Na hlavný obsah

Exmanžel neplatil výživné, pani Jana dostávala náhradu od štátu. Po smrti otca detí peniaze museli vrátiť

Zdedili aj ďalšie dlhy.

Exmanžel neplatil výživné, pani Jana dostávala náhradu od štátu. Po smrti otca detí peniaze museli vrátiť
Pani Janka dostávala na dcéry náhradné výživné. Po smrti muža peniaze museli ako dlh po ňom vrátiť. Foto: RTVS

Pani Janka Jakubíková zostala po rozvode na svoje tri deti sama. Bývalý manžel výživné neplatil, a tak požiadala o vyplácanie náhradného výživného. To si následne od neplatiča formou exekúcie vymáha štát. Bývalý manžel však zomrel a „čierny Peter“ zostal v rukách jeho detí – výživné museli vrátiť štátu ony, všetko v zmysle zákona.

Otázka však znie: Je morálne, aby na chyby svojich rodičov doplácali deti? Odpoveď v relácii Občan za dverami zisťovala redaktorka RTVS Dominika Velická.

Úrad práce jej vyplácal výživné na maloleté dcéry, ktoré po smrti exmanžela museli vrátiť. Pani Janka z Partizánskeho žila s manželom dvadsať rokov. Majú tri dcéry. „Po dvadsiatich rokoch sme sa rozviedli, keď mala najmladšia dcéra 1,5 roka. Čiže tým pádom ja som zostala sama na tri deti,“ priblížila pani Janka.

Zo zákona o rodine vyplýva, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť. Súd počas rozvodu určí jej výšku. Bolo tomu tak aj v prípade pani Janky.Keď bol zamestnaný tak ešte mi platil. Tak ako stanovil súd 50 eur na jednu dcéru, 50 eur na druhú dcéru. Ale potom prišiel o robotu, tým pádom mi nemal z čoho platiť to výživné,“ pokračovala Jakubíková.

Našla riešenie

Pani Janke nezostávalo nič iný, ako nájsť riešenie, aby dostávala výživné na svoje dve neplnoleté dcéry. V tom tretia dcéra už dosiahla plnoletosť.

Najprv som musela ísť na políciu, oznámiť, že mi teda neplatí, oni si ho predvolali s tým, že keď sa zamestná musí začať splácať, lebo je to priestupok. Lenže, keď stále neplatil, ja som s tým papierom, ktorý mi dali z polície, išla som na úrad práce, a teda som sa pýtala, akým spôsobom by som mohla dostať náhradné výživné,“ pokračovala pani Janka.

„Oprávnená osoba, teda dieťa dostáva zálohové platby od štátu a to počas doby, kým povinná osoba nie je schopná platiť výživné, respektíve kým si neplní túto vyživovaciu povinnosť. Náhradné výživné sa poskytuje preddavkovo,“ vysvetlila hovorkyňa Ústredia práce a sociálnych vecí a rodiny Iveta Dorčáková.

Hlavnou podmienkou nároku na náhradné výživné je podanie návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Povedali mi, že musím to ešte oznámiť exekútorovi, ktorý zoberie na starosti tie jeho dlhy a bude sa snažiť niečo vymôcť. Keďže sa mu nepodarilo nič vymôcť, tým pádom mi začal štát vyplácať náhradné výživné – 50 euro na jednu dcéru, 50 euro na druhú dcéru,“ priblížila pani Janka.

Otec dievčat zomrel, dlhy zostali

Pani Janke štát platil maloletú dcéru zhruba rok a osem mesiacov. Vyplatil mi čiastku tisíc eur. Na prostredné dieťa vyplatil 400 eur výživného. Celkovo teda dostala od štátu ako náhradné výživné 1400 eur. Od rozvodu ubehlo desať rokov a vlani v septembri exmanžel pani Janky zomrel. Jeho tri dcéry zdedili pozostalosť – a teda aj dlhy, ktoré vymáhal exekútor.

„Po pohrebe sa začalo dedičné konanie, Boli sme tam teda predvolaní všetci, všetky tri deti, ja ako maloletej zástupca. Predstavili nám všetky dlhy, ktoré on zanechal deťom čiastka dlhov bola 21 700 eur,“ pokračovala pani Janka.

Dlh tvorili dvakrát 2 880 eur nedoplatky na výživnom, 13-tisíc eur dlžníkove nesplatené pôžičky a zvyšok iné nedoplatky.

Pozostalosť neodmietli

Deťom zákon umožňoval vzdať sa dlhov po otcovi – v takom prípade by však museli odmietnuť celú pozostalosť. Keďže dedičstvo zahŕňalo aj nehnuteľnosti s hodnotou vyššou než samotné dlhy, rozhodli sa ho prijať.

Pani Janka spolu s dcérami začali ihneď konať. Kontaktovali exekútorov a snažili sa vyplatiť dlhy. Podarilo sa im vyrovnať exekúciu na výživnom po nebohom otcovi.

Očakávali, že keď zaplatia exekútorovi, a ten pošle peniaze Úradu sociálnych vecí a rodiny,  kruh sa uzavrie a peniaze dostanú späť ako výživné, ktoré im mal platiť otec na základe rozhodnutia súdu pri rozvode.   

Tu však nastal problém, s ktorým ani jedna z nich nerátala. Z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nedostali celú sumu, ktorú zaplatili exekútorovi, ale zníženú o 1400 eur, teda o sumu, ktorý dcéram vyplatil štát ako náhradné výživné.

„V prípade, ak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca náhradné výživné, vzniká mu tak pohľadávka voči osobe, za ktorú je platené náhradné výživné. Takáto pohľadávka nezaniká smrťou dlžníka,“ informoval súdny exekútor Vladimír Polák.

Nemali na výber

Podľa platnej legislatívy, každé náhradné výživné sa musí štátu vrátiť naspäť. „Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny postupoval v zmysle zákona. Súdny exekútor oznámil úradu vymoženú pohľadávku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyčíslil sumu náhradného výživného a z danej pohľadávky musela byť táto suma vrátená,“ podotkla Dorčáková.

„V prípade poskytovania a vyplácania náhradného výživného nie je možné, aby oprávnená osoba poberala za určité obdobie náhradné výživné a zároveň za toto isté obdobie, aby jej bolo vyplatené vymožené výživné,“ povedala nezávislá rodinná právnička Jana Ulipová.

Je pochopiteľné a spravodlivé, keď štát vymáha náhradné výživné od rodiča, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť voči vlastným deťom. Avšak v prípade ak zomrie, môže nastať situácia, keď náhradné výživné musia štátu vrátiť pozostalí, ktorí v minulosti, ešte ako deti, nemali na výber.

„Z morálneho hľadiska by bolo veľmi fajn, aby sa naši zákonodarcovia zamysleli nad touto situáciou a pokúsili sa ju vyriešiť tak, aby deti ktoré majú nárok na to výživné, aby spätne nemuseli po niekoľkých rokoch vracať. A platiť vlastne za dlhy svojich rodičov,“ myslí si Ulipová.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko