O páchaní vojnových zločinov ruskými vojakmi sa hovorí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Volanie po ich potrestaní zosilnelo po tom, čo sa objavili správy o masovom zabíjaní civilistov ruskými jednotkami v meste Buča.
Západní politici hovoria o tom, že by osoby zodpovedné za vojnové zločiny mali stáť pred Medzinárodným trestným súdom (ICC). Ten už 3. marca začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti či genocídy na Ukrajine.
Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč v utorok (5. 4.) vyzval na ustanovenie osobitného justičného orgánu podľa vzoru Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý pôsobil v rokoch 1993 až 2017.
Čo sú vojnové zločiny?
Medzinárodný trestný súd, prvý stály tribunál pre vojnové zločiny na svete, ich definuje ako „závažné porušenia“ Ženevských konvencií. Teda súboru humanitárnych zákonov, ktoré sa majú dodržiavať počas vojny.
V nich sa uvádza, že civilisti nemôžu byť úmyselne napadnutí. Týka sa to aj infraštruktúry, ktorá je životne dôležitá pre ich prežitie.
Taktiež sú zakázané niektoré zbrane, keďže môžu zasiahnuť aj civilné ciele. Ako píše BBC, k takým zbraniam patria napríklad protipechotné nášľapné míny či chemické alebo biologické zbrane.
Štyri hlavné zdroje dôkazov
Jake Sullivan, poradca pre národnú bezpečnosť USA pre The Guardian povedal, že existujú štyri hlavné zdroje dôkazov. Prvým sú informácie zhromaždené USA a ich spojencami vrátane spravodajských zdrojov. Druhým je vlastné úsilie Ukrajiny na mieste rozvinúť prípad a zdokumentovať forenznú analýzu vrážd.
Tretím je materiál od medzinárodných organizácií vrátane OSN a mimovládnych organizácií. A do úvahy sa berú aj zistenia globálnych nezávislých médií s fotografiami, rozhovormi a dokumentáciou.
Stíhanie podozrivých z vojnových zločinov
Jednou z možností na začatie stíhania môže byť vytvorenie špeciálneho tribunálu organizovaného skupinou krajín.
Od druhej svetovej vojny fungovalo niekoľko jednorazových súdov, jedným z nich bol aj tribunál pre vojnové zločiny spáchané po rozpade Juhoslávie. Vznikol aj orgán na stíhanie osôb zodpovedných za genocídu v Rwande v roku 1994. Pri masových vraždách tam zahynulo viac než 800 000 ľudí za 100 dní.
Ďalším príkladom bol osobitný súd pre Sierru Leone podporovaný OSN, ktorý bol zriadený v roku 2002, aby postavil pred súd osoby zodpovedné za zverstvá spáchané počas občianskej vojny v krajine v roku 1996.
V súčasnosti riešia Medzinárodný trestný súd a Medzinárodný súdny dvor (ICJ) úlohy, ktoré vstupujú aj do vojnových záležitostí.
Medzinárodný súdny dvor, ktorý je hlavným súdnym orgánom OSN, rozhoduje o sporoch medzi štátmi, nemôže však stíhať jednotlivcov. Práve na tomto súde začala Ukrajina konanie proti Rusku. Ak by tento súd rozhodol v neprospech Ruska, úloha vykonať tento rozsudok by pripadla Bezpečnostnej rade (BR) OSN.
Problémom je však členstvo Ruska. Ako jeden z piatich stálych členov BR OSN by mohlo vetovať akýkoľvek návrh na jeho sankcionovanie.
Medzinárodný trestný súd, vytvorený v roku 1998, zase vyšetruje a stíha jednotlivých vojnových zločincov, ktorí nie sú pred súdmi jednotlivých štátov.
Môže byť Putin osobne zodpovedný?
Obžaloba by mohla tvrdiť, že Putin a jeho najbližší kruh spáchali vojnové zločiny tým, že priamo nariadili nezákonný útok, alebo vedeli, že sa páchajú zločiny, a nezabránili im.
Tento prípad môže byť ťažké dokázať izolovane, ale ak zapadne do širšieho vzoru na Ukrajine, stane sa presvedčivejším.
„Musíte dokázať, že vedeli, alebo mohli vedieť, alebo mali vedieť,“ uviedol pre Associated Press profesor na University College London Philippe Sands.
Oveľa jednoduchšie by bolo pripísať vojnový zločin vojakovi, ktorý ho spáchal, ako vodcom, ktorí prikázali strieľať. Medzinárodný trestný súd však môže stíhať aj prečin „vedenia agresívnej vojny“.
Ide o trestný čin neoprávnenej invázie alebo konfliktu, ktorý presahuje ospravedlniteľné vojenské akcie v sebaobrane. Ako pripomína BBC, vznikol v Norimbergu po tom, čo sudca vyslaný Moskvou presvedčil spojencov, že nacistickí vodcovia by mali čeliť spravodlivosti za zločiny proti mieru.
Sands tvrdí, že ICC za zločiny nemôže stíhať ruských lídrov, pretože krajina nie je signatárom súdu. Teoreticky by Bezpečnostná rada OSN mohla požiadať ICC o vyšetrenie tohto trestného činu. Ale opäť by to Rusko mohlo vetovať.
Existuje iný spôsob, ako stíhať jednotlivcov?
Efektívnosť Medzinárodného trestného súdu nezávisí len od zmlúv, ale aj od politiky a diplomacie.
Sands spolu s ďalšími odborníkmi tvrdí, že rovnako ako v Norimbergu, riešenie opäť spočíva v diplomacii a medzinárodnej dohode. Preto vyzýva svetových lídrov, aby zriadili jednorazový tribunál na stíhanie zločinu agresie na Ukrajine.
The Guardian dodáva, že aj keby sa začalo trestné stíhanie, trvalo by pravdepodobne niekoľko rokov.
