Expert na zamestnanosť Michal Páleník z neziskovej organizácie Inštitút zamestnanosti uviedol, že vo firmách, v ktorých je zakázané hovoriť o platoch zamestnancov, sú ľudia menej spokojnejší.
Opieral sa o tvrdenia amerického Národného úradu pre ekonomický výskum, ktorý v roku 2019 zverejnil štúdiu, v ktorej zisťoval, ako transparentnosť príjmu ovplyvnila šťastie ľudí. Analýza zistila, že zverejňovanie daňových záznamov spôsobilo nárast spokojnosti zamestnancov.
Na Slovensku existuje transparentnosť príjmu iba do istej miery. „Firmy musia v inzerátoch zverejňovať výšku príjmu. Zamestnanci teda zistili, že si môžu pýtať viac peňazí, keď spoločnosť ponúka o niekoľko desiatok percent vyššiu mzdu v inzeráte pri prijímaní nového pracovníka,“ dodal Páleník.
V Nemecku posunuli otvorenosť na vyššiu úroveň. Zamestnanci na sociálnej sieti dobrovoľne zverejňujú a porovnávajú svoje mzdy.
Prispievatelia zverejňujú fotografie výplatných pások z rôznych profesií, od doručovateľa listov až po právnika. Zároveň živo diskutujú o platoch ostatných.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti uviedol, že po právnej stránke by niečo podobné mohlo fungovať aj na Slovensku.
Zamestnávateľ nemôže zakázať pracovníkom zverejňovať svoj plat. „Zamestnanci môžu teda zverejniť svoju výplatnú pásku a zamestnávateľ s tým nemôže urobiť nič. Niektoré firmy mali kultúru, že o platoch sa nehovorí, ale zverejňovanie v inzerátoch to nabúralo,“ dodal.
Pomohlo by to aj verejnému sektoru
Myslí si, že transparentnosť príjmov by mohla pomôcť vytvoriť tlak na verejný sektor. Vyššie spomínané zverejňovanie platov v inzerátoch na Slovensku prikazuje zákon. Páleník však podotkol, že verejný sektor to nerobí.
„Ak by začali učitelia, sestričky a lekári zverejňovať svoje platy, tak by sme sa dozvedeli, či sú naozaj také nízke. Napríklad lekárom výrazne stúpli platy, tie učiteľské tiež v posledných rokoch vzrástli, ale sestričiek je však stále málo,“ doplnil.
Ak by teda zverejňovali svoje výplatné pásky, tak by to podľa experta zamestnancom výrazne uľahčilo vyjednávanie o lepších podmienkach.
Neférovo odmeňovaní zamestnanci by mali problém
Zverejňovanie platov by podľa Páleníka nemuselo vyhovovať tým, ktorí majú neférovo vyšší plat. „Sú napríklad kamaráti so šéfom a dostávajú odmeny za nič. Tí by spokojní určite neboli,“ skonštatoval. Vo firmách, kde je systém odmeňovania transparentný, by však spory medzi zamestnancami vzniknúť nemali.
Ženy v niektorých prípadoch zarábajú menej peňazí za rovnakú prácu. Verejné porovnávanie platov by mohlo podľa experta viac zatlačiť na zamestnávateľov, aby platy vyrovnali. „Je tu aj iniciatíva Európskej komisie, aby zamestnávatelia začali zverejňovať údaje o platoch mužov a žien,“ povedal expert.
Poukázal aj na model z Fínska. Severská krajina pravidelné každý rok zverejní daňové priznania všetkých obyvateľov.
Niektorí Fíni sa však na rituál sťažujú. Podľa nich je to invázia do súkromia, väčšina však tvrdí, že pomáha krajine odolávať trendu rastúcej nerovnosti v spoločnosti.
