Americký vedec a cytológ rumunského pôvodu George Palade objavil v bunke do roku 1955 neznáme organely, tzv. ribozómy, v ktorých prebieha tvorba bielkovín v bunke.
Takisto identifikoval cesty, ktorými bielkoviny bunkou prechádzajú. V sobotu uplynulo 110 rokov od jeho narodenia.
George Emil Palade sa narodil 19. novembra 1912 v Jasy, bývalom hlavnom meste Moldavského kniežatstva. Bol americký bunkový biológ rumunského pôvodu, ktorý vyvinul metódy prípravy tkanív, pokročilé centrifugačné techniky a uskutočnil štúdie elektrónovej mikroskopie, ktoré viedli k objavu viacerých bunkových štruktúr.
Učiteľské rodinné prostredie
Paladeho otec bol profesorom filozofie a jeho matka bola učiteľkou. Rodinné prostredie teda vysvetľuje, prečo si už v ranom veku získal veľkú úctu ku knihám, vedcom a vzdelaniu.
Otec dúfal, že George bude študovať filozofiu na univerzite, ale on som sa radšej zaoberal hmatateľnými vecami a konkrétnosťou. Pod vplyvom príbuzných, ktorí mu boli oveľa bližší ako otec, v roku 1930 nastúpil na Lekársku fakultu Bukureštskej univerzity.
Na začiatku študentských rokov prejavil silný záujem o základné biomedicínske vedy. Často sa rozprával s Franciscom Rainerom a André Boivinom, profesormi anatómie a biochémie. Vďaka tomu začal ešte počas štúdia medicíny pracovať v anatomickom laboratóriu.
V roku 1940 získal Palade titul z medicíny na univerzite v Bukurešti. Pôsobil tam ako profesor až do konca druhej svetovej vojny. V roku 1946 emigroval do Spojených štátov a začal pracovať v Rockefellerovom inštitúte v New Yorku.
Palade vykonal mnoho štúdií o vnútornej organizácii bunkových štruktúr, ako sú mitochondrie, chloroplasty, Golgiho aparát a iné.
Podľa portálu Britannica bolo jeho najdôležitejším objavom, že mikrozómy – telesá, ktoré sa predtým považovali za fragmenty mitochondrií, sú v skutočnosti súčasťou endoplazmatického retikula (vnútorného bunkového transportného systému) a majú vysoký obsah kyseliny ribonukleovej (RNA). Následne boli pomenované ako ribozómy.
V roku 1952 sa stal naturalizovaným občanom Spojených štátov a v roku 1958 profesorom cytológie na Rockefellerovom inštitúte, ktorý opustil v roku 1972. Neskôr viedol štúdium bunkovej biológie na Lekárskej fakulte Yaleovej univerzity.
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Spolu s Albertom Claudom a Christianom de Duvom získal v roku 1974 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu.
V roku 1990 Palade prešiel na Lekársku fakultu Kalifornskej univerzity v San Diegu (UCSD), kde pôsobil ako dekan pre vedecké záležitosti. Bol aj profesorom medicíny a založil výnimočný program bunkovej biológie.
Do dôchodku odišiel v roku 2001 a stal sa emeritným profesorom medicíny na UCSD. Okrem Nobelovej ceny získal Palade aj Cenu Alberta Laskera za základný lekársky výskum (1966) a Národnú medailu za vedu (1986).
Vedcov osobný život
Z prvého manželstva so zosnulou Irinou Malaxovou mal dcéru Georgiu Palade Van Duzenovú a syna Philipa Paladeho. V roku 1970 sa oženil s Marilyn Gist Farquharovou, ktorá bola rovnako ako George bunkovou biologičkou.
Už od stredoškolských rokov ho zaujímala história, najmä rímske dejiny, o ktorých aj veľa čítal. Latinčina, ktorá sa s takýmto záujmom spája, sa ukázala ako užitočná, keď musel vytvoriť niekoľko termínov a názvov pre bunkovú biológiu. George Palade zomrel 7. októbra 2008 v kalifornskom Del Mar.
