Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Ďalší prípad nepovšimnutého pacienta v galantskej nemocnici. Na chodbe strávil 20 dní, na vozíku ho vyviezli do kríkov

Mal však trochu viac šťastia ako pán Ladislav.

Ďalší prípad nepovšimnutého pacienta v galantskej nemocnici. Na chodbe strávil 20 dní, na vozíku ho vyviezli do kríkov
Pán Ladislav ležal na nemocničnej chodbe niekoľko dní. Foto: RTVS

Príbeh pána Ladislava, ktorý prežil nepovšimnutý desať dní na chodbe v nemocnici a nakoniec zomrel, pobúril Slovensko a rozhýbal úrady. Rozbehlo sa vyšetrovanie a zástupcovia ministerstiev, organizácií a sociálni pracovníci sa po prvý raz v histórii spolu stretli za okrúhlym stolom. Kto je za prípad z galantskej nemocnice s tragickým koncom zodpovedný?

Najmenej desať dní ležal nepovšimnutý na nemocničnej chodbe alebo vonku v areáli nemocnice Sv. Lukáša v Galante. Podľa lekárov nebol súci na hospitalizáciu. Útočisko nenašiel ani v žiadnom sociálnom zariadení či útulku. Nakoniec v nemocnici zomrel – na podchladenie a zlyhanie orgánov.

„Našli sme ho ležať na podlahe na nemocničnej chodbe s tým, že bol úplne dezorientovaný. Pomaly mu bilo srdce, bol brutálne podchladený,“ opísala vtedajšiu situáciu dobrovoľníčka z komunity sv. Egídia Miroslava Čulagová.

„Možno sa tvári niekto, že lekári nie sú empatickí. Oni sú empatickí, aj keď majú veľa roboty. Ale tiež majú nejakú skúsenosť s dotyčnou osobou, či má zmysel toto vybaviť,“ reagoval vedúci lekár urgentného príjmu Nemocnice s poliklinikou sv. Lukáša Galanta Jozef Fatrsík.

„Pýtame sa, ako je možné, že aj teraz v 21. storočí je polomŕtvy človek na nemocničnej chodbe a nemá mu kto pomôcť,“ podotkla Čulagová.

Podľa riaditeľky galantskej nemocnice Alexandry Pavlovičovej evidujú ročne desiatky takýchto prípadov. „Ľudia bez domova sa zdržiavajú vo vestibule, sú k nám privezení, sú u nás ošetrovaní, aj hospitalizovaní,“ dodala.

Reportáž rozhýbala úrady

Príbeh nepovšimnutého pacienta v galantskej nemocnici pobúril Slovensko, rozprúdil diskusiu na sociálnych sieťach aj v organizáciách, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova. Začali sa o neho zaujímať médiá na Slovensku, aj v Česku. Postavil na nohy aj úrady.

„Aj reportáž RTVS bola tým impulzom. Daný prípad oznámili na Úrad rad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS),“ informoval verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

„Prebiehajú úkony zabezpečenia zdravotnej dokumentácie za účelom vypracovania konzultantských posudkov a posúdenia toho prípadu, či došlo, alebo nedošlo k správnemu alebo nesprávnemu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Výsledkom môže byť nápravné opatrenie, v prípade opodstatneného podnetu a potom samozrejme aj sankcia,“ uviedol riaditeľ ÚDZS Michal Palkovič.

„Nemocnica si stojí za tým, že tak, ako všetkým pacientom, aj pacientom bez domova, ak je to nevyhnutné a ich zdravotný stav to vyžaduje, poskytuje zdravotnú starostlivosť v plnej miere,“ reagoval hovorca Pro Care a Svet zdravia Tomáš Kráľ.

Podľa verejného ochrancu práv si kancelária splnila povinnosť podľa trestného poriadku. „A oznámila danej príslušnej prokuratúre, aby sa riadne vyšetrili okolnosti úmrtia človeka, lebo ide o život človeka,“ dodal Dobrovodský.

