Návrhy poslancov Národnej rady (NR) SR by sa mali podľa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR posudzovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Návrhom by sa podľa KOZ predchádzalo nekvalitným, nerealizovateľným či populistickým návrhom. Zároveň by sa pri presadzovaní legislatívnych zámerov posilniť dialóg so sociálnymi partnermi vrátane odborov.
Vo štvrtok (13. 4.) o tom informovala prezidentka KOZ Monika Uhlerová po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou.
„Navrhujeme veľmi ambiciózny návrh, ktorý bude vyžadovať zmenu legislatívy. Spočíva v tom, aby poslanecké návrhy prešli medzirezortným pripomienkovým konaním. Tak ako sa do medzirezortného pripomienkového konania zasielajú vládne návrhy, takýmto spôsobom by sa ‚prehnali‘ legislatívnym a pripomienkovým procesom aj poslanecké návrhy,“ uviedla Uhlerová.
Dodala, že prezidentka sa s týmto návrhom stotožňuje. Podľa nej by proces tvorby legislatívny stransparentnil.
KOZ SR podľa Uhlerovej považuje za nevyhnutné, aby na Slovensku fungoval kvalitný sociálny dialóg v záujme udržovania sociálneho zmieru. Ten by mala zastrešovať tripartitoa, ale aj na parlamentnej úrovni pripomienkami sociálnych partnerov vrátane odborov a zamestnávateľov.
Návrhom KOZ chce dosiahnuť sprehľadnenie, spomalenie populistických návrhov a skvalitnenie legislatívneho procesu, čo môže podľa konfederácie mať pozitívny vplyv pre celú spoločnosť.
„Ak by sa všetky poslanecké návrhy prešli medzirezortným pripomienkovým konaním, sociálni partneri a odborná verejnosť by mali priestor na vznášanie pripomienok a stanovísk. Ústavné právo poslanca predkladať legislatívne návrhy by sa tak neohrozilo,“ vysvetlila Uhlerová.
Dodala, že zmenou legislatívy by tento postup a dodržiavanie platných zákonov mohli vyriešiť, „zdá sa, nekončiacu legislatívnu smršť.“
Prezidentka: Zvýši sa transparentnosť
Prezidentka Zuzana Čaputová sa domnieva, že keby poslanecké návrhy prechádzali medzirezortným pripomienkovým konaním, to môže zvýšiť transparentnosť a kvalitu prijímaných noriem.
Podľa prezidentky rokovali o nepredvídateľnosti a netransparentnosti legislatívneho procesu. Návrhy a riešenia sa podľa Čaputovej zhodovali.
„Ako najväčší problém vnímajú predovšetkým poslanecké návrhy zákonov a pozmeňováky v parlamente, a to preto, že neprechádzajú riadnym pripomienkovaním a majú dosah na zhoršovanie podnikateľského prostredia, ohrozujú investície zahraničných investorov a majú dosah aj na postavenie zamestnancov,“ povedala prezidentka.
Pripomenula, že je krátko pred voľbami a v parlamente je vidieť, že legislatívne iniciatívy sú súčasťou politickej kampane. „Navrhujú preto, aby mali garantované, že v rámci vládneho pripomienkovania poslaneckých návrhov budú stanoviská zohľadnené,“ povedala prezidentka.
Zároveň dodala, že pripomienkové konanie po prvom čítaní je dobrá prax, pokiaľ ide o vládne návrhy zákonov. Očakáva, že návrhy predstaviteľov zamestnancov a zamestnávateľov by si tak mohla osvojiť nová vláda alebo nový poslanecký zbor.
„Predstavitelia zamestnávateľov spomínali aj to, že budú realizovať okrúhle stoly s predstaviteľmi politických strán a budú s nimi hovoriť aj o týchto požiadavkách,“ povedala prezidentka s tým, že je šanca a v rámci politickej kampane by bolo rozumné, keby si politické strany prisvojili aj túto ideu.
Pripomienkovanie by privítali aj iní
Obchodné a priemyselné komory, zamestnávateľské združenia a podnikateľské asociácie, hlásiace sa k Iniciatíve za právny štát (Rule of Law Initiative, pravnystat.sk), v liste pred spoločným stretnutím vyzvali prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby vetovala zákony prijaté bez pripomienkového konania a vracala ich do parlamentu.
„Úctivo vás žiadame, aby ste ešte dôraznejšie využívali svoju ústavnú právomoc a uplatnili suspenzívne veto voči tým zákonom, o ktorých neprebehlo štandardné pripomienkové konanie a vrátili ich do Národnej rady (NR) SR na opätovné prerokovanie,“ uviedli komory a združenia v liste hlave štátu.
Takto by podľa nich prezidentka vyslala jasný signál, že legislatívny proces na Slovensku musí byť zodpovedný, kvalitný a rešpektujúci ku všetkým zainteresovaným stranám a aktérom.
„Naša iniciatíva sa dlhodobo usiluje o zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. V tomto kontexte považujeme za nesmierne dôležité, aby bol legislatívny proces transparentný, participatívny a predvídateľný,“ pokračovali podnikatelia.
Podčiarkli, že stabilné, otvorené a zreteľné legislatívne prostredie pomáha podnikom a jednotlivcom orientovať sa v zákonoch, ako aj znižovať byrokraciu a zmätok, ktorý spôsobuje častá novelizácia.
„Práve z tohto dôvodu by mala byť nevyhnutnou súčasťou takejto konsolidácie snaha o minimalizáciu noviel zákonov a snaha o dodržiavanie nastavených pravidiel, predovšetkým zo strany subjektov, disponujúcich právom legislatívnej iniciatívy,“ skonštatovali.
Pripomenuli, že v posledných týždňoch v NR SR sledujú enormné zvýšenie počtu poslaneckých legislatívnych návrhov, ktoré zasahujú do takmer všetkých oblastí ekonomiky a verejného života. Mnohé z nich sú zásadného charakteru s významným dopadom na celé podnikateľské prostredie.
„Ide doslova o legislatívne cunami, ktoré má negatívny dopad na stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia,“ zdôraznili komory. Tieto zmeny sa podľa podnikateľov prijímajú bez toho, aby zohľadnili názory a potreby tých, ktorých sa týkajú.
Podpísali sa aj zamestnávatelia
„Podpísali sme sa pod list pani prezidentke SR, ktorá nás dnes prijala. Vypočula si naše problémy a povedala, že ona takisto registruje priveľké množstvo legislatívy oproti minulosti,“ doplnil na brífingu po stretnutí s prezidentkou Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.
V súčasnosti sa podľa jeho slov tretina zákonov prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré sa má využívať len výnimočne. „Pani prezidentka adekvátne k tomu sľúbila, že bude využívať právo veta, pokiaľ dáme podnet a budeme ho vedieť dostatočne zdôvodniť,“ povedal Malatinský.
Do budúcnosti by boli podnikatelia radi, aby sa aj iniciatíva poslanca parlamentu prerokovávala štandardným legislatívnym procesom, teda pripomienkovým konaním.
Téme sa venovali aj redaktori RTVS Vladimír Amrich a Barbora Šišoláková:
