Človeka vždy pichne pri srdci, keď príde nejaká faktúra. A ocitne sa v infarktovom stave, keď je prehnane vysoká. Počiatočný šok vystrieda pátranie, čo ju mohlo spôsobiť alebo kde sa stala chyba.
V rovnakej situácii sa nedávno ocitol aj pán Augustín. Až z faktúry zistil, že z pokazeného ventila v starej šachte uniklo do okolia obrovské množstvo pitnej vody. Nedalo sa tomu zabrániť? Kto je za to zodpovedný?
Novú šachtu si pán Augustín zaobstaral minulý rok. „Stará šachta tu bola v podstate, keď sa robil vodovod v dedine, niekedy v 60.-70. rokoch,“ priblížil majiteľ domu Augustín Rosa.
Pán Augustín býva v rodinnom dome. Vodomerná šachta sa nachádza asi 80 metrov na obecnom pozemku. Na verejný vodovod v Hornej Mičinej je napojený od roku 1992. Minulý rok, po 30 rokoch fungovania, jeho šachtu prvýkrát zaplavila pitná voda.
Únik vody si všimol až na faktúre
„V apríli 2022 boli vodárne vymieňať vodomery. Vošli do šachty, vymenili vodomery, všetko fungovalo, ale o pár mesiacov nato sa objavila voda, začala vytekať zo šachty, tak som to reklamoval,“ opisuje pán Augustín.
„Príčinou úniku vody bola upchávka na starom ventile za vodomerom, ktorý nie je súčasťou vodomeru. Naši zamestnanci opravili upchávku na jestvujúcom ventile na náklady StVPS, a. s.,“ uviedla v stanovisku riaditeľka marketingu a komunikácie Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. Slavomíra Vogelová.
Prešiel rok a opätovný únik vody si pán Augustín všimol až na faktúre od vodární.
„Bol veľmi vysoký nedoplatok. Bola tam aj poznámka – na vašom odbernom mieste zistili zvýšenú spotrebu oproti priemernej spotrebe o viac ako 50 percent a 50 metrov kubických. Čiže ja som na základe tejto faktúry išiel ku šachte a zistil som tento stav, že naozaj šachta je zaliata vodou,“ priblížil majiteľ. Podľa jeho slov voda zo šachty prakticky striekala.
„Príčinou úniku vody bola rovnako ako v roku 2022 upchávka na starých uzáveroch a voda unikala vo vodomernej šachte odberateľa na ventile za vodomerom,“ informovala Vogelová.
„Mali vás minimálne upozorniť a mohli ste to skôr riešiť, a teda únik vody za to ďalšie obdobie by vám mohli kompenzovať za to, že vás neupozornili a oni o tom vedeli,“ odkázal pánovi Augustínovi nezávislý advokát Ivan Syrový.
Predchádzajúci únik zaplatili
V roku 2022 vodárne únik vody aj opravu poruchy zaplatili. Pri opakovanom úniku už žiadajú, aby za vodu zaplatil pán Augustín. „Za tú vodu si účtovali asi 270 eur,“ uviedol pán Augustín.
„Tá voda síce nepritiekla do domu, ale pritiekla do vodomernej šachty, čiže bola dodaná. Oni si svoju povinnosť splnili, takže žiadajú len adekvátnu čiastku za zaplatenie vody,“ tvrdí vedúca kancelárie Asociácie vodárenských spoločností Ivana Mahríková.
Pán Augustín však zaplatil iba časť sumy, ktorú podľa priemernej spotreby za predchádzajúce obdobie minul. Zvyšnú sumu niekoľkokrát reklamoval, vodárne však stanovisko nezmenili. „Aj napriek Vášmu odvolaniu sa voči stanovisku zo dňa 3. 7. 2023 trváme na stanovisku, ktoré sme vám uviedli pri posudzovaní predchádzajúcej žiadosti. Faktúru vás žiadame uhradiť v plnej výške,“ odkazujú mu vodárne.
