Delfíny skákavé rozoznávajú svojich priateľov nielen pomocou už dlho známeho pískania, ale aj cez chuť ich moču. Naznačuje to nová štúdia morského biológa Jasona Brucka zo štátnej univerzity Stephena F. Austina v Texase, o ktorej informoval mesačník National Geographic.
Bruck došiel k svojmu zisteniu prakticky náhodou. Pôvodne si predsavzal zistiť, či delfíny využívajú svoje typické pískanie pri komunikácii rovnakým spôsobom, ako ľudia používajú mená.
Aby mohol urobiť závery o pískaní, potreboval nájsť iný spôsob, ktorým sa delfíny navzájom rozoznávajú. Keďže delfíny skákavé evolučne prišli o čuch, napadlo vedcov skúsiť šťastie s chuťou.
K zisteniu, že delfíny svojich blízkych spoznajú aj vďaka chuti ich moču, došli vedci tak, že do bazénov s morskou vodou naliali najskôr chladnú vodu s ľadom a sledovali, ako budú cicavce reagovať.
Známy moč, neznámy moč
Potom do bazéna naliali 20 mililitrov známeho aj neznámeho moču. Známy moč pochádzal od delfínov, ktorí s tými v experimente strávili aspoň päť rokov.
Delfíny strávili preskúmavaním známeho moču najmenej trojnásobok času oproti neznámemu. Neznámemu moču nevenovali príliš pozornosti a ochutnávali ho len tak dlho ako predtým ľadovú vodu.
„Boli nadšení, že sa pokusu zúčastňujú,“ povedal Bruck, ktorý dodal, že cicavce neodmeňovali jedlom. „Delfíny sa pri mojich experimentoch často nudia. Teraz sme ale skúmali niečo, čo je priamou súčasťou ich sveta.“
Posledným krokom bolo zistiť, či na rozoznanie svojich priateľov využívajú delfíni kombináciu pískania a moču. Na to využil Bruck spôsob, ktorý behaviorálni ekológovia nazývajú „porušenie očakávaní“.
Inými slovami, ukážu zvieratám niečo, čo nedáva zmysel, a pozorujú, ako budú reagovať. U ľudí by ekvivalentom bolo sledovať tvár najlepšieho priateľa, ktorá by hovorila cudzím hlasom.
Úspešný pokus
Keď sa delfíny stretli so zlou kombináciou moču a pískania, nevenovali tomu príliš pozornosti. „To je užitočná informácia o divokom živote delfínov. V prirodzenom prostredí sa môže ľahko stať, že sa stretnú s nezodpovedajúcou kombináciou pískania a moču,“ povedal Bruck.
Vo chvíli, keď sa ale delfíny stretli so správnou kombináciou moču a pískania, reagovali v priemere o desať sekúnd dlhšie. Dvaja jednotlivci dokonca o 40 sekúnd, čo je presvedčivý dôkaz toho, že rozoznali svojich blízkych.
„Bol som jednoducho v šoku,“ povedal Bruck. „Na tvári som mal široký úsmev a hovoril som si pane Bože, ono to fungovalo.“
Závery tejto štúdie sú prvým spoľahlivým dôkazom o tom, že zvieratá rozoznávajú svoje druhy pomocou chuti. Na rozpoznávanie jednotlivcov tiež používajú viac indikátorov. Dá sa teda povedať, že delfíny majú súhrnné chápanie rodiny a priateľov, podobne ako ľudia.