„Dňa 22. januára 2024 bol prijatý elektronický podnet verejného ochrancu práv. Dňa 22. januára 2024 bol odovzdaný prokurátorom na Obvodné oddelenie PZ Galanta ako podozrenie zo spáchania prečinu usmrtenia. Bude vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či k úmrtiu nebohého poškodeného neprišlo protiprávnym konaním osoby/osôb, a to v postavení zamestnancov (lekárov, sestier),“ informovala Generálna prokuratúra SR (GP SR) v písomnom stanovisku.

Nejde o jediný prípad

Zistili sme, že v rovnakej nemocnici sa odohral podobný prípad, keď iný muž strávil na nemocničnej chodbe 20 dní.

„Oslovili nás aj dobrovoľníci s tým, že si tam všimli pána, ktorý im príde prehliadaný. Stretávali ho na chodbe, kde ho prekračovali ľudia, potom o pár dní na to bol vynesený pred nemocnicu,“ priblížil vedúci útulku Sv. Lujzy de Marillac v Bratislave Michal Cibiri.

„No neviem, či niekto zo zdravotníckeho personálu, alebo niekto iný. V stave, keď už bol imobilný, tak ho odviezli do vedľajšieho lesíka, kde ho vyhodili a nechali ho tam,“ ozrejmila dobrovoľníčka Čulagová.

Podľa slov vedúceho útulku sa pán nevedel sám obslúžiť, bol dehydrovaný, podvyživený a niekoľko dní ležal bez zmeny polohy. „Na to bola celkom jednoduchá odpoveď, dať tomu človeku dôstojné miesto, posteľ, stravu. Ten človek nemal takú diagnózu, aby sa z toho nedostal,“ dodal Cibiri.

„To, za akých okolností ten človek pobýval v areáli nemocnice sa vám vyjadriť neviem, ale to, čo viem potvrdiť je, že mu opakovane poskytli zdravotná starostlivosť,“ vyjadril sa k situácii Tomáš Kráľ.

Miroslava Čulagová potvrdila, že sú s pánom Antonínom, ktorý sa učil nanovo chodiť, v kontakte. „Pán sa dal dokopy a pomáha. Niektorých klientov, ktorí sú na vozíku odtlačí do jedálne. Pán Antonín sa zdráha vyjsť so svojím príbehom na verejnosť a my jeho rozhodnutie rešpektujeme,“ doplnil Cibiri.

Útulky nie vždy majú kapacitu

Pán Antonín mal viac šťastia ako pán Ladislav, ktorý nakoniec v nemocnici zomrel. „Naše skúmanie podnetu je zamerané na postup mesta, obce, či splnila svoju primárnu povinnosť zabezpečiť sociálne práva človeka, ktorý sa ocitol v ťažkej životnej situácii,“ uviedol Dobrovodský.

„Zo strany ombudsmana sme dostali žiadosť, aby sme predložili fakty okolo osudu pána,“ informovala hovorkyňa mesta Šaľa Erika Kollerová.

Vedúci útulku Cibiri tvrdí, že v čase, keď ich oslovili dobrovoľníci, mal útulok kapacity naplnené. „Žiaľ, tých žiadostí je oveľa viac ako dovoľujú naše možnosti. Kapacita je 35 lôžok a len v Bratislave hovoríme o ľuďoch bez domova v čísle od päť až sedemtisíc,“ dodal.

„Bola som šokovaná tým, že nikto nevyužil možnosť bezodkladného umiestnenia v DSS aj s ošetrovateľskou starostlivosťou. Tento pán evidentne už patril do pobytového zariadenia, lebo služba nocľahárne alebo útulku, vzhľadom na jeho zdravotný stav, keďže viac krát bol hospitalizovaný, už nebola dostačujúca,“ poznamenala predsedníčka asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Anna Ghannamová.

Podľa hovorkyne ministerstva práce a sociálnych vecí Natálie Jáchym Holubovej zariadenie sociálnych služieb nemôže zastupovať zdravotnícke zariadenia. „Osoba, ktorá je do nich umiestňovaná, musí byť sebestačná, musí vedieť samostatne fungovať,“ dodala.

