Nemecko patrí spolu so Spojenými štátmi k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej boji proti ruskému agresorovi. Spočiatku trvalo, kým sa Berlín rozhýbal s poskytnutím ťažkých zbraní, po uvoľnení dodávok moderných tankov Leopard 2 sa však jeho pozícia v aliancii krajín pomáhajúcich ukrajinskej armáde výrazne posilnila.
O Putinovej koloniálnej vojne na Ukrajine sa s exgenerálom nemeckých ozbrojených síl Bundeswehr Wernerom von Schevenom, pri príležitosti jej prvého výročia, porozprával spravodajca RTVS v Nemecku Tibor Macák.
Ukrajinu, podľa von Schevena, v minulosti svet vnímal ako krajinu s bujnou korupciou, v ktorej žijú početné etniká. „Ruská agresia ju však scelila. Nielen po stránke národnej, ale aj vďaka heroickej obrane ukrajinskej armády,“ myslí si bývalý veliteľ Bundeswehru.
Práve odhodlanosť ukrajinskej obrany prispela k tomu, že Rusi toho za rok nedosiahli oveľa viac, ako v prvých dňoch invázie. Nepomohli ani výmeny velenia, nasadenie nových systémov či vyhlásenie čiastočnej mobilizácie. „Ruská armáda, ktorá nevie za čo bojuje, nie je dobrá armáda,“ konštatuje von Scheven.
Celý rozhovor si môžete prečítať nižšie.
O 24. februári a začiatku brutálnej ruskej agresie proti Ukrajine sa hovorí, že sa tým začala epochálna zmena. Kde ste boli v ten deň?
Bol som doma a sledoval začiatok invázie v televízii. Myslel som však aj na to, že vojna trvá už dlhšie – od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym. Problémy na východe Ukrajiny začali eskalovať dokonca ešte skôr, už v roku 2004, keď v Donecku a Luhansku vznikali separatistické organizácie.
Obsadenie Krymu dosiahlo Rusko hybridnou vojnou a to, čo sa stalo vlani 24. februára, bolo vyústením tejto vojny do otvorenej invázie ruskej armády. Útoku predchádzal presun veľkého počtu vojakov k rusko-ukrajinským hraniciam, čo neuniklo ani pozornosti spojencov.
Putin však tvrdil, že tento pohyb armády nie je namierený proti Ukrajine, ale že ide o obranné cvičenie.
To, čo nasledovalo, bola agresia, zločinecká agresia jedného štátu proti druhému. Bolo očividné, že ruskí vojaci spočiatku ani celkom dobre nevedeli, o čo ide. Bolo im jasné, že neútočia na Ukrajinu, aby bránili Rusko. Podľa všetkého neboli dobre informovaní a pri pohľade na to, čo sa deje, som mal z ruskej armády veľmi zlý dojem.
Zažili ste sovietskych vojakov pred vyše 30 rokmi v Nemecku. Povedali by ste vtedy, že títo vojaci budú raz viesť útočnú vojnu a prepadnú Ukrajinu?
Nie, to som si vôbec nevedel predstaviť. Verím však, že Rusko nenapadne členský štát NATO. V opačnom prípade by to mohlo prerásť do svetovej vojny a tú nemôže nikto riskovať.
Spomenuli ste hybridnú vojnu. Teoreticky sa vedelo, ako taká vojna vyzerá, neboli však skúsenosti z praxe. Rusko ukázalo aj Severoatlantickej aliancii, ako sa taká vojna vedie. Čo si o tom myslíte?
Áno, NATO sa z ruskej hybridnej vojny veľmi poučilo. Aj to, ako sa v skutočnosti organizuje. Aliancia sa nedokázala vždy rázne rozhodnúť, takže podpora Ukrajiny bola hneď po začiatku invázie nejednotná.
Spojenci však zostali pohromade a nenechali sa rozdeliť. USA tu zohrali kľúčovú úlohu, boli lídrom a možno povedať, že z pohľadu Ruska to bolo v rozpore s jeho záujmami, keď NATO začalo masívne podporovať Ukrajinu. Poskytovanie tejto pomoci je však správne, lebo len tak sa dokážu Ukrajinci lepšie brániť.
Venujme sa teraz chvíľu priebehu vojny. Ako vnímate odvahu ukrajinských vojakov, ktorí sa bránia obrovskej ruskej presile?
Ukrajinu v minulosti vnímali ako krajinu s bujnou korupciou, v ktorej žijú početné etniká. Ruská agresia ju však scelila. Nielen po stránke národnej, ale aj vďaka heroickej obrane ukrajinskej armády.
Darí sa jej to podstatne slabšími prostriedkami, než majú Rusi k dispozícii, ale napriek tomu veľmi úspešne a efektívne. Rusi toho nedosiahli oveľa viac, než na začiatku invázie. Niekoľkokrát menili velenie, bojové systémy, vyhlásili čiastočnú mobilizáciu, ktorú veľa mladých Rusov odmietlo akceptovať, lebo nevedeli, prečo majú bojovať proti Ukrajine.
Predovšetkým si boli vedomí, že nie sú povolaní brániť štát pred útokom zvonka, čo dáva skutočný zmysel mobilizácii. Ruská armáda, ktorá nevie, za čo bojuje, nie je dobrá armáda.
Do akej miery skutočne hrozí nebezpečenstvo použitia jadrových zbraní zo strany Ruska?
Jadrové zbrane nemajú žiadny praktický význam vo vedení vojny, majú pôsobiť odstrašujúco na protivníka. Severoatlantická aliancia nenapadne Rusko a ani Moskva nenapadne členský štát NATO.
Rusko i viaceré členské štáty aliancie sú jadrovými mocnosťami. Atómové bomby sú skôr symbolickou výzbrojou a ak Putin hrozí použitím nukleárnych zbraní, treba to brať síce vážne, ale túto hrozbu nebude realizovať. Je síce dosť nevyspytateľný, ale v opačnom prípade by si strelil do vlastnej nohy.
Dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu sú kľúčovým momentom v priebehu vojny. Prečo v tejto otázke Nemecko tak váhalo?
Pomoc dodávkami ťažkých zbraní zo strany Severoatlantickej aliancie bola spočiatku vnímaná problematicky. Postupne sa ukázalo, že túto pomoc brániacim sa Ukrajincom treba, bez ohľadu na reakcie Ruska, a dá sa realizovať.
Nemecko s tým malo problémy a to nielen pre svoju minulosť, ale aj preto, lebo si dlho myslelo, že s Ruskom sa dá ešte stále vyjednávať.
Berlín nechcel túto šancu premárniť. Medzičasom je celkom isté, že s Ruskom sa rokovať nedá a len ho treba z Ukrajiny vyhodiť. K tomu potrebuje Kyjev ťažké zbrane, a teda všetky bojové systémy, ktoré sa dajú dodať, vrátane tankov.
Ako sa vám, ako vojakovi, javí situácia na fronte?
Treba povedať, že ruské vojsko doteraz toho veľa pozdĺž dlhej bojovej línie nedosiahlo. Vedenie armády sa rozdelilo na rozličné skupiny. Teraz je na čele vojsk bojujúcich na Ukrajine veliteľ, ktorý podľa Moskvy získal skúsenosti v Sýrii.
Napriek tomu ruská armáda nepostupuje tak, ako si predstavovala. Prezident Putin má iste nejakú stratégiu. Chce Ukrajinu zničiť a úplne vymazať z mapy sveta. Odopiera jej právo na existenciu. To všetko je ťažký zločin, za ktorý bude raz čeliť obžalobe.
Viaceré strany monitorujú vojnové zločiny Ruska na Ukrajine, na stole je aj žaloba na ruského prezidenta Putina. Aké dôležité je, aby vznikol medzinárodný tribunál pre zločiny ruskej armády na Ukrajine?
Je veľmi dôležité, aby takýto tribunál vznikol a dôkladne vyšetril všetky vojnové zločiny ruskej agresie a páchateľov aj odsúdil.
Podľa medzinárodného práva dnes ešte nie je jednoduché zriadiť takýto tribunál, lebo podmienkou jeho vzniku je napríklad spáchanie genocídy. Tribunál je však v štádiu prípravy a treba dosiahnuť aj právnu úpravu.
Ako vidíte voľbu nového nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa aj v súvislosti s pomocou Ukrajine?
Borisa Pistoriusa som roky pozoroval, lebo bol krajinským ministrom vnútra v Dolnom Sasku, ktorý však bol myšlienkami i skutkami ďaleko za hranicami svojej spolkovej krajiny. Myslím, že to je dobrá voľba aj pre ministerstvo obrany a úlohy, ktoré musí plniť.
Pistorius získal skúsenosti počas pôsobenia na rozličných postoch s presahom do zahraničia. Kľúčové však je, že ako dolnosaský minister vnútra bol často v kontakte aj s armádou, takže dobre pozná Bundeswehr zvnútra. Preto si myslím, že to bolo správne rozhodnutie postaviť ho na čelo rezortu obrany.
