Oteplenie zvyšuje aktivitu kliešťov, ktorí prenášajú infekčné ochorenia ako kliešťovú encefalitídu či lymskú boreliózu. Upozornil na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Kliešte sú podľa ÚVZ aktívne, keď denná teplota dlhší čas dosahuje sedem až osem stupňov Celzia.
Podľa úradu sa na prevenciu oplatí myslieť už pred oficiálnym príchodom jari. Základné očkovanie proti kliešťovej encefalitíde totiž pozostáva z troch dávok očkovacej látky. Proti lymskej borelióze nie je možné očkovanie.
Ako ÚVZ SR spresnil, kliešťovú encefalitídu by nikto nemal podceňovať. Ide o vážne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu, a teda mozog a miechu.
„Medzi dlhodobé následky ochorenia patria bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, dlhodobé neurologické problémy až ochrnutie. Ochorenie môže v rizikových prípadoch skončiť úmrtím,“ informoval úrad.
Väčšina prípadov ochorenia pritom spôsobuje zaklieštenie infikovaného kliešťa. Hlavná hygienička Tatiana Červeňová však upozornila, že vírus sa môže preniesť aj pitím čerstvého, tepelne nespracovaného ovčieho či kozieho mlieka či výrobkami z takéhoto mlieka, ako napríklad syry a bryndza.
Epidémia kliešťovej encefalitídy na Horehroní
„Vlani sme počas leta zaznamenali aj epidémiu kliešťovej encefalitídy na Horehroní, ktorá bola spojená práve s konzumáciou výrobkov z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Pre ochorenie bolo vtedy hospitalizovaných 28 ľudí. Ani jeden z pacientov nebol očkovaný proti kliešťovej encefalitíde,” priblížila Červeňová.
Surové ovčie a kozie mlieko je potrebné najskôr prevariť a syr z neho je potrebné opiecť z oboch strán. Ako ÚVZ SR spresnil, vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 stupňov Celzia.
Úrad ďalej informoval, že k samotnej nákaze dôjde v priemere jeden až dva týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa, či po konzumácii surového kozieho, či ovčieho mlieka alebo výrobkov z neho.
„Inkubačný čas však môže byť v rozmedzí 2 až 28 dní,“ dodal úrad a súčasne informoval, že za posledné desaťročie prípady ochorenia rastú a počas posledných piatich rokov sú ochorenia na kliešťovú encefalitídu hlásené celoročne. Najviac ochorení sa však vyskytovalo v mesiacoch máj, jún a júl. ÚVZ SR tak odporúča s prevenciou už teraz.
Ochrana vďaka očkovaniu
„Už po dvoch dávkach očkovania je človek chránený. Tretia dávka základného očkovania sa podáva, aby potom ochrana vydržala dlhodobejšie. Úrad súčasne radí, čo by sme mali robiť v prípade, že si nájdeme na tele kliešťa. „Treba ho vytiahnuť čo najskôr,“ upozornil úrad s tým, že po pobyte v prírode je dôležité si skontrolovať celú pokožku tela.
„Prisatého kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži. Kliešťa vyťahujte plynulým kolmým ťahom smerom od kože, postupujte pomaly a bez točenia. Ak ho potrebujete z kože uvoľniť, opatrne ním zakývajte zo strany na stranu a opäť skúste plynulo ťahať smerom od kože. Kliešťa nevykrúcajte prudko do strán, mohli by ste ho pretrhnúť – je dôležité ho nepoškodiť a nerozmliaždiť,“ vysvetlil ÚVZ SR.
Dodal, že sa nesmie na kliešťa kvapkať olej, pretože kliešť pre dusenie vyvráti natrávenú krv naspäť do rany. Po vybratí kliešťa nie je vhodné ho rozpučiť, ale hodiť do WC misy a spláchnuť, prípadne znehybniť ho lepiacou páskou a hodiť do koša. Po vybratí je potrebné miesto prisatia dezinfikovať, rovnako aj pinzetu, prípadne povrchy, ktoré prišli do kontaktu.
„Poznačte si pre istotu dátum a pravdepodobnú lokalitu, kde ste mohli kliešťa chytiť. Ak ste ho mohli mať na tele už dlhší čas, poznačte si aj túto informáciu. Tieto informácie môžu byť užitočné pre vášho lekára v prípade, že sa u vás neskôr objavia príznaky, ktoré sú obvyklé v prípade infekcií prenášaných kliešťami,“ uviedol úrad.
Nasledujúci mesiac od zaklieštenia je nutné venovať pozornosť príznakom, akými sú napríklad väčšie začervenanie v mieste odstráneného kliešťa, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy, či opuch a bolesť kĺbov.
