Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore so stanicou BBC vylúčil, že by sa v rámci prípadnej mierovej dohody s Ruskom Kyjev vzdal akéhokoľvek ukrajinského územia. Varoval pritom, že postúpenie územia Moskve by znamenalo, že by sa Rusko mohlo „neustále vracať“. Očakávaná ruská ofenzíva na Ukrajine sa podľa neho už začala.
„Ruské útoky už prichádzajú z viacerých smerov,“ uviedol. Ukrajinskí obrancovia podľa neho dokážu odolávať ruskému postupu, kým sami nebudú schopní začať protiofenzívu. Zopakoval zároveň výzvy na väčšiu vojenskú pomoc Ukrajine zo strany Západu.
„Moderné zbrane samozrejme urýchľujú mier. Zbrane sú jediný jazyk, ktorému Rusko rozumie,“ povedal Zelenskyj.
Západné štáty postupne poskytujú Kyjevu čoraz silnejšie zbrane, aby sa krajina mohla ruskej vojenskej agresii brániť. Kyjev je však čoraz viac frustrovaný tempom, akým západné zbrane prichádzajú, píše BBC. Očakáva sa, že potrvá týždne, kým na bojisko dorazia bojové tanky, ktoré minulý mesiac Ukrajine prisľúbili viaceré západné krajiny.
Úloha Bieloruska
Zelenskyj súčasne okomentoval štvrtkové (16. 2.) slová bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, že sa Bielorusko zapojí do bojov na Ukrajine po boku Rusov, ak bude samo napadnuté.
„Dúfam, že sa (Bielorusko) do (vojny) nezapojí. Ak áno, budeme bojovať a prežijeme,“ uviedol ukrajinský prezident a dodal, že umožniť Rusku zaútočiť na Ukrajinu znovu z bieloruského územia by bola „obrovská chyba“.
Bielorusko, ktoré je najbližším spojencom Ruska, síce nevyslalo svojich vojakov do vojny proti Ukrajine, ale poskytlo Moskve k útoku proti susednej krajine svoje územie. V počiatočnej fáze invázie odtiaľ ruské vojská viedli ofenzívu na Kyjev. Po ťažkých stratách sa po niekoľkých týždňoch zo severu Ukrajiny stiahli.
Zelenskyj zároveň uviedol, že Ukrajina chce bezpečnostné záruky. „Akékoľvek územné kompromisy by nás ako štát oslabili,“ uviedol a poznamenal, že nejde o kompromis ako taký.
„Prečo by sme sa ho mali báť? Každý deň máme v živote milióny kompromisov. Otázka je, s kým? S (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom? Nie. Lebo tu nie je dôvera. Dialóg s ním? Nie. Nie je tu dôvera,“ dodal.
Boj o Bachmut pokračuje
Pri ruskom ostreľovaní východoukrajinského mesta Bachmut zomrelo v jeho obytnej časti päť miestnych obyvateľov, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia. Podľa agentúry Reuters to oznámila ukrajinská generálna prokuratúra, ktorá smrť civilistov vyšetruje ako potenciálny vojnový zločin.
„Strely okupantov opäť zasiahli obytnú časť mesta,“ píše sa vo vyhlásení prokuratúry, podľa ktorej Rusi vo štvrtok ostreľovali Bachmut z diel a raketometov Grad. Podľa ukrajinských úradov pritom pripravili o život troch mužov a dve ženy.
Moskva na obvinenie zatiaľ nereagovala, poznamenal Reuters. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle potvrdiť.
Bachmut je jedným zo súčasných ohnísk vojny a odohrávajú sa tam jedny z najťažších bojov konfliktu, ktorý pred takmer rokom rozpútala Moskva svojou inváziou do susednej krajiny. Bachmut, ktorý sa Rusi snažia dobyť už mesiace, je neustále pod paľbou, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v súvislosti so smrťou piatich civilistov uviedla, že treba, aby všetci zvyšní obyvatelia mesto opustili. Ak tam zostanú, tak podľa nej ohrozia seba a tiež skomplikujú situáciu pre ukrajinských vojakov a záchranárov.
„Aby som bola úprimná, tak som veľmi prekvapená, čo tam stále robí 6 000 civilistov,“ napísala na telegrame, kde zároveň obyvateľov mesta vyzvala na evakuáciu. Pred vojnou žilo v Bachmute okolo 70 000 ľudí.
