V rámci pomoci ťažko zdravotne postihnutým ľuďom poskytuje štát peňažný príspevok na opatrovanie pre tých, ktorí sa o nich starajú. Toľko teda legislatívna teória. Reálne ho získať je však často len utópia. Svoje o tom vie aj 75-ročná pani Ľudmila a jej o pár rokov mladší brat.
„Nepýtal som žiadnu podporu, žiadne príspevky. Až jedna známa mi povedala, prečo si nepýtaš podporu za to, že ju ošetruješ a staráš sa o ňu?“ priblížil brat chorej Ľudmily Pavel Griglák.
Pavel Griglák posledných 25 rokov žil a pracoval v Spojených štátoch amerických. Zmenila to až choroba jeho sestry, ktorej amputovali chodidlo ľavej nohy.
„Vo februári minulého roku, keď sme boli v zahraničí, sme sa s manželkou dozvedeli, že jej odobrali nohu. Musel som sa vrátiť, lebo kto by sa o ňu postaral?“ skonštatoval Pavel.
„Keby nebol prišiel brat domov, tak neviem, ako by to skončilo,“ povedala Ľudmila.
Pani Ľudmila má 75 rokov, žije v starom rodičovskom dome a okrem brata nemá žiadnu inú rodinu. Trpí stareckou cukrovkou a štyrikrát denne si pichá inzulín.
„Zakopla som, zmodral mi palec a postupovalo to. Vzali ma na chirurgiu do Popradu a muselo to ísť preč. Najprv že len palec, ale potom po členok. Išla som na doliečovanie a z doliečovania potom do hospicu,“ opísala.
Prípadu sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Peter Navrátil, pozrite si jeho reportáž:
Hospic jej financoval brat
Pobyt v hospici financoval jej brat, keďže dôchodok jej na to nestačil. Domov sa dostala až v máji minulého roku, po jeho návrate na Slovensko.
„Zobral som ju z hospicu a odvtedy sa o ňu starám. Je to už viac ako rok. Je schopná sa pohybovať na kolobežke alebo trošku za vozíkom. Ďalej nič,“ uviedol Pavel.
„Jedlo mi navarí a prinesie. Treba ísť aj na poštu, do lekárne, normálne na nákup. Na oči mi treba kvapky, tak to ide zase do inej lekárne. Nemohla by som existovať sama,“ priznala chorá dôchodkyňa.
Okrem starostlivosti o sestru Pavel Griglák opravuje aj starý a zanedbaný dom, do ktorého sa dá dostať len po schodoch, čo je veľký problém.
„Keď som ju chcel dostať na operáciu očí alebo k ortopédovi, tak musela po schodoch zísť po zadku, aby som ju vôbec bol schopný dostať k lekárovi,“ vysvetlil Pavel.
O sestru sa stará 24 hodín denne
Hoci sa Pavel Griglák o svoju ťažko zdravotne postihnutú sestru, ktorej miera funkčnej poruchy je stanovená na 70 percent, stará 24 hodín denne a býva s ňou v spoločnej domácnosti. Peňažný príspevok na opatrovanie mu úradníci nepriznali.
„Sestru som odviezol na vozíku, vysvetlili sme im aká je situácia. Oni si niečo popísali a na to nám prišla odpoveď, čo ma veľmi zarazilo a bol som z toho sklamaný,“ priznal.
„Podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa nevyhovuje žiadosti Pavla Grigláka a nepriznáva sa mu peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby, ktorou je Ľudmila Grigláková,“ znelo v rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Dôvodom zamietnutia žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie bolo nesplnenie podmienky odkázanosti na opatrovanie. Podrobné zhodnotenie vykonal posudkový lekár úradu práce,“ uviedla hovorkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Marianna Šebová.
Pavel Griglák sa odvolal, veď o sestru sa stará nepretržite. No neuspel. Odvolací posudkový lekár síce zvýšil stupeň jej odkázanosti z tretieho na štvrtý, na výsledku to však nič nezmenilo. Na priznanie príspevku je potrebný aspoň piaty stupeň odkázanosti.
Keďže máme k dispozícii komplexné posudky, porovnali sme niektoré ich časti so skutočnosťou, ktorú sme počas nakrúcania reálne videli. Na rozdiel od posudkového lekára, ktorý pracoval len s písomnou zdravotnou dokumentáciou pani Ľudmily a úradníka, ktorý vykonal tzv. sociálnu posudkovú činnosť telefonicky.
„Posudzovaná nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože je schopná pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať do neho, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho,“ píše sa v posudku z januára.
„Doktor, ktorý ju nevidel napísal, že sestra je schopná ísť sama na mestskú dopravu, sama si zájsť do obchodu, sama si zájsť po lieky. To, že ten lekár nevidel sestru a urobil podľa papierov celý ten posudok, som z toho sklamaný,“ povedal Pavel.
„Posudzovaná je na pomoc inej fyzickej osoby odkázaná pri niektorých úkonoch zmeny polohy, sedenia, státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine a orientácie v prostredí. Ďalej pri niektorých úkonoch stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania hrubého čreva a močového mechúra, osobnej hygieny, obliekania, vyzliekania a celkového kúpeľa,“ zaznelo ďalej v posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pomáha jej charita
V oblasti sebaobsluhy teda bola Ľudmile Griglákovej uznaná obmedzená schopnosť takmer vo všetkých úkonoch bežného života. Napriek tomu, podľa posudku, nedosiahla potrebný počet bodov a na opatrovanie odkázaná nie je.
Jediný peňažný príspevok, na ktorý má pani Grigláková podľa posudkov nárok, je určený na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie. Reálnou pomocou sa tak pre ňu stala charita.
„Sestra príde do domácnosti, ošetrí pacientku podľa ordinácie lekára a táto ambulantná opatrovateľská starostlivosť je hradená z verejného zdravotného poistenia. Čiže pre pacientku je bezplatná,“ vysvetlila riaditeľka ADOS Charitas Kežmarok Alžbeta Buzeková.
Hoci lekárske posudky a rozhodnutia úradu práce, nechceli sestry zo Spišskej katolíckej charity komentovať, na základe osobnej skúsenosti nám potvrdili, že aj keď sa rana na amputovanej nohe pani Griglákovej postupne hojí, bez bratovej pomoci by nedokázala samostatne fungovať.
„Som prekvapený a sklamaný, že som sa vrátil do tohto štátu a takéto veci sa tu dejú. Chovajú sa k nám tak, ako keby sme boli nejaký odpad. Len sa nás dôchodcov chcú zbaviť,“ uzavrel brat Ľudmily.
