Od začiatku vojny na Ukrajine ubehli už dva roky. Za ten čas opustilo krajinu viac ako šesť miliónov ľudí. Najviac utečencov prijali Nemecko, Poľsko a Česko. Pomoc pre vyše 100-tisíc odídencov z Ukrajiny, ktorí zostali žiť na Slovensku, nás doteraz stála takmer 700 miliónov eur.
„Budú dva roky vojny, viete, všetci si mysleli mesiac-dva maximum a potom bude víťazstvo,“ povedal odídenec žijúci na Slovensku Olexandr Plotnitskyi.
„Na Slovensku som od 26. februára 2022, pretože vtedy začala vojna a moje mesto stále bombardujú. Deti sú v pivniciach, všade – v škôlke, v škole,“ priblížila odídenkyňa žijúca na Slovensku Katarina Ivanec.
“Nikto nevedel, nemyslel, že budeme musieť opustiť naše domovy na Ukrajine a ísť do inej krajiny, pýtať niečo alebo prosiť niečo,“ doplnil Olexandr.
„Od začiatku vojnového konfliktu bolo poskytnutých takmer 137-tisíc dočasných útočísk,“ informoval hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann. Dodal, že od začiatku konfliktu zaniklo vyše 20-tisíc dočasných útočísk.
„Samozrejme, že je aj veľa takých rodín, ktoré čakajú len na ukončenie tej nezmyselnej vojny a chcú sa vrátiť naspäť domov, na Ukrajinu,“ povedal pracovník prvého kontaktu z Integračného centra Košického kraja Denis Ladiv.
Podľa hovorcu ministerstva vnútra najviac odídencov z Ukrajiny žije v Bratislavskom kraji – viac ako 43-tisíc. „Okrem toho, v samotnej Bratislave je to takmer 38-tisíc ukrajinských odídencov,“ dodal.
Ako sa darí odídencom z Ukrajiny na Slovensku zisťovali v relácii RTVS Reportéri redaktorky Radka Novotná a Miroslava Ščobíková:
V Bratislave zriadili centrum
„Asistenčné centrum pomoci zriadil bratislavský magistrát ako reakciu na príchod odídencov z Ukrajiny krátko po začiatku vojny. Pod jednou strechou tu spolu s mestom spolupracujú štátne, medzinárodné aj mimovládne organizácie,“ ozrejmil manažér komunikácie organizácie Liga pre ľudské práva Tomáš Kušnír.
„Naša pomoc ľuďom z Ukrajiny je súčasťou väčšieho programu pomoci ohrozeným a vylúčeným skupinám. Ročný rozpočet je približne dva milióny eur. Idú primárne na pomoc ľuďom z Ukrajiny,“ povedala riaditeľka organizácie Človek v ohrození Andrea Najvirtová.
Podľa Tomáša Kušníra sa potreby líšia a sú iné ako v roku 2022. „Ľudia prichádzajú, niektorí sa presúvajú do iných krajín, niektorí zostávajú na Slovensku,“ dodal.
„Za dva roky sme boli schopní pomôcť 25-tisíc ľuďom,“ priblížila Najvirtová.
„Na Slovensko som prišiel pred deviatimi rokmi za prácou. Viem z vlastnej skúsenosti, aké to je niekedy komplikované integrovať sa do spoločnosti ako cudzinec,“ prezradil odídenec Denis.
Bezplatná právna pomoc
„Liga za Ľudské práva poskytuje v integračnom centre bezplatnú právnu pomoc,“ uviedla právnička Ligy za ľudské právo Michaela Dojčinovičová.
Manažérka integračných aktivít v Košiciach uviedla, že pomáhajú ľuďom s hľadaním práce, nového zamestnania a komunikujú aj s potenciálnymi zamestnávateľmi či pracovnými agentúrami.
„Poskytujeme poradenstvo osobám, ktoré zvažujú podanie žiadosti o azyl,“ podotkla právnička Dojčinovičová.
„Od začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine evidujeme 187 žiadostí o udelenie azylu štátnymi príslušníkmi Ukrajiny,“ ozrejmil Matej Neumann. Dodal, že mentalita Slovákov a Ukrajincov je veľmi podobná. Preto si myslí, že integrácia by mohla byť jednoduchšia.
