Slovenská ekonomika by sa v budúcom roku mohla tesne vyhnúť recesii. Napriek tomu, že Národná banka Slovenska ešte v septembri prepad do recesie predpovedala, podľa novej makroekonomickej prognózy Európskej komisie porastie hrubý domáci produkt o pol percenta.
Ekonómovia prízvukujú, že pre očakávanú vysokú infláciu sa bude ďalej znižovať životná úroveň. Štatistický úrad SR v pondelok (14. 11.) zverejnil, že inflácia sa v októbri zastavila na 14,9 desatín percenta. Rástli ceny palív, potravín aj textilu.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Kristína Braxatorová.
Eurokomisia výrazne znížila odhad rastu ekonomiky celej Únie v budúcom roku na tri desatiny percenta, hoci ešte v lete očakávala jeden a pol percentný rast. Pre domácu ekonomiku predpovedá, že sa len tesne vyhne recesii a porastie o pol percenta.
Dôvodov je podľa ekonóma Viliama Páleníka viacero. „Je to aj dôsledok pandémie. Netreba však zabúdať na to, že od roku 2008 prešlo pätnásť rokov a prichádza bežná cyklická recesia. Tá je typická pre trhovú ekonomiku,“ vysvetlil. Vojna na Ukrajine podľa neho len urýchlila jej príchod.
Vysoká inflácia zníži životnú úroveň Slovákov
Vysoké ceny energií, ktoré vidíme ako jeden z dôsledkov ruskej agresie, ženú nahor aj infláciu. Práve tá podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža bude znamenať nižšiu životnú úroveň pre veľkú časť Slovákov.
„Európska komisia prognózuje mieru inflácie na úrovni takmer 14 percent. Priemerná ročná inflácia na budúci rok by však mala byť ešte o dve percentá vyššia,“ dodal. To pocítia najmä ľudia s nízkym príjmom, sociálne vylúčené skupiny, slobodné matky či zamestnanci štátnej správy.
Viliam Páleník pripomína, že infláciu umelo navyšujú aj neadresné protiinflačné opatrenia. „Do ekonomiky vláda vpustí nové peniaze, tie zvýšia dopyt, ale zároveň vyvolajú novú infláciu,“ vysvetlil.
Ekonomická situácia by sa mala stabilizovať najneskôr v roku 2024. Návrat k nízkym cenám však ekonómovia neočakávajú.
