Podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SD) pre streľbu na premiéra schôdzu Národnej rady (NR) SR prerušili na neurčito.
„Prerušujem schôdzu parlamentu na neurčito. Bol postrelený predseda vlády. Toto je vaša robota,“ povedal Blaha smerom k opozícii a odišiel zo sály. Po nesúhlasných pokrikoch z radov opozície ešte po vypnutí mikrofónov dodal: „Máte, čo ste chceli.“
Kedy by mohla rozprava pokračovať by sa verejnosť mala dozvedieť vo štvrtok (16. 5.) od povereného predsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas-SD).
Poslanci rokovali o zrušení RTVS. Koalícia chce vytvoriť novú verejnoprávnu Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Argumentuje, že RTVS už nie je schopná vytvárať verejnoprávny obsah, má neobjektívne spravodajstvo a zle hospodári. Opozícia hovorí o účelovosti zákona.
Návrh zákona, ktorý má zrušiť súčasnú verejnoprávnu RTVS, zároveň hovorí o vzniku novej Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR). Nová inštitúcia by mala dostať nové vedenie aj členov rady.
Koalícia hovorí aj o zriadení etickej komisie, ktorá bude na prácu zamestnancov telerozhlasu dohliadať. Ak zákon prejde parlamentom RTVS de jure zanikne a nahradí ju STVR. Zároveň skončí generálny riaditeľ Ľuboš Machaj aj všetci členovia dozornej rady. Koalícia rozpravu v prvom čítaní obmedzila na 24 hodín a hlasovať chceli vo štvrtok o 17.00 h.
Mimoriadnej schôdzi NR SR k novému zákonu o RTVS sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venoval redaktor Lukáš Füle:
Predseda výboru pre kultúru a média Roman Michelko (SNS) obmedzenie rozpravy vysvetľuje tým, že koalícia chce zabrániť obštrukciám. „Využili sme platný rokovací poriadok, dáme im adekvátny čas na diskusiu. Tie debaty sú už dlhé týždne a mesiace, nemeníme tu naťahovať 12 rokovacích dní,“ povedal.
Na návrhu je v koalícii zhoda. Vládni poslanci sa stotožňujú s tým, že RTVS by sa mala zmeniť. Odvolávajú sa najmä na zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti vysielania.
Opozícia je však kritická. Podľa poslanca Jozefa Hajka (KDH) sa vláda snaží ovládnuť verejnoprávne médium. „Nejde o prvé rokovanie s obmedzeným časom, že nám v podstate na určitý čas zavrú ústa. Svedčí to o tom, že sa vládna koalícia snaží urýchlene ovládnuť RTVS,“ myslí si poslanec.
Progresívne Slovensko (PS) pripomína, že ide len o prvé čítanie a samotná koalícia avizuje pozmeňujúce návrhy. Počkať si preto chce na to, čo poslanci nakoniec predložia.
Desiatky rečníkov
Do diskusie k vládnemu návrhu zákona o STVR sa prihlásilo 40 rečníkov. V úvode diskusie predstavila návrh ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS). Poslanci v úvode rokovania odhlasovali skrátenie diskusie. V prvom čítaní sa má o vládnom návrhu rokovať 24 hodín. Čas sa tak prerozdelí medzi jednotlivé poslanecké kluby.
Podľa rokovacieho poriadku môžu hocikedy požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR. Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov by mali mať možnosť prihlásiť sa zákonodarcovia aj ústne.
Lepšie hospodárenie a modernizácia
Vytvorenie legislatívneho prostredia je prvým krokom pre úspešné pôsobenie slovenskej televízie a slovenského rozhlasu v novom digitálnom mediálnom prostredí.
Nový zákon predpokladá aj možnosť lepšieho hospodárenia, modernizácie a zdrojov na ocenenie tvorcov zo zvýšeného podielu na reklamnom balíku. Vytvára takisto platformu na prehodnotenie súčasných podmienok duálneho systému. Uviedla to ministerka kultúry v úvode diskusie k návrhu zákona o STVR.
„Myslíme si, že verejnoprávna inštitúcia by mala postupne odísť od extrémnej politickej zaujatosti, neobjektívnosti spravodajstva a manažovania publicistiky bez plurality, a hlavne prejsť k objektivite a spravodlivosti,“ vyhlásila ministerka. Zdôraznila, že úloha zabezpečiť nové fungovanie súčasného RTVS vyplýva z programového vyhlásenia vlády.
Ministerke v RTVS chýba širokospektrálny pohľad
Šimkovičová argumentovala, že ani po takmer štrnástich rokoch od prijatia súčasného zákona sa nepodarilo naplniť jeho základné ciele, ako je napríklad zabrzdiť zadlžovanie verejnoprávneho vysielania, a zabezpečiť jeho finančnú konsolidáciu.
Vysielanie verejnoprávnych médií podľa nej postupne strácalo atribúty vyváženosti, verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti či transparentnosti. „Problematická je aj efektivita vynaloženia zverených verejných financií a miera spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií,“ poznamenala.
Čerstvé informácie z NR SR priniesla v relácii Správy RTVS redaktorka Barbora Šišoláková:
Tvorba a vysielanie oboch zložiek RTVS sa podľa nej len minimálne líšia od iných médií hlavného prúdu. „Spravodajstvo a publicistika v slovenskej televízii a slovenskom rozhlase sa postupne stali príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií,“ zhodnotila.
Ministerke chýba seriózny, kritický, širokospektrálny pohľad na javy v spoločnosti. V RTVS podľa nej vzniklo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie.
Hovorí o strate identity verejnoprávnych médií. Poukázala na to, že finančné prostriedky z reklamy pripadajú kompletne súkromným médiám, ale predpokladaná duálna vyváženosť sa stratila.
Poslanci za hnutie Slovensko počas vystúpenia ministerky Šimkovičovej vystúpili s protestom. Zhromaždili sa pred šéfkou rezortu kultúry s prelepenými ústami čiernou páskou a s transparentom, na ktorom stálo „koniec slobody slova v RTVS“.
Za Šimkovičovú sa následne postavili niektorí poslanci za SNS, medzi nimi Peter Kotlár či Rudolf Huliak, neskôr aj poslanci Smeru-SD, ako Richard Glück či Tibor Gašpar. Na konci príhovoru koalícia ministerke zatlieskala.
Nový zákon nie je potrebný, tvrdí opozícia
V rozprave už vystúpili aj niektorí opoziční poslanci. Ako prvá dostala slovo poslankyňa Zora Jaurová (Progresívne Slovensko). Hovorila o tom, prečo je zákon o RTVS zlý a v rozpore s európskou legislatívou.
Pripomenula, že úplne nový zákon nie je pri zmenách vo verejnoprávnom médiu potrebný. Môže sa totiž novelizovať ten existujúci.
„Zákon je zlý vo svojej podstate a nijaké pozmeňujúce či doplňujúce návrhy ani iné vylepšenia nemôžu zakryť holú podstatu problému, ktorou je bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej, identickej, ibaže úplne podriadenej vláde, s cieľom odstrániť generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo,“ uviedla Jaurová.
Skonštatovala, že jedna z mála vecí pri verejnoprávnych médiách, na ktorej by sa zhodli s časťou koalície, je absencia ich dostatočného, predvídateľného a od politikov čo najmenej závislého financovania.
Kritizovala zmeny z dielne predošlých vlád a pýta sa, prečo toto predložený návrh nerieši. Jaurová tiež kritizovala zvýšenie podielu reklamy vo vysielaní. „Vláda jasne priznáva, že nedokáže, nechce či nebude dostatočne financovať verejnoprávne médiá a dúfa, že to za ňu urobí trh,“ podotkla.
Alojz Hlina (SaS) kritizuje spôsob voľby členov novej rady, ktorá vyberie riaditeľa. Z deviatich členov štyroch vyberie ministerka a piatich väčšina v parlamente.
Koalícia avizuje možné zmeny
Karol Farkašovský (SNS) nesúhlasí s vyjadrením Jaurovej o politickom ovládnutí RTVS a o tom, že kto platí, aj určuje, aké správy sa vysielajú. „To je holý nezmysel. Za program RTVS zodpovedá manažment RTVS a nie politici a politické strany. Zmysel nového zákona je práve odpolitizovať RTVS,“ poznamenal.
Vláda podľa neho chce, aby inštitúcia prinášala objektívne informácie a vrátila sa v mediálnom prostredí na piedestál verejnoprávneho formátu.
Poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) hovorí, že zákon sa bude ešte v druhom čítaní meniť. RTVS už podľa neho nie je možné zachrániť.
„Kde bolo vedenie, keď sa udiali kroky s koncesionárskymi poplatkami. Prečo neboli tieto štrajky? Všetci ste dobre vedeli, že to bude koniec verejnoprávnej RTVS,“ povedal v pléne NR SR.
