Na hlavný obsah

Dokopy ich dal I. Maiga, úrady ich manželstvo považujú za účelové. Jozef bojuje o spoločný život s tehotnou manželkou

Boj s úradmi trvá už roky.

Dokopy ich dal I. Maiga, úrady ich manželstvo považujú za účelové. Jozef bojuje o spoločný život s tehotnou manželkou
Ilustračná snímka - pán Jozef drží v rukách svadobnú fotografiu seba a jeho ženy. Foto: RTVS

Vraj láska hory prenáša, ale rodenú Afričanku za svojim manželom na Slovensko preniesť nedokáže. Už tri roky márne bojujú s našimi úradmi. Ich manželstvo totiž považujú za účelové napriek tomu, že čakajú dieťa.

„Nikto sme nečakali, že budeme žiť tri roky od seba, aj keď som bol za ženou,“ hovorí pán Jozef Kosnáč.

Pán Jozef sa rozhodol hľadať si budúcu manželku v Afrike zhruba pred štyrmi rokmi. Keďže na Slovensku, podľa vlastných slov, nemal šťastie na lásku. Túžil založiť si rodinu, preto vyhľadával mladšie partnerky.

„Buď som osobe nevyhovoval, že som starý. Alebo keď som povedal, že pracujem v zariadení pre postihnuté deti, tak hneď kalkulácia, že isto málo zarobím. Tak som si povedal, že dosť, že skúsim zmiešať krv, asi jedine cez Ibrahima Maigu, ktorý je z Mali,“ pokračuje pán Jozef.

„La Ville, tá dievčina, mi rozprávala, že mala snúbenca, ktorý sa na ňu vykašlal a vzal si inú, že aj ona by sa rada vydala, vek ide hore a chcela by mať svoje deti. Povedal som, že mám dobrého priateľa na Slovensku, ktorý je na tom rovnako ako ty, rád by sa oženil,“ hovorí spoločný priateľ páru Ibrahim Maiga.

Komunikovali s pomocou prekladača

Začali si písať. Keďže ani jeden neovládal reč toho druhého, komunikovali cez online prekladač. „Dva roky sme si písali cez WhatsApp. Došlo to k takému bodu, že čo keby sme začali spolu žiť,“ hovorí pán Jozef.

Hneď pri jeho prvej návšteve v Mali absolvoval pán Jozef pytačky a zásnuby. S prekladom mu tam pomáhal kamarát Ibrahim Maiga. „Že mi ju zveruje do rúk a že odteraz sa budem starať ja o ňu. Tak sa pripravila svadba,“ opisuje Jozef.

A žili spolu šťastne až kým nezomreli! Tento príbeh však zatiaľ nemá rozprávkový koniec. Naopak, manželia stále nie sú spolu aj keď už od svadby ubehli tri roky. Manželku stále na Slovensko nepustia.

„Som síce vydatá a všetko je ok, ale nemôžem byť s ním, lebo sme ďaleko a nechápem prečo. Pri poslednej Jozefovej návšteve som otehotnela a nechcem byť sama, chcem byť s ním,“ hovorí Moussokoro Coulibaly „La Villa“.

„Žena musí byť s mužom, to je tradícia u nás,“ povedala rodáčka z Mali žijúca na Slovensku Awa Mangara.

Chybné kroky

Novomanželia, neznalí postupu, podnikli viacero chybných krokov. Hneď po svadbe začali s vybavovaním turistických víz pre partnerku na tri mesiace.

„Oni mi to zamietli, pretože sa báli, že tu ostane. Tak som išiel vybavovať víza typu D. To zamietli preto, lebo som tam mal zle doložený doklad o bývaní a nesedeli tam dátumy. Tak som začal vybavovať víza na päť rokov,“ opisuje pán Jozef.

To obnášalo absolvovať pohovor oboch manželov na našom veľvyslanectve v Nairobi v Keni. Podľa pána Kosnáča sa pred pohovorom s pracovníčkou ambasády nepohodli a to mal byť dôvod jej zamietavého posudku.

„Pán Kosnáč vy ste až o 15 minút nahlásený. To nie je ako kaderníctvo, že si prídete, kedy chcete. Zostal som úplne zaskočený,“ hovorí pán Jozef.

