa.
14. júna – Srí Lanka schválila štvordňový pracovný týždeň pre zamestnancov verejného sektora. Vláda tak chcela ľuďom pomôcť vyrovnať sa s nedostatkom pohonných hmôt a podporiť ich v pestovaní potravín.
22. júna – premiér Vikramasinghe, ktorý pôsobí zároveň ako minister financií, vyhlásil v parlamente, že ekonomika Srí Lanky sa po mesiacoch nedostatku potravín, pohonných hmôt a elektriny zrútila.
Útek prezidenta
9. júla – prezident Rádžapakše ušiel zo svojej rezidencie v Kolombe. Len niekoľko minút potom do budovy vtrhli tisíce nahnevaných demonštrantov.
Demonštranti vtrhli aj do sídla premiéra, ktoré zapálili. Prezident potom súhlasil, že rezignuje. Tiež predseda vlády Vikramasinghe informoval, že je ochotný odstúpiť.
11. júla – odznelo vyhlásenie, že srílanský parlament zvolí 20. júla nového prezidenta.
13. júla – Srí Lanka vyhlásila výnimočný stav. Prezident Gotábaja Rádžapakše skoro ráno miestneho času krajinu opustil vo vojenskom lietadle v sprievode manželky a ochranky.
Podľa agentúry AFP je na Maldivách. Prezidentské právomoci odovzdal podľa predsedu parlamentu Vikramasingheovi.
