Rozhlas a Televízia Slovenska (RTVS) tak, ako ho poznáme, do leta zrejme skončí a vznikne nová inštitúcia. Vláda schválila nový návrh zákona o STVR a svoj zámer chce v parlamente spečatiť do pár týždňov.
Koaliční politici argumentujú, že súčasný telerozhlas je neobjektívny a porušuje ľudské práva. Opozícia a mnohí odborníci tvrdia, že nejde o nič iné, ako o snahu politicky ovládnuť verejnoprávne médium a dosadiť si na manažérske posty svojich ľudí.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová predstavila zákon, ktorým vzniká nová verejnoprávna vysielacia inštitúcia, minulú stredu (24.4.) po rokovaní vlády.
Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala hovorí, že zákon nemá byť politickou pomstou a ani snahou o zlikvidovanie verejnoprávneho vysielateľa na Slovensku.
Historik médií z Karlovej univerzity v Prahe Martin Groman vidí problém v zákone v niekoľkých bodoch, vypichuje však samotný princíp nového zákona. „Vytvorím novú inštitúciu a zruším starú, keď sa mi to hodí, lebo neviem a nemôžem cez aktuálnu legislatívu ovládnuť RTVS,“ konštatuje Groman.
Predseda vlády SR Robert Fico argumentuje, že zmeny žiadajú voliči vládnej koalície. „Lebo sa to nedá pozerať a počúvať, tak mi jednoducho na to reagujeme. Odpovedáme, že predkladáme zákon, ktorý umožní urobiť poriadok v tejto inštitúcii,“ vyhlásil premiér po schválení zákona vládou.
Groman varuje, že takýto postup predstavuje problémy do budúcna, nakoľko sa otvára možnosť urobiť to podobne pri každej vládnej zmene.
Strážny pes nevíta babičku
„Skutočné médiá sú akýmsi strážnym psom a prirodzene idú asi viac po tom negatívnom ako po tom, čo sa podarilo. Nakoniec, strážny pes stráži pred zlodejom a nie je preto, aby vítal babičku, preto ho pri plote nemám. Politici tu nie sú od toho, aby určovali čo bude, alebo nebude v médiách,“ približuje úlohu médií riaditeľ sekcie spravodajstva a publicistiky v Českej televízii Petr Mrzena.
Lukáš Machala priznáva, že ani súčasný zákon o RTVS nie je zlý. „Myslím si, že je celkom funkčný, ale ide o to, že predstava ľudí, ktorí sú vo vládnej koalícii a dostali mandát, je iná,“ hovorí.
„Cisár stále zostáva nahý, pretože to, v čom je samotný návrh zákona principiálne nesprávny a zlý, tak toto zostáva, a to je práve účelové – zrušenie RTVS a založenie novej organizácie pod mierne zmeneným názvom,“ kritizuje analytička Urbaníková.
Podobný názor má aj odborník na mediálne právo Tomáš Kamenec. „Počul som vyjadrenia politikov, ale nemyslím si, že je legitímne a správne, aby sme svoje pochybnosti o manažmente verejnoprávnej nezávislej televízii a rozhlasu riešili zmenou zákona,“ hodnotí Kamenec.
„To mi príde príliš násilné, aby sme súčasnú RTVS nahrádzali novou inštitúciou, ktorá má vyzerať v zásade takmer identicky,“ dodal.
To, či sa dala zmena riešiť aj novelou zákona o RTVS bola podľa Machala skôr otázka na politikov. K zmene manažmentu by však podľa neho došlo aj tak.
Generálny riaditeľ Európskej vysielacej únie Noel Curran sa zmien obáva. „Je to veľmi radikálna, náhla zmena a je to krok späť v čase pre Slovensko. Čo je najdôležitejšie, je to zlé pre verejnosť, naruší sa dôvera v RTVS a vysielanie. V konečnom dôsledku to bude mať negatívny dopad, myslím, že je to zlé aj pre demokraciu,“ myslí si Curran.
Keď si politici netrúfnu zasahovať do médií
Machala pripomína, že ministerstvo sa pri tvorbe zákona inšpirovalo verejnoprávnymi vysielacími inštitúciami v Európe.
„U nás máme jasne dané, že jednou z hlavných úloh a povinností je byť kritický k vláde, k politikom, to je jedna z najdôležitejších úloh médií. Byť verejným strážcom toho, ako sa politici a vláda správajú,“ tvrdí člen vedenia Nórskej verejnoprávnej spoločnosti NRK Olav Nyhus.
„Politici to rešpektujú, aj keď nie vždy sa tešia našej pozornosti. Ak sa ale skúsia ísť proti nejakej redakcii, je to v Nórsku veľké riziko,“ dodáva.
„Dozorná rada u nás dohliada na strategické záležitosti, ako je rozpočet a vo všeobecnosti schvaľujú výsledky akvizícií. Majú pomerne veľké slovo v celkovom obsahu, no nemajú žiadne právomoci, čo sa týka redakčnej nezávislosti,“ približuje fungovanie litovskej LRT jej generálna riaditeľka Monika Garbačiauskaitė-Budrienė.