„Legislatíva je, bohužiaľ, tak nastavená a aj podmienky v našom krízovom centre. Keď ste tam boli, tak ste videli, že nie je to bezbariérové centrum a pán bola naozaj odkázaný na fyzickú pomoc a podporu už len v bežných úkonoch, čo sa týka hygieny a ostatné veci,“ zhodnotila Erika Kollerová.

Financie chýbajú klientom aj zariadeniam

„Klienti sú často nemajetní, nemajú žiadny príjem a nedokážu si zaplatiť túto službu v nejakom komerčnom zariadení,“ upozornil Cibiri.

„Inde vo svete sú práve tieto verejné zariadenia pre neúhradných klientov, pre ľudí, ktorí nemali až tak dobre platené zdravotné poistenie, boli bezdomovcami, alebo nemajú deti, ktoré by doplácali na tú službu. Ale u nás je to tak trošku naopak, že ľudia a príbuzní regionálnej verchušky sa dostanú do sociálnych zariadení,“ priblížila Gnannamová.

Analytik Martin Smatana podotkol, že nielen človek bez domova, ale aj ľudia, ktorí nemajú rodinu, ktorá by sa o nich postarala, často nemajú kam ísť.

„Keď sa pozrieme na úmrtnosť po chorobách ako zlomenina stehennej kosti, čo je veľmi typické u ľudí, ktorí sú starší ako 65 rokov, tak je veľmi vysoká. Rádovo sa rozprávame možno do pol roka 30 percent. Lebo sa o nich nemá kto postarať, lebo nemajú kam ísť,“ dodal.

„Potom to končí tak, že zdravotnícke zariadenie už nemá čo poskytnúť klientovi. Sociálne zariadenia nie sú schopné, lebo potrebuje zdravotnú a nie je tu nič medzi. Takže potom najviac na to dopláca samotný klient, ktorý sa stane nejakou loptičkou, ktorú si prehadzujú systémy,“ komentoval Cibiri.

„Už dnes vieme, že bude potrebné spolu financovanie sociálnych služieb aj z rezortu zdravotníctva, s cieľom, aby sa tie dve oblasti dokázali prepojiť a priniesť už konkrétne výsledky,“ skonštatovala Natália Jáchym Holubová.

Odmietanie ošetrenia

„Je veľmi prospešné, že ochranca verejných práv zvolal stretnutie predstaviteľov zdravotného aj sociálneho systému, ako aj tretieho sektora,“ povedal hovorca Pro Care a Svet zdravia Tomáš Kráľ.

„Jedna vec bola, ako nárokovať v zákone krízovú sociálnu intervenciu. To znamená, keď človek zostane v ťažkej sociálnej situácii na ulici, nemá zaplatené zdravotné poistenie. Má dlžoby, trpí nejakou chronickou chorobou,“ podotkol Dobrovodský.

Podľa Michala Cibiriho sa stáva, že s klientom s chronickou chorobou idú za lekárom, aj keď nemá zdravotné poistenie. „Keďže novela od roku 2023 hovorí, že by mala byť poskytnutá zdravotná starostlivosť. A lekár povie, že on nevie, čo je chronická choroba,“ dodal.

„A to je veľký problém, nakoľko nemáme zoznam chronických ochorení. To znamená, že nevieme presne zautomatizovať systém, aby lekár pri prijatí vedel, či pacient má nárok na výnimku po tej novele,“ reagoval Martin Smatana.

„Bola zhoda na tom, že radšej liečme toho človeka, jeho chronickú chorobu, ako keď už sa dostane do stavu akútnosti. Ministerstvo zdravotníctva to má prepočítané, tie čísla hovoria jednoznačne, že je to lacnejšie,“ povedal Dobrovodský.

„V spolupráci s ministerstvom práce budeme intenzívne spolupracovať na riešení tejto problematiky,“ informoval hovorca ministerstva zdravotníctva Andrej Walner.

