Stretnutie s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom sa na pôde parlamentu uskutoční budúci týždeň. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to avizoval poslanec Smeru-SD a predseda branno-bezpečnostného výboru Národnej rady SR Tibor Gašpar.
„Považujem za prirodzené, ak akreditovaní veľvyslanci na Slovensku prejavia záujem o stretnutie so mnou. Je to v poradí štvrtý veľvyslanec, ktorý takýto záujem prejavil,“ vysvetlil.
O stretnutie údajne požiadala ruská strana a má sa na ňom zúčastniť ďalších päť až osem poslancov koaličných klubov. „Témou bude určite vojna na Ukrajine, ale aj poďakovanie sa za to, čo sa stalo na konci druhej svetovej vojny,“ priblížil Gašpar.
Pripomenul, že súčasná vláda chce slovenskú zahraničnú politiku orientovať na všetky štyri svetové strany. V stretnutí s veľvyslancom krajiny, ktorú aj Slovensko označilo v téme vojny na Ukrajine za agresora, nevidí žiadny problém.
„Nie je to vhodné, najmä od predsedu branno-bezpečnostného výboru,“ reagoval poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ), ktorý je zároveň podpredsedom tohto výboru.
Zastúpenie Slovenska na inaugurácii Putina
Reálny posun v otázke ruskej agresie podľa neho na tomto stretnutí s ruským veľvyslancom nenastane. Rovnaký postoj má aj k slovenskej účasti na inaugurácii ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Neviem, čo nám prítomnosť na Putinovej inaugurácii priniesla, čo bolo jej prínosom pre Slovenskú republiku, pre našu medzinárodnú reputáciu a bezpečnosť,“ skonštatoval.
Bombové hrozby na školách
To, že výhražné e-maily, ktoré tento týždeň dostali školy po celom Slovensku, prišli z ruskej domény, automaticky neznamená, že je za tým Ruská federácia. Povedal v relácii Tibor Gašpar. „Nechcem ich tým obhajovať, ale treba pracovať so všetkými verziami,“ dodal.
Podľa Grendela je predčasné pýtať sa, či za hrozbami bola ruská spravodajská služba. Vzhľadom na geopolitické umiestnenie Slovenska je však podľa neho logické, že hrozby nebudú prichádzať od našich spojencov, ktorými sú členovia Európskej únie a NATO.
Pripomenul, že len pred pár dňami spravodajské služby niektorých západných krajín varovali, že Rusko chystá určité sabotážne akcie.
Nejde podľa neho o priamu hrozbu, ale skôr o „testovanie štátu či je schopný zabezpečiť situáciu, keď je vyhrážkam vystavených vyše 1 500 objektov“. Podobné prípady sa podľa Grendela stali v Poľsku a Pobaltí.