Rastislav Rovnianek patril medzi uznávaných ochrancov svätyne. Narodil sa v Martine, kde aj hokejovo vyrástol. Pred dvadsiatimi štyrmi rokmi figuroval na súpiske Slovenska v rámci šampionátu v nórskom Osle.
„Je to už poriadny kus histórie. Spomienky sú však stále živé. Boli to moje jediné majstrovstvá sveta. Vypadnutie vo štvrťfinále bolo vnímané ako neúspech, no z druhého uhla pohľadu sa splnil cieľ v podobe postupu zo skupiny,“ spomína na pôsobenie vo výbere dnes už nebohého kouča Jána Šterbáka.
So striebornou medailou do kádra SR
Slovensko sa vtedy nemohlo spoľahnúť na žiadneho legionára v bránkovisku. Národný tím musel zobrať do Škandinávie to najkvalitnejšie z domova, čo ponúkala vtedajšia doba.
„Klubovú príslušnosť som mal v Slovane Bratislava. Do reprezentácie ma povolali po finálovej sérii s Košicami. Zúčastnil som sa celej prípravy na MS,“ tvrdí Rovnianek, ktorý doplnil ligových konkurentov Miroslava Šimonoviča i Igora Murína.
V lige boli protivníci, v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi ťahali za jeden koniec povrazu.
„Mali sme úplne bezproblémový vzťah. Dlhšie sme sa registrovali z extraligových zápasov. Zároveň sme si navzájom držali prsty, aby sa podal čo najlepší výkon, keď na niekoho z nás ukážu prstom. Najskúsenejší bol Šimonovič, pretože reprezentoval aj rok predtým. Brankári z našej súťaže potvrdili, že sa s nimi muselo počítať,“ uviedol v tom čase vicemajster republiky, keďže titul putoval do Košíc.
Domáce a medzinárodné vystúpenia sa nedajú veľmi porovnávať. Sú to dve odlišné veci a na každého vplývajú inak.
„Neviem, ako boli na tom ostatní chalani, ale nikdy som sa na to takto nepozeral. Keď som bol v olympijskej kvalifikácii, dostal som sa na striedačku. Človek mal stále snahu, že ak bude hrať, chce zo seba vydať stopercentný výkon. Vždy som sa k tomu takto postavil,“ vravel Rovnianek opisujúc to, že sa medzi reprezentantmi správal tak, ako keby to bolo v súťaži.
Povestný Čierny Peter neostáva len v rukách hráčov, ktorí sa nezmestia do záverečnej nominácie. Istotu nástupu do stretnutia nemajú všetci ani priamo v dejisku.
„V príprave som niečo odchytal, ale jej v závere som sa už nedostal do bránky. Tréneri si vybrali brankárov. Zo mňa urobili trojku a do hry by som išiel len vtedy, keby sa stali nejaké nepredvídateľné okolností,“ vysvetlil Rovnianek, prečo si v priebehu ôsmich stretnutí nepripísal žiadny štart.
Jeden pokus stačil
Martinského rodáka spájala so Šimonovičom aj ďalším extraligovým gólmanom Martinom Klempom jediná vec – prilba. Táto trojica absolvovala celú kariéru v legendárnych, tzv. košíkových maskách.
„Na mriežkovanú prilbu som bol zvyknutý od malička. V deväťdesiatych rokoch som to raz skúsil na tréningu s typickou maskou. Necítil som sa v nej dobre, preto som to nikdy nemenil,“ prezradil svoje „tajomstvo“ najdôležitejšej časti brankárskeho výstroja, ktorá bola náchylnejšia na prípadné zranenia v oblasti hlavy.
Aký má názor Rastislav Rovnianek na aktuálnych brankárov Slovenska v Rige, ktorí sú v identickom postavení, ako bol on pred vyše dvomi dekádami?
„Zo začiatku voči ním panovala nedôvera. Všetkým však dokázali, že si vedia zastať svoje miesto. Je to teda ten prípad, ktorý sa týkal nás. Aj z extraligy sa dá presadiť na vrcholovom turnaji,“ poznamenal a doplnil, čo si myslí o možnej účasti Dominika Riečického v nejakom zápase, ktorý je stále vedený ako čakateľ.
„Škorvánek s Hlavajom zatiaľ nemajú problémy s výkonmi. Keď to bude takto pokračovať, pravdepodobne ostane s nulou v štatistike ako ja,“ ukončil výklad s odhadovaním šance na šampionátovú premiéru aktuálnemu majstrovi krajiny.
