V piatok 24. februára uplynul presne rok od vypuknutia vojny na Ukrajine. Rusko rozpútalo vojnu, ktorá rozdelila rodiny, vyhnala milióny Ukrajincov zo svojich domovov a tým, ktorí ostali, priniesla smrť do ich každodenného života.
Slovenskí politici si pre Rádio Slovensko zaspomínali, kde a kedy sa dozvedeli o tom, že Rusko napadlo nášho východného suseda. Aké bezprostredné pocity po vypuknutí vojny rezonovali medzi mnohými osobnosťami verejného života, si budete môcť počas piatku vypočuť vo vysielaní Rádia Slovensko.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová si noc, kedy vypukla vojna, pamätá veľmi dobre. „Informácie pribúdali postupne, tú noc som v podstate ani veľmi nespala. Písali sme si s najvyššími ústavnými činiteľmi a hneď ráno bola mimoriadna bezpečnostná rada,“ povedala.
Udalosti podľa nej sprevádzali silné emócie. „Hoci sme mali informácie o tom, že sa to možno stane, predsa to bol šok, keď k tomu naozaj prišlo. Naplnili sa najväčšie hrozby a po viac ako 70 rokoch na území európskeho priestoru dochádza k ozbrojenému konfliktu. Ten prvý deň je už pre mňa dnes prekrytý všetkými informáciami a obrazmi, ktoré som mohla vidieť aj naživo –hrôzy a utrpenie, ktoré vojna na Ukrajine spôsobuje,“ dodala.
Kollár: Neviem si ani predstaviť, čo prežívajú ľudia na Ukrajine
Začiatok vojny predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) prekvapil. „Bol to obrovský šok. Do poslednej chvíle som neveril, že sú schopní urobiť také niečo bratskému národu. Je to absurdné,“ hovorí. Situáciu prirovnal k tomu, ako keby Česká republika napadlo Slovensko a začala obsadzovať sever krajiny. „Neviem si to predstaviť,“ zhodnotil.
Tomu, čo sa udialo, nechcel veriť. „Potom som si povedal, že snáď ostanú iba v Donecku a Luhansku, ale keď som videl, že sa vyrútili na Kyjev, tak som vedel, že mier a pokoj, ktorý sme tu mali desiatky rokov a na ktorý sme boli všetci zvyknutí, sa skončil,“ uviedol.
Kollár priznal, že si nevie predstaviť, čo teraz musia zažívať ľudia na Ukrajine. „Moja mama ešte žije a hovorila mi o hrôzach vojny. Vedľa jej domu padla bomba, ktorá našťastie nevybuchla. Ak by vybuchla, tak ten dom by neexistoval. Mama má dobrú náladu vždy, keď je zatiahnuté a prší. Keď sa jej spýtam prečo, tak mi odpovie, že vtedy nebombardovali. Tí ľudia si to nosia so sebou,“ dodal.
Pellegriniho vývoj konfliktu znepokojuje
To, že Rusko skutočne napadne Ukrajinu, považoval do posledného momentu za nepravdepodobné aj Peter Pellegrini (Hlas-SD). „Neveril som, že dôjde k agresii. Veril som aj vyjadreniam vplyvných predstaviteľov Európy a sveta. Tí naznačovali, že invázia je nepravdepodobná. O to väčšie prekvapenie to bolo, keď sa v ten deň rozšírila informácia, že došlo k útoku. A o to horšie, že vojna začala zasahovať aj civilné obyvateľstvo. Je to veľmi nepríjemné aj pre nás. Po mnohých rokoch, prvýkrát od druhej svetovej vojny, máme za hranicami vojnu,“ opísal svoje pocity.
Zdôraznil, že ho vývoj konfliktu znepokojuje. „Situácia sa neupokojuje, naopak, eskalácia rastie. Po roku sme svedkami silnejšej ofenzívy. Pevne verím, že konflikt neprekročí hranice Ukrajiny a nedotkne sa priamo Slovenska,“ uzavrel Pellegrini.
Minister Naď vedel o invázii skôr
Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) vedel o vypuknutí konfliktu o čosi skôr ako verejnosť. „Z titulu funkcie ministra obrany som vedel výrazne skôr, kedy konflikt začne. Niekoľko dní pred jeho začiatkom sme vedeli už aj hodinu, kedy začne. Tú noc som nespal a čakal som, či sa potvrdia informácie, ktoré sme mali. Žiaľ, potvrdili sa,“ spomína.
Hneď potom začal komunikovať s najvyššími ústavnými činiteľmi. V skorých ranných hodinách zvolali krízový štáb ministerstva, následne aj bezpečnostnú radu. „Bolo to veľmi fyzicky aj psychicky náročné obdobie. Myslím si, že sme to ako štát aj ako rezort obrany zvládli veľmi dobre,“ hodnotí.
„Mám tu svoju rodinu a nikto z nás nechce, aby bol na našom území konflikt, ale zároveň mám veľa priateľov a známych na Ukrajine, ktorí okamžite od začiatku konfliktu začali prosiť, aby sme im pomáhali, aby sme ich nenechali umierať. Hodnotím to, ako jedno z najsilnejších období, ktoré som zažil ako člen vlády,“ skonštatoval.
Verí, že aj vďaka pomoci Slovenskej republiky a ďalších asi 70 krajín sveta „zabezpečíme, aby Ukrajina ako národ a ako slobodný štát, prežil aj túto ruskú agresiu“, zhrnul.
