Napriek desiatkam rokov sa stále nedarí napraviť krivdy, ktoré napáchal bývalý režim. Mnohým ľuďom vzal majetok bez náhrady a ešte aj dnes majú problém sa k nemu dostať. Veselo si ho užívajú iní, a to dokonca zadarmo. To je aj prípad pána Mariána Fedáka.
Marián Fedák v obci Ďačov neďaleko Sabinova vyrástol. Pamätá si, kde mali najprv jeho dedo a potom otec a strýko polia aj záhrady. A pozná aj históriu pozemku, na ktorom obec celé roky prevádzkuje športové ihrisko.
„Pradedo musel robiť dlhé roky v Amerike, aby kúpil pozemky. Po smrti starého otca zdedil pozemok, kde sa nachádza ihrisko, otec no a po jeho smrti prešiel na mamu, teda na jeho manželku. Až po maminej smrti prešiel na mňa a na moju sestru,“ vysvetlil spolumajiteľ pozemku pán Marián.
Celé roky teda pozemok pod ihriskom vlastnili Fedákovci. Ako vyplýva zo zápisnice z roku 1991 vedela to aj obec.
„V decembru 1991 požiadal otec o prinavrátenie pozemku. Ťahalo sa to až do roku 1994. Vtedajšiemu starostovi uplynulo volebné obdobie, tak už v tejto veci nekonal. No a nový starosta nekonal dvadsať rokov v ničom,“ uviedol pán Marián.
Obec vraj nevedela, komu pozemok patrí
Priestor na vyjadrenie sme ponúkli aj starostovi. Nakrúcanie však odmietol a poslal len písomné stanovisko, v ktorom tvrdí, že obec o tom, že pozemok patrí Fedákovcom, nevedela.
„Futbal na tejto parcele sa v obci začal hrať začiatkom 60. rokov 20. storočia a hrá sa dodnes. Takže dá sa povedať, že obec pozemok užíva viac ako 60 rokov,“ uviedol v stanovisku starosta obce Anton Cuprák.
Obec podľa jeho slov začala túto situáciu riešiť až po upozornení pánom Fedákom. „Do tejto doby bola dobromyseľná v tom, že pozemok užíva oprávnene a nemala žiadne pochybnosti o jej vlastníckom práve,“ skonštatoval.
Vlastnícke práva Fedákovcov však potvrdzuje spomínaná zápisnica z roku 1991, kataster nehnuteľností aj ponuka z roku 2014.
„Dotknutý pozemok prešiel do vlastníctva obce Ďačov účinnosťou zákona o majetku obcí dňom 1. mája 1991. Dôkazom je aj delimitačný protokol o odovzdávaní nehnuteľného majetku obce Ďačov,“ uviedol starosta obce Cuprák.
Dodal, že obec bola vyše desať rokov dobromyseľná. Počas tohto obdobia nikdy nebola držba dotknutého pozemku namietaná ako neoprávnená.
Viacero otáznikov
Otázne je ako sa mohlo do vlastníctva obce delimitačným protokolom odovzdať niečo, čo podľa dostupných dokumentov štátu nikdy nepatrilo.
„Obec za celý ten čas mohla všimnúť v evidencii nehnuteľností, že štát nebol zapísaný ako vlastník týchto pozemkov,“ uviedol nezávislý advokát Tomáš Majerčák.
„V delimitačnom protokole je uvedený majetok štátu. Uvedený pozemok nikdy nebol vo vlastníctve štátu,“ povedal pán Marián.
A keďže obec od roku 1991 komunikovala s vtedajšími vlastníkmi, o čom svedčí zápisnica, nemohla byť ani dobromyseľná v tom, že jej pozemok patrí. A nemohla ho teda získať do vlastníctva vydržaním ako tvrdí starosta v stanovisku.
„Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho podstatou je dobromyseľnosť, ktorú judikatúra stanovuje ako presvedčenie toho držiteľa veci, že so zreteľom na všetky okolnosti nakladá s vecou ako vlastnou. Musí tú svoju oprávnenú dobromyseľnú držbu odvádzať od nejakého právneho titulu,“ vysvetlil notár Juraj Göbl.
Podľa Mariána Fedáka však v žiadnom prípade pozemok dobromyseľne neužívali, pretože stále prebiehali rokovania, o čom svedčia aj zápisnice.
„V takom prípade by mal nasledovať návrh, žaloba na súd na určenie vlastníckeho práva. Obec by mala podať žalobu a súd by mal skúmať, či obec bola dobromyseľná a či so zreteľom na všetky okolnosti bola oprávneným držiteľom,“ dodal notár Göbl.
Tvrdenia obce sú čisto účelové
Advokát Majerčák tvrdí, že obec od začiatku vedela, že ju kataster nehnuteľností neeviduje ako vlastníka pozemku. „Tvrdenie obce, že bola dobromyseľná, je len čisto účelové,“ dodal.
Obec však zašla ešte ďalej a vo svojom písomnom stanovisku sa odvolala na ďalší zákon. Aj toto tvrdenie však nezávislý advokát spochybnil.
Obec podľa starostu pozemok užíva oprávnene, a to z dôvodu stavby, ktorá sa na pozemku nachádza. Jej vlastníkom je totiž obec. „Čiže obec už disponuje právnym titulom na užívanie dotknutého pozemku,“ doplnil.
„To vecné bremeno a zákon z roku 2009 sa nevzťahuje automaticky na všetky stavby. Musí ísť o stavby, ktoré boli povolené podľa platných právnych predpisov,“ namietal advokát Majerčák.
Stavby bez povolenia
Zo zápisnice z roku 1991 však jednoznačne vyplýva, že stavby boli na ihrisku postavené bez stavebného povolenia respektíve ohlásenia. „Na takéto stavby sa nemôže a nevzťahuje vecné bremeno podľa zákona o majetkoprávnom usporiadaní pozemkov,“ dodal advokát.
Obec síce tvrdí, že disponuje právnym titulom na užívanie dotknutého pozemku zároveň však deklaruje, že sa chce dohodnúť.
„Obec má záujem aj naďalej s vlastníkmi rokovať, avšak za podmienok, že vlastníci dotknutého pozemku nebudú požadovať za vysporiadanie vlastníckych práv k pozemku neprimerane nadhodnotenú cenu, ktorá nezodpovedá jeho skutočnej trhovej hodnote,“ uviedol starosta Ďačova. „Žiadam finančnú náhradu za pozemok v trhovej cene,“ povedal pán Marián.
Ak je spor ohľadom dohody na cene sporného pozemku, dá sa podľa advokáta spraviť znalecký posudok. Podľa Mariána Fedáka ide v spore o to, kto má „silnejšie nervy“. „Veď starosta musí vedieť, aká je trhová cena pozemku. Takisto musí vedieť, že 32 rokov neplatil nájom,“ doplnil.
Vlastník má právo brať úžitky
Advokát Majerčák tvrdí, že vlastník má právo na to, aby bral úžitky z nehnuteľnosti na pozemku a môže žiadať bezdôvodné obohatenie.
Podľa platnej legislatívy môže pán Fedák žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia najviac za dva roky spätne. Advokát však pred žalobou uprednostňuje dohodu a apeluje najmä na obec.
„Z podkladov, ktoré sú k dispozícii a z postoja obce, je vidieť, že obec pristupuje k tomuto prípadu mocensky. Nikdy však nemôže byť nadradené právo obce nad právo fyzickej osoby,“ priblížil advokát.
„Krivda to určite je, že majetok sa využíva a vlastník pozemku z toho nemá žiadny prospech. Musí sa len mlčky pozerať na to, čo robí obec,“ skonštatoval pán Marián.