„Keby bolo všetko v poriadku, chcem sa vrátiť. Ale teraz, keď mojim deťom je tu dobre…,“ skonštatovala odídenkyňa Katarina.
„Najskôr myslím na deti, až potom budem myslieť na seba, aby deti boli spokojné,“ povedal Olexandr.
Pôrody, vzdelanie aj sociálne istoty
Matej Neumann potvrdil, že podľa štatistík migračného úradu sa ukrajinským štátnym občiankam narodilo 447 detí.
„Moje tri deti tu majú dobrú školu, dobre športujú, môžu žiť normálny život. Moje deti sú v bezpečí, pretože sme tu,“ priznala Katarina.
Vláda po tom, ako prepukol konflikt, prijala sériu zákonov Lex Ukrajina. Odídenci tak môžu na Slovensku študovať, majú zdravotné poistenie, sociálne istoty. „Slováci sú pre mňa veľmi otvorený národ a sú veľmi nápomocní,“ vyhlásil Denis.
Mnohí odídenci sa uplatnili aj na trhu práce. Z celkového počtu 70-tisíc v produktívnom veku pracuje 39-tisíc vrátane tých, ktorí k nám prišli ešte pred vojnou. „Nemyslím si, žeby tu bol problém zamestnať sa,“ podotkol Denis.
„Podľa už publikovaných výskumov vieme, že väčšina utečencov z Ukrajiny má vysokoškolské vzdelanie. No na Slovensku často pracujú v základných prácach, ktoré nevyžadujú žiadnu kvalifikáciu,“ informoval riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.
„Spravili sme si kurz dobrovoľníka a v nemocnici sme balili lieky a posielali na Ukrajinu,“ prezradil Denis.
Pracovný trh zvládne viac
Hovorkyňa portálu profesia.sk Ľubica Melcerová tvrdí, že by slovenský pracovný trh pojal aj viac ako 50-tisíc zahraničných pracovníkov a pracovníčok.
„Nám tu prišlo 120-tisíc nových ľudí, z ktorých 37-tisíc je detí. Sú výraznou vzpruhou, ktorú možno nevidíme dnes, ale keď tu tie deti ostanú, tak za pätnásť – dvadsať rokov to bude pre toto hospodárstvo veľmi zaujímavé,“ zhodnotil analytik INESS Martin Vlachynský.
„Sú ľudia, ktorí chcú ostať na Slovensku, ktorí tu chceli už dávno prísť, a tým pádom robia všetko preto, aby zapadli,“ priblížila predsedníčka medzinárodného štábu pomoci Ukrajincom Oľga Semančáková.
„Akýkoľvek pracovníci a pracovníčky zo zahraničia pomôžu zmenšiť dieru – veľký nedostatok pracovníkov,“ poznamenala Ľubica Melcerová.
„Slovensko je v tej fáze, keď počet ľudí, ktorí z krajiny odchádzajú, je nižší ako počet ľudí, ktorí do krajiny prichádza. Z tohto hľadiska utečenci z Ukrajiny sú pre nás príležitosť zaplniť na trhu práce tie miesta, kde nemáme ľudí,“ informoval Bahna.
„Ak si prerátame 39-tisíc ľudí s priemernou mzdou, tak ročne na odvodoch a dani z príjmu zaplatia okolo 200 miliónov a zrhuba ďalších 60 miliónov ročne na DPH,“ objasnil Vlachynský.
Príspevok na bývanie
Odídenci počas pobytu na Slovesku dostávajú rôzne formy pomoci. Jednou z nich je príspevok na bývanie, na ktorý má nárok každý, kto o to požiadal.
„Väčšinou sú to matky s deťmi. Mal som aj taký prípad, keď boli rodičia – matka, otec, dieťa,“ uviedol realitný maklér Kingreal v Bradejove Martin Kulka.
„My sme sa dostali do bytu v Ružinove. Majiteľ Samuel hovoril, príďte bez peňazí, hlavne príďte,“ prezradil Olexandr.
Príspevok na odídenca, ktorý zatiaľ vláda schválila, bude do konca marca uhrádzať štát priamo poskytovateľom ubytovania. Pomoc je plošná a obyčajne presahuje bežnú cenu komerčných nájmov.
„Áno, poberám príspevok od štátu. Mohol by som až piatich, cena by sa pohybovala tuším okolo 1 250 eur, čo je maximálna štátna podpora,“ potvrdil pre RTVS anonymný poskytovateľ ubytovania pre odídencov.