„Dôrazne sa ohradzujeme a rozhodne odmietame podozrenia z údajnej zaujatosti konzulky na veľvyslanectve v Nairobi. V tomto prípade, tak, ako aj vo všetkých ostatných prípadoch, konzulka postupovala profesionálne,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Beatrice Szabóová.

„Napísala, že neodporúča manželke pobyt. Takže cudzinecká polícia sa toho chytila. Tri roky hráme taký ping-pong oni,“ tvrdí Jozef.

Neúspešné odvolania

„Rozhodnutie bolo vydané podľa zákona o pobyte cudzincov s prihliadnutím aj na stanovisko príslušného zastupiteľského úradu,“ informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

„Mám veľa kamarátok z Afriky, ktoré nemali vôbec problém dostať vízum. Tak prečo ona?“ pýta sa Awa Mangara.

Napriek tomu, že manželku navštevuje a dokonca už čakajú dieťa, rozhodnutia, voči ktorým sa odvolávajú, sa stále pridržiavajú posudku, podľa ktorého bol sobáš účelový.

Podozrivý sa javil okrem iného aj 30-ročný vekový rozdiel, fakt, že neovládajú spoločný jazyk, že doposiaľ spolu nebývali a tiež ich spôsob zoznámenia.

„A to je niečo zlé na tom? Čo je koho do toho, že koľko máš ty rokov a koľko má manželka rokov. Toto má byť dôvod, že nemáme žiť spolu, že nebývame v jednej domácnosti? Ako máme bývať keď nám to nedovolia? pýta sa pán Jozef.

Peniaze vraj nepýtal

Maiga tvrdí, že si za túto službu nezobral žiadne peniaze. „To mi morálka nedovolí. Nech sa prepadnem pod zem, ak sa tak stalo. To by som mohol robiť pasáka, Ibi taký nie je,“ bráni sa.

Podľa informácií RTVS však na pohovore partneri v tom čase o sebe nevedeli povedať základné informácie. Aj preto dostala manželka stopku.

„Z tých spisov a zápisnice, ktoré som mal možnosť vidieť a čítať, boli tie veci posúdené podľa zákona k danému prípadu. Vždy sa musia tie odpovede stotožňovať a spĺňať znaky rodiny,“ upozorňuje vízový poradca Oto Kohút.

„Právo zlúčenia rodiny nie je nadradené právu štátu ako suveréna. Viem, že v tomto kontexte to vyzerá bizarne, že hájime bezpečnosť pred tehotnou ženou,“ vyjadril sa nezávislý advokát Branislav Welter.

„Som tehotná už tri mesiace a nechcem byť sama, chcem byť s ním, aby sme spolu trávili čas, aby som porodila na Slovensku, nie ďaleko od muža,“ hovorí La Villa.

Zbytočné predlžovanie procesu

Celý proces sa však aj podľa odborníkov zbytočne predlžuje. Rýchlejšie by bolo podať žiadosť znovu a uviesť v nej nové skutočnosti. „Štandardom určite nie sú tri roky, ale častokrát sa v afrických krajinách stretávame s dlhším vybavovacím procesom,“ priblížil Kohút.

„Neúspech v konaní neznamená, že by žiadateľ nemohol podať opakovane žiadosť, najmä ak sa zmenili niektoré okolnosti, ktoré v čase prvého podania neboli známe,“ skonštatovala Szabóová.

„Odporúčal by som iniciovať konanie znova, znova požiadať o víza. Následne, ak by boli znova zamietnuté z toho istého dôvodu, je tam možnosť odvolania. Ak by to odvolanie bolo neúspešné, tak je tam, možnosť preskúmať to na súde,“ radí Welter.

Jednoduchšie by zrejme bolo počkať si na narodenie dieťaťa a následne sa dožadovať práva na zlúčenie rodiny. No vzhľadom na vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti u nás by manželia chceli, aby pôrod prebehol na Slovensku.

„Keď už dieťa bude na svete, tak ono samé bude mať právo žiť svoj život s otcom. Možno bude jednoduchšie dostať dieťa na Slovensko,“ uviedol Welter.

„Prosím úrady, aby mi už naozaj povolili prísť, aby som už bola s ním,“ vyhlásila La Villa.

„Modlíme sa každý deň, voláme si stále. Teraz je to o to viac, proste ona ma potrebuje,“ uzatvára pán Jozef.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko