Zrušiť či nezrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP)? Táto otázka rezonovala naprieč politickým spektrom aj odbornou verejnosťou.
Jedni hovorili o rúcaní právneho štátu a zahladzovaní významných korupčných káuz. Druhí tvrdili, že sa nič nestane a prípady prevezmú iné prokuratúry. Odpoveď je známa už niekoľko dní.
Rozhodnutie vlády zrušiť ÚPŠ vyhnalo do ulíc stovky ľudí. Dôvodom návrhu na zrušenie sa zdal byť Daniel Lipšic vo funkcii špeciálneho prokurátora. Ten bol ochotný z pozície odstúpiť, ak vláda úrad zachová.
Jeho prísľub však nepomohol a vláda zotrvala na svojom rozhodnutí. Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol v roku 2004. Pri zrode stál práve Daniel Lipšic ako vtedajší minister spravodlivosti.
„Hlavný argument bol ten, že na Slovensku mnohí ľudia poznajú zo svojho okolia veľké ryby, vplyvných ľudí, ktorí si mysleli, že stoja nad zákonom. Čokoľvek môžu urobiť, tak vďaka svojim kontaktom, vplyvu, korupcii, aj na miestnu justíciu, aj na miestnu políciu kvôli väzbám dosiahnu beztrestnosť,“ povedal v máji 2009 pre RTVS Daniel Lipšic.
„Boli zriadené možno päť minút po dvanástej. Mali byť zriadené o trošku skôr, pretože keď si spomínate na 90. roky, to bola vláda divokej mafie a prerastania mafie do politiky. Nadväzne na to bolo nevyhnutné eliminovať určité negatívne javy v spoločnosti,“ priblížil sudca Najvyššieho súdu SR Peter Paluda.
Pozrite si celú reportáž z relácie Reportéri, v ktorej sa Miroslava Ščobíková venovala zrušeniu špeciálnej prokuratúry:
Funkcia špeciálnej prokuratúry
Špeciálna prokuratúra dozorovala na začiatku milénia prípady ako kyselinári, nebankovy či tunelovanie Devín banky. Neskôr riešila mafiánske skupiny ako sýkorovci, sátorovci či piťovci.
Na starosti má najzávažnejšiu kriminalitu – úkladné vraždy, terorizmus, machinácie pri verejnom obstarávaní či korupciu. „Vytvorili taký, do určitej miery schizofrenický, model, kde sme urobili v podstate prokuratúru v prokuratúre,“ vyjadril sa sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko.
„Vytvorenie samotného inštitútu špeciálnej prokuratúry z hľadiska teórie práva nemusíme považovať za nejakú posvätnú kravu. Takýto inštitút nemajú žiadne iné civilizované krajiny na svete,“ ozrejmil politológ z Trenčianskej univerzity Miroslav Řadek.
„Samotná existencia ÚŠP dopláca na to, ako bola vytvorená pred 20 rokmi, teda že to bolo politickým rozhodnutím. Tak, ako po politickej ceste táto inštitúcia vznikla, tak prirodzene môže aj zaniknúť,“ dodal politológ.
Podľa právnika z Transparency International Jána Ivančíka vykonáva ÚŠP svoju prácu dobre. Poukazuje pri tom na fakt, že viac ako 90 percent vecí týkajúcich sa korupcie, ktoré sa dostanú pred Špecializovaný trestný súd (ŠTS), skončia odsúdením.
„V roku 2020 vyhrala voľby OĽANO s legitímnym politickým protikorupčným programom,“ pripomenul novinár Adam Valček. „Už v rámci predvolebných debát vznikal diškurz o tom, či sa Daniel Lipšic stane generálnym prokurátorom alebo špeciálnym prokurátorom. Každopádne, už v zárodku témy sa to riešilo, upozorňovalo na to Transparency,“ dodal.
Politológ Jozef Lenč spomenul, že Lipšic pôsobil už ako mladý člen KDH, prešiel si hnutím a následne exekutívnou a zákonodarnou skúsenosťou.
„Bol určité obdobie ministrom spravodlivosti, ministrom vnútra, určité obdobie bol poslancom NR SR, najmä opozičným. V závere politickej kariéry bol úzko spätý s Igorom Matovičom, keďže na kandidátke jeho hnutia sa dostal ostatnýkrát do NRSR,“ priblížil Lenč.
Problematická minulosť
Vtedajšia koalícia upravila zákon, ktorý umožnil stať sa špeciálnym prokurátorom aj človeku bez prokurátorskej praxe. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda navrhoval v tom čase Lipšica do pozície špeciálneho prokurátora.
„To z toho dôvodu, že som v tom období čítal situáciu, ktorá tu bola na Slovensku, že síce nemáme nejaký extrémny problém s nezákonnosťou, ale že sa ukazuje, že sú tu niektoré verejne činné osoby, z ktorých sa viaceré mohli dopustiť aj trestného činu,“ povedal Eduard Burda.
„Ako sa Lipšic prezentoval, tak som bol v tom, že bude postupovať síce nekompromisne, ale na základe jasných a zákonných dôkazov,“ dodal.
Daniel Lipšic sa stal druhým špeciálnym prokurátorom v dejinách Slovenska. V tom čase predseda NR SR Boris Kollár povedal, že najdôležitejšou úlohou špeciálneho prokurátora bude prinavrátiť dôveru odbornej aj laickej verejnosti.
„Je to len preto, lebo potrebujú kyjak na opozíciu a Lipšic je najlepší kyjak na opozíciu,“ vyjadril sa v roku 2021 Robert Fico.
„Problematickým bodom je jeho minulosť z hľadiska na politickú angažovanosť a vzhľadom na to, že ako advokát zastupoval viacerých poškodených. Keď bude na čele špeciálnej prokuratúry, môže tam vznikať konflikt záujmov,“ ozrejmil politológ Ján Ivančík.
