Sopečná erupcia na Islande predminulý týždeň prvýkrát po 51 rokoch zapálila a pohltila niekoľko domov.
Udalosť uvrhla do neistoty obyvateľov mesta Grindavík, ktorí teraz netušia, kedy a či sa budú môcť vrátiť do svojich domovov, píše agentúra AFP.
„Tá neistota nás unavuje,“ povedala 43-ročná Erla Ósk Pétursdóttirová, jedna z obyvateliek mesta, ktoré leží len pár kilometrov od relatívne novej vulkanickej trhliny.
Sopečná erupcia na okraji prístavného mesta Grindavík prebudila Island predminulú nedeľu ráno. Mesto len niekoľko hodín predtým narýchlo evakuovali úrady, napoludnie potom láva tri domy premenila na popol.
Islandskí meteorológovia odvtedy uviedli, že sa sopečná aktivita upokojila, v oblasti ale pokračuje „hromadenie magmy“. Grindavík preto nie je bezpečný a nebude ešte niekoľko ďalších rokov.
Láva môže mesto pohltiť
„Nevieme, ako dlho bude (sopečná aktivita) pokračovať, ale môže to trvať roky a je možné, že láva mesto pohltí,“ uviedol islandský geofyzik Magnús Tumi Gudmundsson, ktorý tento týždeň na stretnutí v Reykjavíku odpovedal na otázky zhruba 500 obyvateľov Grindavíku. Stretnutia sa zúčastnila aj islandská premiérka Katrín Jakobsdóttirová.
„Treba ich podporiť,“ uviedol na adresu lávou vyhnaných obyvateľov Gudmundsson. „Sú vysídlení, domov sa nedostanú a majú finančné ťažkosti,“ poznamenal odborník.
Mesto, v ktorom zvyčajne žije najmenej 4 000 obyvateľov, sa v posledných dvoch mesiacoch vyprázdnilo.
Prvú evakuáciu úrady nariadili 11. novembra v súvislosti so stovkami otrasov, kvôli ktorým popraskali budovy a v cestách sa objavili trhliny. Seizmickú aktivitu spustil presun magmy v zemskej kôre, predchodca sopečnej erupcie.
Obyvatelia Grindavíku sa mohli domov nakrátko vrátiť po prvej erupcii z 18. decembra a možnosť trvala do 23. decembra.
Využilo ju len pár desiatok obyvateľov, podľa ostatných bola situácia príliš nebezpečná. Niekoľko posledných ľudí museli islandské úrady urýchlene evakuovať predminulú nedeľu večer, keď sa naplnili ich najhoršie obavy.
Mnoho rodín, prekvapených rozsahom deštrukcie, sa ocitlo vo finančnej tiesni, pretože musia aj naďalej splácať hypotéku a zároveň v prípade, že nenašli miesto u príbuzných, platiť novo tiež nájom.
Ich prioritou je hlavne žiť v bezpečí
„Musíme sa pripraviť na to, že to bude dlhé,“ uviedla Pétursdóttirová. Väčšina obyvateľov jej rodného mesta sa podľa nej zmierila s tým, že Grindavík navždy opustí. Ich prioritou je hlavne žiť v bezpečí a vrátiť sa k stabilnej finančnej situácii.
Medzitým sa však musia vysporiadať s neistotou a smútkom. „Pociťujeme žiaľ nad stratou našej komunity, ktorá sa rozptýlila, a nechceme nič viac, ako sa k sebe vrátiť,“ uviedla Pétursdóttirová.
Páll Thorbjörnsson ale so svojou budúcnosťou v meste, ktoré je vystavané na 800 rokov starej lávovej prikrývke, stále počíta.
„Musíme tomu dať čas,“ uviedol realitný maklér. „Ja nič nezmôžem, posledné slovo budú mať vláda a matka príroda,“ dodal.
Erupcia v Grindavíku je na polostrove Reykjanes na juhozápade Islandu piata za posledné tri roky. Ostrovné krajiny v severnom Atlantiku sú najväčšou a najaktívnejšou sopečnou oblasťou v Európe.
Rozprestiera sa na Stredoatlantickom chrbte, ktorý tvorí rozhranie medzi litosférickými doskami, a má 33 aktívnych sopečných systémov.
