Niekedy to ide ľahko, inokedy je to boj. Každý rok riešia naše súdy viac ako 1500 dedičských sporov. Jeden z nich jatrí rany aj pani Nadežde. Ani po siedmich rokoch od smrti otca sa nevie dostať k svojmu dedičstvu.
Rodičia pani Nadeždy sa rozviedli pred rokmi. Otec sa druhýkrát oženil a ešte pred druhým manželstvom si kúpil rodinný dom v Topoľčanoch.
„Môj otec bol v podstate s mojou mamou rozvedený. Zobral si druhú ženu, moju macochu, ktorej daroval polovičku rodinného domu,“ hovorí pani Nadežda Nádaská.
Pred siedmimi rodmi otec pani Nadeždy zomrel. Všetok jeho majetok bol zahrnutý do dedičského konania. Keďže po sebe zanechal písomný závet, ako sa má naložiť s jeho majetkom, dedičské konanie prebiehalo podľa jeho poslednej vôle.
„Môj otec mi závetom odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok v roku 2017 a zároveň, žiaľ, v tom roku aj zomrel. Takisto mi previedol aj obchodný podiel spoločnosti taktiež v roku 2017,“ opísala situáciu pani Nadežda.
Rozhodujúce je dedičské konanie
Rozhodujúcim pre riešenie pozostalosti je dedičské konanie. Organizuje a zastrešuje ho notár, ako súdny komisár. Dedičské konanie je notárovi pridelené. Notára si slobodne vybrať nemôžeme. Notár má v prvom rade za úlohu zistiť, kto sú pozostalí, rozsah majetku a dlhov zosnulého.
„Čo sa týka dedičského konania, tak sme boli prizvaní na prvé pojednávanie, kde sa predložil závet, ktorý bol platný, nebol nikým spochybnený. Urobil sa nejaký súpis majetkových hodnôt a v podstate sme čakali na ďalšie pojednávanie, aby ma ako jedinú závetnú dedičku notárka uznala, prededila nespornú časť dedičstva,“ hovorí pani Nadežda.
Trvá to už celé roky
Zvyčajne dedičské konanie ukončia do šiestich mesiacov. V tomto prípade trvá už sedem rokov a pani Nadežda stále nie je vlastníčkou pozostalosti po zosnulom otcovi.
„Dedičské konanie prebieha na notárskom úrade v Topoľčanoch pod vedením notárky Palugovej, ktorá, žiaľ, nechce akceptovať do dnešného dňa, že som jediným závetným dedičom,“ tvrdí pani Nadežda.
„Po manželovi je vedené dedičské konanie, ktoré riadne, v súlade so zákonom a v riadnych termínoch vedie a rozhoduje notárka dr. Palugová, čo nakoniec skonštatoval aj Ústavný súd na základe sťažnosti p. Nádaskej. Pričom skonštatoval aj nezákonnosť ňou predloženého znaleckého posudku, ktorý nezákonne znižoval hodnotu majetku, ktorý sme mali s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve,“ vyhlásila v písomnom stanovisku nevlastná matka Marianna Skladaná Lisánska.
„Zákon túto dobu neupravuje. Civilný mimosporový priadok hovorí iba o tom, že súd poverí notára, aby v dedičskom konaní konal a rozhodoval,“ uviedol člen Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky Miroslav Pavlovič.
Podiel vo firme
Okrem nehnuteľnosti, ktorú má notárka predediť, otec pani Nadeždy vlastnil aj podiel vo firemnej spoločnosti. Ten však v čase svojho života prepísal na svoju jedinú dcéru. Podľa ministerstva spravodlivosti a notára z Notárskej komory ak firemný podiel v čase smrti otca už vlastnila dcéra, tento majetok do dedičského konania nepatrí.
„Pani notárka sa rozhodla, že zahrnie do dedičského konania a konania BSM aj obchodný podiel, ktorý mi otec previedol platnou zmluvou. V podstate táto spoločnosť nemá byť v tomto dedičskom a ani vo vysporiadaní BSMka,“ hovorí pani Nadežda.
S otázkami, prečo dedičské konanie trvá už sedem rokov a prečo bol firemný podiel zahrnutý do dedičského konania – sme sa obrátili aj na samotnú notárku.
„Tá vec ešte nie je ukončená a ja sa v tej veci nemôžem vyjadrovať,“ povedala nám notárka Gabriela Palugová.
Bezpodielové vlastníctvo manželov
„Dediť je možné len majetok, ktorý poručiteľ vlastnil k okamihu svojej smrti. Ak došlo k platnému úkonu darovania a obchodný podiel nadobudla dcéra, takýto majetok nemôže byť dedičstvom, keďže ho poručiteľ nevlastnil v okamihu smrti,“ vysvetlila Hurajtová.
Druhá manželka otca pani Nadeždy žila so svojím manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré vzniká priamo zo zákona. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva je ich spoločným vlastníctvom.
„V dedičskom konaní mám nárok na vyplatenie polovice hodnoty celého majetku z titulu zaniknutého manželstva – bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súčasnosti pani notárka zisťuje prostredníctvom znaleckého dokazovania cenu tohto nášho spoločného majetku. Druhá polovica bude predmetom dedenia,“ skonštatovala nevlastná matka pani Nadeždy.
„V podstate o tú nehnuteľnosť nemám absolútne záujem. Chcem, aby ma z tej polovičky vyplatila a nech si teda rodinný dom nechá. Nech mi zaplatí nájomné, pretože tam vyše šesť rokov býva a absolútne mi to neplatí,“ vyhlásila pani Nadežda.
Nájomné od nevlastnej matky
Pani Nadežda podala návrh na súd ohľadom nájomného, ktoré žiada od svojej nevlastnej matky. Súd v Nitre prerušil pojednávanie až do skončenia dedičského konania. Podľa notára z Notárskej komory sa v prvom rade musí vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
„Predpokladám, že je tam spor o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto je aj manželka ešte účastníčkou tohto konania, pretože súd predtým ako potvrdí dedičstvo dedičovi, musí vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,“ ozrejmil Pavlovič.
„Predmetom dedičstva je celý majetok poručiteľa, ktorý vlastnil v okamihu jeho smrti. Teda notár je povinný konať a rozhodnúť o celom tomto majetku poručiteľa v zmysle pravidiel dedenia upravených v Občianskom zákonníku a procesných pravidiel obsiahnutých v Civilnom mimosporovom poriadku,“ informovala Hurajtová.
Pani Nadežda má dve možnosti. Buď požiada Notársku komoru o pridelenie nového notára alebo celú vec bude naďalej riešiť súdnou cestou, čo môže trvať ďalšie roky.
„Keby som aj žiadala nejaké odškodné, tak naň nemám nárok. Lebo, keď sa obrátim sa súd, súd mi povie, že nemám určené vlastnícke práva, že mám ísť za notárkou stačí to len formálne v podstate predediť, lebo som súdom uznaná jediná dedička. A notárka povie, že ona to neprededí. Dohodnite sa, dohodnite sa, dohodnite sa, citujem pani notárku z pojednávania, na ktorom sme boli,“ uzavrela pani Nadežda.
