Od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej ubehlo päť rokov. Marína Urbániková z katedry mediálnych štúdií a žurnalistiky Masarykovej univerzity v Brne spomína, ako sa o tejto tragickej udalosti dozvedela.
„Bola som na porade, keď mi na mobile vyskočila táto správa. Porada pre mňa okamžite skončila, keďže som sa nevedela sústrediť na nič iné. Mala som pocit, že nie úplne spoznávam svoju krajinu. Je pravda, že novinári zomierajú vo vojnových oblastiach, ale predsa nie v Európe či na Slovensku,“ uviedla.
Vražda novinára podľa nej vypovedá o dvoch veciach. „O atmosfére, v ktorej novinári v danej krajine pracujú, a o tom, že nie úplne fungujú orgány činné v trestnom konaní,“ vysvetlila.
Deje sa to aj v iných krajinách
Slovensko nie je jedinou krajinou, v ktorej sa novinári stretávajú prejavmi nenávisti. „Terčom verbálnych útokov aj zo strany najvyšších politických predstaviteľov sú aj novinári v USA či susednom Maďarsku,“ dodala.
Nebola to jediná vražda novinára za posledné roky. Spomenula prípad zavraždenej maltskej novinárky Daphne Galiziaovej z roku 2017 či holandského novinára Petra R. de Vriesa z roku 2021.
Pozrite si prvú časť rozhovoru:
„Od roku 1992 sa podarilo približne 20 percent vrážd novinárov aspoň čiastočne objasniť. Úplne objasniť a potrestať vinníkov sa podarilo len pri piatich percentách,“ priblížila.
Je to podľa Urbánikovej zapríčinené najmä zložitým objasňovaním celého reťazca „od objednávateľov po vykonávateľov“. Táto vražda nám však pripomenula, čo sa môže stať v štáte, kde úplne nefunguje polícia a jej prácu musia nahrádzať novinári, ktorí sú zraniteľní a pracujú bez ochrany, skonštatovala.
Novinári sa po vražde zomkli
Verejnosť na Slovensku informácia o vražde novinára zaskočila. Najviac však zaskočila slovenských novinárov, keďže bol zavraždený ich kolega. „Ich bezprostrednou reakciou bol predovšetkým hnev, ľútosť, ale do veľkej miery aj strach o samých seba či svoje rodiny,“ priblížila Urbániková.
Dlhodobejšiou reakciou bolo „zomknutie novinárskej komunity a chuť pracovať ešte vytrvalejšie“. Hralo to podľa Urbánikovej veľkú rolu pri vyrovnávaní sa so smrťou kolegu. „Nech už bol za vraždou ktokoľvek, komunitu novinárov na Slovensku sa nepodarilo zastrašiť. Viedlo to k pravému opaku,“ uviedla.
Vražda novinára „otvorila oči aj verejnosti“. „Začali si viac vážiť investigatívnu žurnalistiku a volali po väčšej bezpečnosti tých, ktorí vykonávajú novinársku prácu,“ vysvetlila.
Pozrite si druhú časť rozhovoru:
Od vraždy sa však v oblasti bezpečnosti toho veľa nezmenilo. „Posledný prieskum ukazuje, že až dve tretiny slovenských novinárov sa za posledný rok stali terčom nejakého útoku,“ uviedla.
Aj keď išlo prevažne o verbálny útok, nemali by sme podľa Urbánikovej ako spoločnosť „pripúšťať, aby sa členovia jednej profesijnej komunity museli každodenne vyrovnávať s tým, že na nich niekto útočí“.
