Politické subjekty postupne predstavujú svoje kandidátky do septembrových volieb a snažia sa voliča zaujať aj inak, ako prvou desiatkou. Na 150. miesta sa dostali viaceré známe tváre.
Medzi nimi napríklad Martin Klus, ktorý pred časom tvrdil, že kandidovať vo voľbách za žiadnu politickú stranu nebude, ale napokon sa objavil na kandidátke Sme rodina. Prekvapil aj Smer-SD, ktorý posledné miesto kandidátky prepustil predsedovi strany Socialisti.sk Arturovi Bekmatovi.
„Je naozaj prekvapením, že aj táto strana pristúpila na hru Igora Matoviča a rozhodla sa zaujať voličov aj tým, koho umiestnila na posledné miesto kandidátky,“ uviedol politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.
Bol to práve Igor Matovič (OĽANO a priatelia), kto pochopil význam 150. miesta na kandidátke. Podľa politológa to nie je až tak nevýhodné miesto, ako si niektorí myslia. „Keď ste na 150. mieste, to je ako keby ste boli na prvom,“ uviedol. Kandidátky strán prirovnal k papierovým novinám. „Tak ako niektorí ľudia ešte čítajú noviny odzadu a zaujíma ich, čo je na konci, tak aj niektorí voliči pozerajú prvé a posledné miesto na kandidátnej listine,“ uviedol.
Väčšia šanca dostať sa do parlamentu
Mnohí politici sa na 150. miesto ponúkajú z vlastnej iniciatívy. Vidia v tom väčšiu pravdepodobnosť dostať sa do parlamentu. „To 150. miesto je rovnako viditeľné ako prvé. Na zisk mandátu stačí získať iba tri percentá krúžkov z celkového počtu hlasov odovzdaných politickej strane. To naozaj nie je veľa, ak ste dobre viditeľný,“ vysvetlil.
Lenč preto konštatuje, že skoro pre každého, kto kandiduje na poslednom mieste kandidátky, je toto miesto omnoho lepšie než akékoľvek miesto medzi číslami 10 až 147.
„V prípade Milana Mazureka, ktorý obsadil posledné miesto kandidátky hnutia Republika, ide o dokazovanie si svojej výnimočnosti. Je to podobá motivácia ako v prípade Igora Matoviča,“ vysvetlil Lenč. Mazurek chce podľa neho dokázať, že keď sa mu naposledy podarilo uspieť z posledného miesta, tak sa mu to podarí aj teraz.
Strany sa týmto miestom snažia tiež voličov zaujať a prilákať takých, ktorí by ich za iných okolností nevolili. Takýmto príkladom je Progresívne Slovensko alebo už spomínaný Smer-SD. „Strana Smer-SD hľadala niekoho, kto dokáže osloviť ako stúpencov krajnej ľavice, tak aj konzumentov rôznych typov dezinformácií,“ vysvetlil.
Prekvapil aj Martin Klus
Prekvapením bolo 150. miesto kandidátky Sme rodina. Obsadil ho totiž bývalý poslanec strany SaS Martin Klus, ktorý nedávno tvrdil, že kandidovať za žiadnu politickú stranu vo voľbách nebude. Ponuku hnutia Borisa Kollára však prijal.
Práve Sme rodina sa údajne stavala na jeho stranu, keď čelil kritike, že nemá dostatočné skúsenosti na to, aby kandidoval na člena Európskeho dvora audítorov. „Je pochopiteľné, že svojím rozhodnutím zaujal médiá. Vyvolal mnohé – prioritne negatívne – emócie, no na konci dňa to môže byť v prospech jeho kandidatúry. A možno aj v prospech Sme rodina,“ dodal Lenč.