Krízová intervencia

„Treba začať hovoriť aj o krízovej intervencii. Najmä o tejto najkrízovejšej intervencii pre ľudí bez domova, pretože vždy boli na okraji aj sociálnych služieb. A jednoznačne aj samospráva by sa k tomu mala postaviť tak, že si nebude vyberať len hrozienka. Oni sú tí v prvej línii, ktorí by mali zabezpečiť pomoc tým najnúdznejším ľuďom. Oni by mali byť tí, čo zriaďujú útulky a nocľahárne,“ poznamenala Anna Ghannamová.

Mesto Šaľa tvrdí, že je v tomto prípade obmedzené finančne aj legislatívne. „Sme toho názoru, že už len to, že v Šali existuje krízové centrum, je veľmi veľký krok pre celý náš región. Pretože z celého okresu sa na nás obracajú ľudia bez domova, ktorí majú záujem,“ dodalo mesto.

„Vznikla myšlienka, že by poskytovatelia sociálnych služieb, teda útulky, mohli vyčleniť určitý počet lôžok na krízovú intervenciu. To znamená, aby dobrovoľníci z útulkov nemuseli chodiť s tým človekom a v noci pre neho hľadať umiestnenie či už v nemocnici,“ povedal verejný ochranca práv Dobrovodský.

Vedúci útulku Cibiri skôr vidí problém v tom, že si nemocnice človeka posúvajú a nevedia, čo s ním. „Už tie diagnózy nemá, ale nevedia ho prepustiť, lebo má zlý zdravotný stav, že to nejde,“ dodal.

„Ľudia bez domova ako keby nikomu zrazu nepatrili, keď treba riešiť ich problém. Pohadzujú si ich práve samosprávy a inštitúcie ako horúci zemiak,“ zhodnotila predsedníčka asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Gannamová.

Zhodnotenie odborníkov

„Ošetrovňa – to je miesto, kde sa dejú zázraky. Naša zdravotná sestra tu ošetruje klientov, ktorí vedia prísť sem do ošetrovne. Základné ošetrovacie pomôcky, stabilizátor,“ opísal vymoženosti útulku Cibiri.

Napríklad prevádzkovatelia útulkov poukázali na problém, že v útulkoch alebo zariadeniach krízovej intervencie im zdravotná poisťovňa neuzná ošetrovateľské výkony. Sú to rany, otvorené, ktoré by sa zbytočne ošetrovali vo finančne náročnejšom režime, v nemocnici. Radšej by poisťovne mohli dať tretinu napríklad z tých súm ošetrovateľom v útulkoch,“ zhodnotil Dobrovodský.

„Malá časť populácie, obrovské náklady, dalo by sa to trošku zlepšiť, keby sa zadefinovali chronické ochorenia, keby sa prepojili zdravotné systémy, keby sa vytvoril spôsob, ako diagnostikovať včas,“ vidí riešenie analytik Martin Smatana.

„Asi by sa tam mali jednoznačne dohodnúť na tom, kto nesie konečnú zodpovednosť za také príbehy o akých bola vaša reportáž,“ podotkla Ghannamová.

Podľa Dobrovodského je predčasné, aby to vyhodnocoval. „Dôjdeme do štádia, kedy budeme môcť konštatovať, či sa porušilo, alebo neporušilo právo,“ dodal.

„Budeme ako prví vítať to, keď sa nájde na podobné situácie riešenie. Pretože, ako vidíte, stretávame sa s takýmito prípadmi nie len v Šali. Dúfam, že sa nedočkáme v iných mestách takého niečoho. Čakáme riešenie od štátu, áno,“ vyhlásila hovorkyňa Šale Erika Kollerová.

Dobrovodský plánuje pripraviť tzv. pozičný dokument. „Odporúčania pre vládu, pre ministerstvá, pre parlament, túto tému budem v roku 2024 intenzívne sledovať a budem stále v spojení s okrúhlym stolom,“ dodal.

„Ľudia bez domova sú takí istí ľudia ako my. Častokrát sú to ľudia veľmi vzdelaní – máme inžinierov, právnikov, doktorov, máme jadrového fyzika, takže na ulici môže skončiť naozaj ktokoľvek, nie je to až také ťažké,“ povedal Michal Cibiri.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko