Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok (19. 5.) vyzvali na zriadenie osobitného tribunálu, ktorý má vyšetriť možné vojnové zločiny Ruska na Ukrajine. V prijatom uznesení tiež žiadajú rozšírenie protiruských sankcií. Okrem iného aj na bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera pracujúceho pre ruské štátne firmy.
Požadujú tiež, aby zhabali majetok ruských oligarchov a zisky použili na nápravu následkov vojny. Schválili aj ročné zrušenie dovozných ciel na tovar z Ukrajiny.
Do vyšetrovania možných vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti sa už popri Ukrajine zapojilo viacero európskych krajín vrátane Poľska, Litvy či Česka. Svoj tím expertov vyslalo na Ukrajinu aj Slovensko. Rovnako tak aj Medzinárodný trestný súd (ICC).
Poslanci teraz chcú, aby sa Európska únia (EÚ) zasadzovala o vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by mal na vyšetrovanie a súdenie zločinov vyplývajúcich z ruskej agresie právomoci. Zdôraznili, že EÚ aj členské štáty, ktoré zbierajú dôkazy, musia konať rýchlo, pretože existuje riziko ničenia dôkazov.
V ďalšej rezolúcii poslanci vyzvali na rozšírenie ruského sankčného zoznamu čítajúceho v súčasnosti vyše tisícku mien. Mali by naň pridať okrem iných aj „európskych členov riadiacich orgánov veľkých ruských spoločností a politikov, ktorí naďalej dostávajú ruské peniaze“.
Týka sa to napríklad exkancelára Nemecka Gerharda Schrödera, na ktorého poslanci apelovali, aby sa vzdal práce pre ruské štátne podniky ako je ropný gigant Rosneť. Ich rezolúcia síce nie je právne záväzná, môže však vytvoriť tlak na Európsku komisiu, ktorá pripravuje sankcie.
Konečné slovo však majú členské štáty, ktoré sa v súčasnosti dohadujú na šiestom sankčnom balíku obsahujúcom päť desiatok nových mien. Jeho prijatie však blokuje maďarské veto embarga na dovoz ruskej ropy.
Európski zákonodarcovia tiež vyzvali na zvýšenie finančnej pomoci obyvateľom EÚ i Ukrajiny zasiahnutým dosahmi vojny, na čo by podľa poslancov mohlo slúžiť aj zabavovanie majetku sankcionovaných ruských oligarchov. Peniaze na túto pomoc chcú získať tiež zdanením neočakávaných ziskov energetických firiem či vyššou flexibilitou rozpočtu EÚ.
