Ministerstvo práce avizuje zmeny pri minimálnej mzdy. Po novom by mala byť vo výške 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, v súčasnosti je to 57 percent. Uviedol to šéf rezortu Erik Tomáš (Hlas-SD). Do medzirezortného pripomienkového konania predložili novelu zákona o minimálnej mzde.
„Minimálne mzda sa nastaví ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ priblížil Tomáš. Nová minimálne mzda bude stanovená po prvýkrát v roku 2026.
Na minimálnu mzdu sa viažu aj príplatky za prácu v noci a cez víkend, takže by mali porásť aj tie, dodal.
V roku 2024 je minimálne mzda na úrovni 750 eur, v roku 2025 by to podľa odhadu malo byť 816 eur. Po avizovanej zmene by minimálne mzda v roku 2026 mala dosiahnuť 920 eur a v roku 2027 jej výšku odhadujú na 969 eur.
Úprava rokovaní medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov má zostať rovnaká ako doteraz. Sociálni partneri tak budú môcť uzavrieť vzájomnú dohodu o minimálnej mzde na ďalší rok do konca júla a následne ju len oznámiť ministerstvu práce.
Prvýkrát v roku 2026
Ak sa nedohodnú, existuje ešte priestor na rokovanie na úrovni tripartity, teda aj so zástupcami štátu, kde je lehota do konca augusta. „No a pokiaľ ani do konca augusta nedôjde k dohode, tak nastúpi automat a po novom to bude teda tak, že minimálna mzda sa stanoví ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ priblížil Tomáš.
Ak sa podarí príslušnú legislatívu schváliť tento rok, podľa nových pravidiel sa bude postupovať v tom budúcom a nová úroveň minimálny mzdy by tak mala byť stanovená prvýkrát v roku 2026.
Minister upozornil, že európske smernice neurčujú konkrétnu hodnotu minimálnej mzdy v členských štátoch, odporúčania sú však na úrovni 50 percent priemernej mzdy v danom roku. „Ten rámec, ktorý odporúča Európska únia, zodpovedá približne tomu, čo nastavujeme my, teda 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ zhodnotil s tým, že konkrétne nastavenie je v kompetencii jednotlivých štátov a súčasná vláda má takýto záväzok aj vo svojom programovom vyhlásení.
Výnimky pre firmy
Ministerstvo práce navrhuje aj ďalšiu zmenu legislatívy súvisiacu s požiadavkou európskej smernice, aby sa kolektívnym vyjednávaním pokrylo minimálne 80 percent všetkých zamestnancov.
„My ideme meniť zákon o kolektívnom vyjednávaní a chceme opäť rozšíriť tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa tak, aby bolo týmito kolektívnymi zmluvami pokrytých čo najviac zamestnancov,“ vysvetlil šéf rezortu práce.
Bude to znamenať, že ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov v určitom odvetví dohodnú na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, bude platiť pre všetkých zamestnancov v danom odvetví.
Výnimky majú platiť pre firmy, ktoré zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov, fungujú menej ako dva roky, sú v likvidácii alebo zamestnávajú viac ako 10 percent zdravotne ťažko postihnutých občanov.
„Zároveň zavedieme povinnosť rokovať o takejto kolektívnej zmluve a podporíme to kolektívne vyjednávanie aj tým, že zlepšíme platové pomery rozhodcov a sprostredkovateľov, ktorí často zohrávajú dôležitú úlohu v tomto kolektívnom vyjednávaní,“ dodal Tomáš.
Čas na implementáciu príslušnej európskej smernice je do novembra tohto roka. Okrem príslušnej legislatívy musí ministerstvo pripraviť ešte akčný plán ďalších zmien v tejto oblasti.
