Predseda Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Peter Maurer vo štvrtok (24. 3.) upozornil šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova na potrebu chrániť životy civilného obyvateľstva na Ukrajine.
Šéf MVČK to povedal na tlačovej konferencii po stretnutí s Lavrovom, s ktorým v Moskve rokoval o humanitárnych aspektoch vojny na Ukrajine. Maurer tiež zdôraznil, že je potrebné dodržiavať ženevské dohovory.
„Hovorili sme o medzinárodnom humanitárnom práve, o ženevských dohovoroch a o fakte, že civilisti musia byť chránení,“ citovala Maurera agentúra AFP. Moskva opakovane poprela, že by ruské sily počas invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, útočili na civilné ciele. Ukrajinské úrady však opakovane hlásia ruské útoky proti civilistom.
Maurer povedal, že o ženevských dohovoroch, ako aj o vojnových zajatcoch, bude vo štvrtok hovoriť aj so zástupcami ruského ministerstva obrany. Ukrajinské úrady, ale aj napríklad USA, vinia Rusko z páchania vojnových zločinov.
Rozprávali sa aj o Mariupole
Ukrajinskí predstavitelia napríklad tvrdia, že ruské sily použili na Ukrajine vákuové bomby alebo fosforovú muníciu, ktoré ženevské dohovory zakazujú.
Šéf MVČK povedal, že organizovaným presunom z obliehaného juhoukrajinského Mariupola a ďalších ukrajinských miest musia predchádzať pevné a podrobné dohody s ozbrojenými silami.
V stredu (23. 3.) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v Mariupole obkľúčenom ruskými jednotkami zostáva v neľudských podmienkach 100 000 osôb.
Asi 300 000 ľudí čelí humanitárnej katastrofe v Chersone, dobytom ruskými vojskami. V meste takmer došli potraviny a lieky. Rusko odmieta otvoriť humanitárne koridory, varoval v utorok (22. 3.) hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Oleh Nikolenko.
Lavrov obvinil Ukrajincov zo zneužívania civilistov
Lavrov po stretnutí s Maurerom podľa agentúry TASS obvinil ukrajinské úrady, že bránia evakuácii obyvateľov z obliehaných miest a používajú ich ako „živý štít“.
Ruská a ukrajinská strana sa denne dohadujú na organizovaní humanitárnych koridorov. Kyjev však opakovane niekoľko Moskvou navrhovaných trás odmietol s odôvodnením, že nie sú bezpečné alebo končia v Rusku či Bielorusku. Ukrajina nechce koridory na územia, ktoré využívajú invázne sily.
Vojna z Ukrajiny vyhnala podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vyše 3,5 milióna ľudí, domovy muselo opustiť vyše desať miliónov obyvateľov Ukrajiny.