Politizácia špeciálnej prokuratúry
Úrad špeciálnej prokuratúry dozoruje aj prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ale aj prípady vplyvných podnikateľov spätých s vládami Roberta Fica. Práve možný konflikt záujmov pre osobu Daniela Lipšica zamotal aj kauzu Očistec.
„Keď som kandidoval na funkciu špeciálneho prokurátora, tak som už 5 rokov nebol v politike,“ povedal pre RTVS Daniel Lipšic. „Nikdy nenastavíte systém tak, aby človek stojaci na vrchole nejakej inštitúcie nebol z nejakej veci vylúčený. Ja som prípadnú zaujatosť oznámil GP a ten ma z prípadu vylúčil,“ ozrejmil.
„Ako sú tí jednotliví kajúcnici poprepájaní kauzami, tak cez mnohé tie kauzy prechádza aj osoba Daniela Lipšica,“ povedal Eduard Burda.
„Je veľmi neštandardné, ak v právnom poriadku demokratického právneho štátu absentuje nejaká právna norma alebo zákonné riešenie takejto situácie,“ priblížil odborník na trestné právo Ondrej Laciak.
Otázka rušenia špeciálnej prokuratúry visela vo vzduchu posledné tri roky. Predseda vtedajšej opozičnej strany Smer hovoril o potrebe výmeny špeciálneho prokurátora. Pripomeňme, že jeho nominant Dušan Kováčik, ktorý bol na poste 16 rokov, je aktuálne právoplatne odsúdený za prijatie 50-tisícového úplatku.
„Fungovanie ÚŠP bolo spolitizované, tak ako bolo spolitizované predchádzajúcimi garnitúrami Roberta Fica. Bývalý špeciálny prokurátor paralyzoval pôsobenie ÚŠP,“ uviedol Řádek. Dodáva, že do istej miery možno špekulovať o politizácii tohto úradu aj pod vedením Daniela Lipšica.
Prokuratúru zrušili v skrátenom konaní
Nová vláda Roberta Fica sa rozhodla, že špeciálnu prokuratúru zruší aj napriek ponuke Daniela Lipšica, že odíde z funkcie. Tento krok kritizujú opoziční politici aj mimovládne organizácie.
„Reagujeme na vyše 20, alebo 30 rozhodnutí Ústavného súdu o porušení základných ľudských práv a slobôd v rámci trestných konaní a najmä konaní, ktoré boli dozorované ÚŠP a následne skončili na ŠTS,“ vysvetlil dôvody minister spravodlivosti Boris Susko.
„Kritiku berieme od každej osoby, ale hovoriť o nejakých manipuláciách, keď súd žiadnu manipuláciu nepotvrdil, práve naopak, tri súdy povedali, že k žiadnym manipuláciám nedošlo,“ vyjadril sa Daniel Lipšic.
Vláda rozhodla expresne rýchlo. Kým dopoludnia rušenie špeciálnej prokuratúry nebolo v hre, popoludní sa návrh na zrušenie úradu ocitol v prechodných ustanoveniach prerokovávanej novely trestného zákona, ktorú chce prijať v skrátenom legislatívnom konaní.
„Skrátené legislatívne konanie znamená, že príde s nejakým návrhom zákonná vláda SR, ďalej sa pokračuje nie štandardným prijatím zákona, ale jednoducho, že ten návrh od vlády príde rovno do pléna medzi poslancov a tí v jednom hlasovaní rozhodnú, či ho príjmu alebo nie,“ vysvetlila advokátka Kovačechová.
Podľa opozície sa vláda týmto krokom snaží chrániť svojich ľudí. Hovorí o rozpade právneho štátu, organizuje protesty v uliciach. „Pokiaľ neboli stíhané vplyvné osoby, vplyvní politici, vplyvné osoby v justícii, v biznise, množstvo oligarchov, tak to nevadilo. Teraz to vadí,“ uviedol Lipšic.
Proti je prezidentka aj Európska komisia
Agenda úradu špeciálnej prokuratúry má prejsť pod krajské prokuratúry. Generálny prokurátor už zriadil pracovnú skupinu. „Bez ohľadu na vysoké odborné štandardy prokurátorov krajských prokuratúr, tieto nie sú aktuálne pripravené prebrať agendu Úradu špeciálnej prokuratúry bez náležitej prípravy a podpory,“ ozrejmila v stanovisku Rada prokurátorov.
Kritika prichádza aj z prezidentského paláca. Zuzana Čaputová nevylučuje veto ani podanie na Ústavný súd. Nesúhlas prejavil aj hovorca eurokomisára pre spravodlivosť Christian Wigand. Európska komisia (EK) požiadala v liste vládu SR, aby v plánovaných zmenách nepokračovala.
„Nepredpokladám, že EK alebo ktorýkoľvek orgán EÚ bude môcť účinne protestovať proti zrušeniu ÚŠP, keďže kreovanie Orgánov činných v trestnom konaní je čisto našou domácou politickou záležitosťou,“ priblížil politológ Miroslav Řádek.
Dovolím si tvrdiť, že sa nám tu koncentruje množstvo dôvodov, ktoré poukazujú na to, že ÚŠP zlyhal pri ochrane zákonnosti, plus je to raritný orgán v rámci štátov Európskej únie. Toto sú všetko argumenty, ktoré nahrávajú zrušeniu špeciálnej prokuratúry,“ povedal Eduard Burda.
„Aj keby sme túto bitku prehrali, tak je celkom isté, že zo žiadneho boja neutekáme, ani nikdy neujdeme,“ dodal Daniel Lipšic.