Prečo však vodárne prvý raz poruchu opravili a účet za únik vody zobrali na vlastnú zodpovednosť a druhý raz už nie? „Pán Rosa nereagoval na upozornenie, keď sme ho vyzvali k výmene ventilov a rekonštrukcie vodomernej šachty z dôvodu nevyhovujúcich technických podmienok, čo spôsobilo následne sériu ďalších udalostí, ktoré nastali, vrátane spôsobeného úniku vody,“ vysvetlila Vogelová.
Pán Rosa však tvrdí, že vodárne namietali jedine to, že šachta je veľmi malá. „Tá šachta nebola moja, bola ich, to zariadenie tam je ich, a tak sa naťahujeme,“ hovorí.
Kto budoval šachtu?
Pán Augustín tvrdí, že on šachtu nebudoval. To isté tvrdia aj vodárne. „Keď sa kedysi pred 40 rokmi budovali v akcii Zet za socializmu vodovody a robili sa vodomerné šachty, v podstate nepatrili nikomu. Vybudovalo sa to v rámci nejakej akcie, vybudoval ich štát, vtedy ešte ako také vodárenské spoločnosti neexistovali, všetko patrilo štátu,“ ozrejmila Mahríková.
„Tu ťažko hovoriť o nejakej zodpovednosti, že niekto to zle urobil… všetko má nejaké svoje záručné lehoty alebo nejaké trvanie,“ upozorňuje advokát Syrový.
„Vodomerná šachta by mala mať životnosť maximálne 40 rokov pri dobrej údržbe, tak isto vodovodná prípojka. Pokiaľ sa o ňu ten majiteľ nestará, tak tá životnosť je, samozrejme, nižšia,“ hovorí Mahríková.
Zodpovednosť za vodomernú šachtu a prípojky majú podľa platného zákona o verejných vodovodoch majitelia nehnuteľností. „Treba si uvedomiť, že často aj tie šachty, aj tie zariadenia sú staré. Ak sa človek o to nestará a berie to tak, však vodárne sa o to starajú, nie je to tak. Ich povinnosť to nie je. O vodovodnú prípojku sa musím starať ja ako vlastník nehnuteľnosti, sledovať ju, kontrolovať ju,“ pripomína Syrový.
Šachtu sa oplatí pravidelne kontrolovať
Preto ak máme doma staršiu vodomernú šachtu, pravidelne si ju kontrolujme, prípadne zvážme jej výmenu. Predídeme tým možnému úniku vody a ušetríme stovky až tisícky eur. Navyše nechceným únikom znižujeme kapacitu vody vo verejnom vodovode.
„Tam naozaj neboli splnené technické podmienky. Poklop bol hrdzavý, šachta vôbec nebola zabezpečená pred vnikom vody. Samozrejme, v zime vám tam natečie voda alebo sa roztopí sneh, dostane sa dovnútra, potom to tam zamrzne, popraskajú ventily, popraskajú potrubia. Potom nemôžete na tej šachte rátať so životnosťou 40 rokov,“ hovorí Mahríková.
Keďže zodpovednosť za únik vody mal v tomto prípade pán Augustín, zaplateniu faktúry sa zrejme nevyhne. Mohol by však vodárne požiadať o odpustenie stočného. „Keď máte jasnú poruchu, že tam voda unikla mimo domu, čiže vsiakla do zeme. Takže vy nevpúšťate túto vodu do kanalizácie a stočné býva o niečo drahšie ako vodné, čiže ušetríte si viac ako polovicu z toho, čo by ste mali zaplatiť,“ radí Mahríková.
„Má zmysel to občas kontrolovať. Treba kontrolovať väčšie šachty, kde človek vidí všetky tie armatúry prívodu aj vývodov. Tam má zmysel to občas kontrovať a upozorniť vodárov dopredu, že niečo tam ukazuje zle,“ uzatvára pán Augustín.
