Je ich stále viac. Naháňajú strach a neraz zaútočia. Túlavé psy sú vážnym problémom v mnohých obciach. Často prichádzajú z chudobných osád, v ktorých pre chov psov platia svojské pravidlá, v podstate žiadne. Obce si s nimi nevedia dať rady a štát sa iba nečinne prizerá.
Historické Markušovce sú len jednou z obcí, kde sa situácia dlhodobo vymyká normálu. Z neďalekej zhruba 2,5-tisícovej rómskej osady prichádzajú do centra denne desiatky túlavých psov.
„Bývam na ulici, kadiaľ každodenne prechádza množstvo žiakov základnej školy a s nimi tie psy,“ priblížil obyvateľ Markušoviec Tomáš Farkašovský. Ďalší obyvateľ obce Ivan Núber dodal, že psy napádajú ľudí, cyklistov a je problém zbaviť sa ich.
Podľa podpredsedníčky komory obcí Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Martiny Kubišovej je situácia najhoršia v obciach so sociálne slabším obyvateľstvom či marginalizovanými rómskymi skupinami.
Psy ohrozujú nielen deti, ale dostali sa aj do dvorov. Pánovi Tomášovi zabili osem sliepok a poškodili fasádu na garáži. „Psy sa zoskupujú, keď sú vo svorke dvaja či štyria, začínajú byť nebezpeční,“ uviedol starosta Markušoviec Peter Fulla.
Psy často nemajú oficiálneho majiteľa
Podľa zákona treba psy čipovať do dvanásteho týždňa života. Pokuta je okolo 50 eur. Ale často je oveľa ťažšie zistiť vôbec ich majiteľa. „Sú majitelia zodpovední a nezodpovední. U nezodpovedných je problém, lebo sa nestarajú o psy,“ povedal riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVaPS) Banská Bystrica Vasil Černák.
Psy z osád sa voľne množia a oficiálne často nemajú majiteľa. Neraz slúžia aj ako živý „termofor“ a stravujú sa na skládkach odpadu. Raz za čas si obec objedná odchyt a zvieratá končia v karanténnych staniciach a útulkoch. V Markušovciach v minulom roku odchytili takmer 30 psov.
„Zo zákona, pokiaľ sa pes odchytí a nenájde sa majiteľ, musí stráviť 45 dní v karanténe a následne prechádza pod obec,“ vysvetlila Kubišová. Starosta Markušoviec priznal, že jedinou možnosťou obce je odchyt psov a ich umiestnenie do útulkov.
Jedinou možnosťou je kastrácia zvierat
Ročne obce vynakladajú nemalé peniaze na desiatky túlavých psov. Na ich odchyt, zdravotnú starostlivosť, zákonnú karanténu a na umiestnenie v útulkoch. „Za odchyt jedného psa platíme 50 eur a platíme paušálne mesačne 100 eur útulku, či tam psa máme, alebo nie,“ dodal Fulla.
Podľa obyvateľov je jedinou možnosťou psov vykastrovať, aby sa nemnožili. „V minulosti sme mali kvôli osade aj kastračný program. Psy sú tu, ale ďalej a nekontrolovane sa rozmnožujú,“ uviedol pán Tomáš.
„Útlm najmä v odchyte nastal počas pandémie. Vtedy došlo aj k premnoženiu najmä v osadách. Kastračný program by určite pomohol, len by do toho mal vstúpiť štát,“ skonštatovala Kubišová.
Obce volajú po väčšej súčinnosti
Ministerstvo pôdohospodárstva síce tvrdí, že novelou zákona o veterinárnej starostlivosti sa zlepšilo zriaďovanie karanténnych staníc a útulkov, odchyt aj evidencia psov. Obce a ostatné organizácie však volajú po väčšej súčinnosti práve pri kastrácii zvierat.
„Je to hlavne finančný problém. Pred pár rokmi sme mali v obci kastráciu psov, stálo to asi desaťtisíc eur,“ priblížil starosta Fulla. Obce podľa riaditeľa banskobystrickej RVaPS Vasila Černáka majú prostriedky na kastračné programy len z daní, ktoré vyberajú za psov.
„Celkovo gesciu nad všetkým, nad dodržiavaním karanténnej starostlivosti, by malo niesť ministerstvo pôdohospodárstva. Pokiaľ to obce nezvládajú, tak ťažiskové rozhodovanie by malo byť dané ministerstvom,“ uviedol nezávislý advokát Rastislav Paučo.
„Kastračné programy mali a majú prijaté dobrovoľnícke organizácie. Agrorezort má záujem riešiť problémy v oblasti neobmedzeného chovu a reprodukcie zvierat v nevyhovujúcich podmienkach, čo je deklarované aj v rámci rozpracovania programového vyhlásenia vlády na aktuálne volebné obdobie,“ uviedol hovorca rezortu pôdohospodárstva Andrej Wallner.
Momentálne fungujú na Slovensku stovky karanténnych staníc a útulkov. Ich primárnou funkciou je nájsť pre zviera nový domov. Väčšina odchytených, najmä väčších psov, je však odkázaná v útulku v podstate dožiť.
„Myslím si, že na každého psíka niekto čaká. Niekomu to môže trvať päť rokov, niekomu mesiac, niekomu dva týždne,“ uviedla Lucia Kuštárová z OZ Pes v núdzi. Podľa Martiny Kubišovej sa bude situácia zhoršovať, a to najmä pre nedostatok útulkov a karanténnych staníc.