Podľa analytika Národnej asociácie realitných kancelárií Martina Lazíka sa ceny dvojizbových bytov v Bratislave pohybujú na úrovni 650 – 750 eur, plus cena energií. „Poprad je to na úrovni 500 – 550 eur, ale už s energiami,“ dodal. Realitný maklér Kulka potvrdil, že prenajímať bývanie Ukrajincom je finančne atraktívnejšie.
„Z rozpočtu ministerstva vnútra sme celkovo vyplatili fyzickým osobám takmer 130 miliónov eur a vyše 18 miliónov eur išlo právnickým osobám. V právnických osobách ide o nepodnikateľov – mestá a obce,“ ozrejmil hovorca Neumann.
Hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková tvrdí, že doposiaľ uzatvorili zmluvy s takmer tisíc ubytovateľmi, pričom im vyplatili viac ako 73 miliónov eur.
Aj napriek tomu, že pracujú, majú nárok na príspevok na bývanie.
Príspevok na bývanie nemajú ani najchudobnejší
„Na Slovensku ani najchudobnejší ľudia, ktorí poberajú dávku pomoci v hmotnej núdzi, na príspevok na bývanie často nemajú nárok,“ poznamenala sociologička Zuzana Kusá.
„Príspevok sa mení z výšky desať eur na výšku päť eur, čiže bude o polovicu nižší,“ informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
„Humanitárnu dávku i s príspevkom na bývanie poskytujeme po troch mesiacoch iba zraniteľným skupinám – deti, osoby so zdravotným postihnutím, osoby staršie ako 65 rokov. Pre všetkých v produktívnom veku je to motivačné, aby si našli prácu a ukázalo sa, že to veľmi dobre zafungovalo,“ povedal Jakub Augusta z komunikačného odboru ministerstva práce.
„Tento problém s bývaním a nerovnaká pomoc, ktorú vníma časť verejnosti veľmi ostro, ukázala v plnej nahote slabiny slovenského sociálneho štátu,“ podotkla Zuzana Kusá.
„Aj keby rovno zmizli všetci ukrajinskí utečenci zo Slovenska, tak práve osamelým matkám s deťmi, s postihnutými deťmi, ktorí sa starajú o starých rodičov, by to prakticky nijak nepomohlo, pretože sociálny systém, by sa tým nezmenil. Stále by to ostalo rovnaké,“ upozornil analytik Vlachynský.
„Čiže musíme pozerať nato, ako zmeniť tento systém tak, aby cielil na tých najchudobnejších, najzraniteľnejších,“ dodal.
Oľga Semančáková tvrdí, že si jeden druhému nemáme čo závidieť. „Lebo byť na hmotnej núdzi nie je žiadna výhra. Čo je to 75 eur? Ako sa s tým dá?“ dodala.
Nárok na príspevky
Nárok na príspevok majú aj nezaopatrené ukrajinské deti. „Jednorazový aj opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok pre náhradného rodiča, hmotná núdza, dotácia na stravu, dotácia na školské pomôcky a inflačná pomoc boli hradené z rozpočtu štátu,“ informovala hovorkyňa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Dorčáková.
„Bolo vyplatených spolu takmer 20 miliónov eur,“ dodala. Olexandr skonštatoval, že na začiatku to bolo ťažšie, slovenské deti sa na tie jeho pozerali inak.
„Celkové náklady od začiatku vojnového konfliktu na poskytnutie zdravotnej starostlivosti sú 20,5 milióna eur,“ uviedol hovorca ministerstva zdravotníctva Andrej Wallner.
Podľa hovorkyne ministerstva školstva Dagmary Al-Khaldi Mičekovej dosiahol počet ukrajinských detí na školách 12-tisíc. „Celkovo ministerstvo na európsky normatív, čo je príspevok na každé dieťa resp. žiaka materskej, základnej a strednej školy, ktorý je odídencom z Ukrajiny a je refundovaný z európskych zdrojov, vynaložilo cez 40 miliónov eur,“ dodala.
Olexandr Plotnitskyi hovorí, že chce vyhrať vojnu, no najprv musí zarobiť peniaze a priniesť niečo do štátu, aby za nich neplatila Európska únia.
„Ministerstvo priamo financuje aj jazykové kurzy pre deti cudzincov, pre deti z Ukrajiny ministerstvo vynaložilo viac ako jeden milión eur,“ informovala Mičeková.
Doprava
„Od vypuknutia vojnového konfliktu sme vypravili 363 mimoriadnych vlakov, dokopy prepravili cca 710-tisíc utečencov z Ukrajiny. V ďalšom roku počet klesol na vyše 12-tisíc,“ uviedol hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Dominik Drevický.
„Majú možnosť využiť cestovanie štyri dni plus deň prekročenia hranice po získaní dokladu Slovak help. Zároveň môžu využiť cestovanie a dochádzanie do zamestnania počas 60 dní od nadobudnutia statusu odídenca a taktiež môžu využiť cestovanie na dochádzanie do materských alebo základných škôl,“ dodal.
„Podľa súčasne platnej legislatívy sú vozidlá, ktoré sú registrované na území Ukrajiny, oslobodené od povinnosti platiť diaľničnú známku,“ ozrejmil hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Tomáš Ferenčák.
Dodal, že za rok 2022 kontrolný systém zaznamenal 116-tisíc unikátnych vozidiel, ktoré boli zaregistrované na území Ukrajiny a v roku 2023 to bolo o 20 percent menej.
Rezort dopravy v písomnom stanovisku uviedlo, že od príchodu utečencov uhradilo za autobusovú a železničnú dopravu viac ako päť miliónov eur.
„Ministerstvo financií môže potvrdiť, že na pomoc odídencom z Ukrajiny boli vyčlenené zo všeobecnej pokladničnej správy, t.z. zo samotného štátneho rozpočtu finančné prostriedky, a to v celkovom objeme za rok 2022 v sume 226 miliónov eur, a za rok 2023 to bola suma 121 miliónov eur,“ zhodnotil Pavol Kirinovič.
„Ministerstvo financií zároveň pripomína, že tieto peniaze tvoria balík, ktorý si následne rozdeľujú jednotlivé ministerstvá. Čerpajú tieto finančné prostriedky na svoje projekty v súvislosti s odídencami z Ukrajiny,“ dodal.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie financovania eurofondov Ladislava Šimka výdavky súvisiace s náporom odídencov sú peniaze z rozpočtu a peniaze z európskych fondov.
Zdroje financií
„Slovensko sa rozhodne, v ktorých operačných programoch má peniaze, ktoré sú ešte k dispozícii a neboli v rámci programového obdobia eurofondov využité,“ informovala hovorkyňa zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.
Ladislav Šimko podotkol, že z európskych fondov to neboli peniaze navyše. „Zdroje sme museli prehodnotiť, stiahnuť iné výdavky na to, aby sme boli schopní kryť tieto výdavky poskytované cez tri operačné programy,“ dodal.
„Každý členský štát sa rozhodne, ak má k dispozícii prostriedky a koľko ich z tých pridelených prostriedkov môže využiť a ako to urobí,“ povedala Ludviková.
Spočítané – podčiarknuté, Slovensko na pomoc odídencom z Ukrajiny poskytlo takmer 700 miliónov eur. Štatút odídenca vláda predĺžila do marca budúceho roka.
„Ženy z Ukrajiny si kladú otázku, budem sa môcť vrátiť, nebudem sa môcť vrátiť? Samozrejme, či tá podpora bude pokračovať, nebude pokračovať?“ podotkol Miloslav Bahna.
„Je ticho v štáte, momentálne sa absolútne nerozpráva o tom, čo ďalej s odídencami. Majú strach,“ reagovala Oľga Semančáková z organizácie Naša cesta.
Minister Šutaj Eštok tvrdí, že chcú naďalej pomáhať, ale nevedia pomáhať v takej sume, ako bola vyčlenená.
„Situácia je pomerne vážna. Stačí si pozrieť rokovania Európskej rady, ktoré bolo 1. a 2. februára, aby balík pomoci pre Ukrajinu sa schválil,“ upozornil Ladislav Šimko.
„Primárne sa budeme sústreďovať na zraniteľné skupiny. Hovorím, musíme sa prikrývať iba takou perinou, na ktorú máme,“ dodal Šutaj Eštok.
„Akákoľvek kríza, či energetická alebo vojenská má vždycky dopady na susediace krajiny,“ poznamenal Šimko.
