Ak by sa chaos v parlamente nepodarilo zastaviť, poslanci by mali zvážiť termín júnových predčasných parlamentných volieb. Povedala to v sobotu (18. 2.) prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Hlava štátu pripomenula, že o júnovom termíne volieb hovorila ako o vhodnom ešte v decembri po páde vlády a aj vo svojom januárovom vyhlásení.
„Hovorím to teraz a budem to hovoriť aj o 20 rokov. Myslím si, že keď je odvolaná vláda, z hľadiska toho, že má limitované právomoci, tak čím skoršie voľby, samozrejme v zvládnuteľných termínoch, tým je to pre krajinu lepšie,“ povedala.
Prezidentka pripustila možnosť septembrového termínu vo svojom januárovom vyhlásení. Vysvetlila, že tento termín nenavrhla. Išlo o dohodu poslancov, lídrov politických strán. Aj vo vyhlásení trvala na termíne volieb v prvom polroku 2023.
Myslí si, že vďaka tomu, že otvorila „dvierka“ septembrovým voľbám, sa predčasné voľby uskutočnia v tomto roku. „Pretože na to bola viazaná dohoda poslancov na zmene ústavy a na termíne predčasných volieb,“ vysvetlila.
O úradnícku vládu nie je skutočný záujem
Štvrtkové (16. 2.) vyhlásenie prezidentky vyvolalo zmiešané reakcie zo strany lídrov politických strán. Čaputová trvá na tom, že júnový termín je pre krajinu lepší vzhľadom na súčasnú politickú situáciu.
„Ale je to na poslancoch. To nie je moja dohoda s nimi. Môj akcept toho súvisel s tým, že neodvolám vládu Eduarda Hegera (OĽANO) z tohto dôvodu, ak presunú júnový termín na september. A toto platí. Tú vládu vymením za úradnícku vládu z úplne iných dôvodov,“ dodala prezidentka. Úradnícku vládu však vymenovať neplánuje.
„Nebudem hazardovať so 16 špičkovými odborníkmi, ktorých by som tam v prípade tejto varianty videla, aby som donútila poslancov zvažovať svoju zodpovednosť a rozhodovať o predčasných voľbách o tri mesiace skôr. Je to ich rozhodnutie,“ poznamenala Čaputová s tým, že úradnícka a akákoľvek vláda nemá byť pákou na ovplyvňovanie rozhodovania poslancov.
O úradnícku vládu nie je zo strany politických strán skutočný záujem, tvrdí prezidentka s tým, že tento prostriedok chcú strany využiť len ako „páku“ na donútenie poslancov. Podotkla tiež, že by takejto vláde nevyjadrili dôveru – nikto z politikov sa tak nevyjadril.
Zodpovedný krok
Za ďalší problém úradníckej vlády považuje hlava štátu aj fakt, že by nastupovala v čase krízy. Jej členovia by sa preto museli oboznamovať s agendou.
„Nie je to jednoduchý krok, je to veľmi zodpovedný krok, ak bude treba, urobím ho. Ak to má nastať, tak to má byť veľmi zodpovedný krok, ktorý by viedol k lepšiemu spravovaniu vecí verejných. Nateraz vláda štát manažuje. Ak sa dostane na hranicu toho, že by malo dôjsť k závažnému zlyhaniu, som pripravená to urobiť,“ dodala.
Paragraf 363 by sa mal spresniť
Hlava štátu napadla paragraf 363 na ústavnom súde. Označila ho za predmet odbornej polemiky. Myslí si, že práve odborná nezhoda je dostatočným dôvodom na to, aby sa jeho znenie spresnilo.
Kritizuje, že proti nemu neexistuje opravný prostriedok a môže sa použiť v akomkoľvek štádiu trestného konania, a to aj po tom, ako súd rozhodne o väzbe, a teda o dôvodnosti stíhania. Toto boli dôvody toho, prečo prezidentka podala podnet na posúdenie paragrafu 363 na ústavný súd.
Podľa Čaputovej by úprava paragrafu 363 podľa ústavného súdu mohla obsahovať spresnenie jeho použitia.
„Bolo by ho možné použiť veľmi striktne a jasne iba tam, kde je vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. Zároveň by ho bolo možné použiť iba v prípadoch, kde ešte nerozhodoval väzobný súd,“ priblížila.
Opätovná kandidatúra?
Prezidentka bude v marci v pozícii hlavy štátu štyri roky. O kandidatúre do prezidentských volieb na ďalšie obdobie Čaputová zatiaľ rozhodnutie neurobila.
„Som plne pohltená bežnou agendou a nie kampaňovaním. Mám pocit, že to, čo je teraz mojou prvoradou úlohou a povinnosťou je pomôcť tomu, aby som spolu s ďalšími kľúčovými politikmi priviedla Slovensko k predčasným voľbám s čo najmenšími stratami,“ skonštatovala.
S oznamovaním kandidatúry sa neponáhľa, aj keď je podľa vlastných slov „vo veľmi špecifickej situácii.“ Zatiaľ sa plánuje riadiť dátumami jej predchodcov.
Kým Ivan Gašparovič a Rudolf Schuster oznámili svoje opätovné kandidatúry až na začiatku volebného roka, Andrej Kiska o rozhodnutí nekandidovať informoval v máji rok pred voľbami. Najbližšie prezidentské voľby sa budú konať v roku 2024.