„My sme nezávislý verejnoprávny vysielateľ, politici to na nás ani neskúšajú, lebo vedia, že nemajú žiadny vplyv. Vieme, že ich to neteší, ale nie sú v pozícii, kedy môžu povedať, že pozrite, keď urobíte toto, nedáme vám viac peňazí. Je to nemožné, lebo sme chránení zákonom,“ pridáva sa Eric Scherer, člen vedenia verejnoprávnej France TV.
Ministerstvo zdôrazňuje, že pri kreovaní zákona sa zahraničím len inšpirovalo. „My sme otrocky nič zo žiadneho tohto modelu nepreberali. Neviem vám úplne presne povedať, v ktorej konkrétnej časti zákona je čo z každého,“ vysvetľuje Machala.
„Skôr išlo o inšpiráciu a to, akým spôsobom fungujú, aby sme navnímali viacero modelov, aby to bolo objektívnejšie a aby to nešlo len spôsobom, že my sa rozhodneme,“ dodáva Machala.
Verejnoprávne médium nie je sociálna sieť
Predstavitelia vládnej koalície tiež obhajujú potrebu nového zákona tým, že RTVS nie je objektívna. „Ide nám o to, aby spravodajstvo nevyzeralo tak, ako doteraz, teda nebolo naklonené len na jednu stranu, ale aby to bolo pre všetkých občanov,“ hovorí ministerka Šimkovičová.
„Povedať, či je niečo objektívne alebo neobjektívne, sa nedá len tak, ako keď poviem, že mi niečo chutí alebo mi niečo nechutí pri jedle. Ak je tu dojem, že RTVS je neobjektívna, tak to poďme dokázať. Urobme možnože skupinu ľudí, dohodnime sa na kritériách a poďme sledovať RTVS. Dajme jasnú odpoveď na to, či je objektívna alebo nie,“ odporúča vedúci katedry žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku Peter Kravčák.
„Ale nemôžeme to skrývať len za to, že jeden, druhý, tretí povie, že je neobjektívna, lebo takisto piaty a šiesty povie, že je objektívna,“ dodáva.
Mediálna analytička Marína Urbaníková však v novom návrhu zákona priestor na zlepšenie objektivity verejnoprávneho vysielateľa nevidí.
„Je pravdou, že by nemali byť žiadne hlasy umlčované a nepúšťané do vysielania. Mám na pamäti napr. covidovú situáciu. Mali sme pocit, že v ČR sa zo dňa na deň objavilo obrovské množstvo expertov na danú oblasť a na nás bolo zvážiť, či takých ľudí do vysielanie pustíme a ak áno, ako často a s kým a aký veľký priestor im dáme. Bolo to celkom ťažké, lebo ani my nie sme odborníci, lekári,“ priznáva riaditeľ spravodajstva ČT Petr Mrzena.
Priestor pre každého
Podľa Lukáša Machalu by mal dostať priestor každý názor. „Samozrejme, pokiaľ ten názor je nepoužiteľný verejne, tak mu oznámite, že nebude použiteľný, lebo porušil etiku, morálku, zákony, slušné správanie. Ale každý človek má právo vyjadriť svoj názor, podľa mňa aj posledný bezdomovec,“ spresňuje Machala.
Podľa vedúceho katedry žurnalistiky je autorskou slobodou novinára rozhodnúť sa, komu dá priestor.
„Jeho doslova psou povinnosťou je, samozrejme, urobiť veci objektívne, ale zároveň tá objektivita nie je bezhraničná. Ak vyhodnotí, či už na základe vedy, faktov, skúseností, že niektoré názory sú, doslova poviem, hlúposti alebo sú tak menšinové, že ich nedá do svojho diela, tak to jednoducho musíme rešpektovať,“ vysvetľuje Kravčák.
„Nemôže byť verejnoprávny vysielateľ vysielajúci za peniaze nás všetkých nejakým ekvivalentom Facebooku, kde si povie každý kto chce, čo chce, ako chce a bude sa biť do pŕs, že práve ten jeho názor je pravdivý,“ pridáva sa k nemu mediálny právny expert Tomáš Kamenec.
Zem je plochá
Klasický prípad je tvrdenie, že Zem je plochá. Podľa Machalu by mali dostať priestor ľudia, ktorí tomuto výroku veria. „Je podložené, že Zem je guľatá? Ja sa vážne pýtam. Boli ste vo vesmíre? Vy ste neboli, ja tiež nie, tak neviem,“ argumentuje Machala.
„Myslím si, že priestor nezávislej žurnalistiky je presne o tom, spochybňovať čo najviac vecí a hľadať odpovede na otázky,“ dodáva generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry.
„Šíriť klamstvo, to už nie je úplne sloboda slova,“ kontruje Martin Groman z Karlovej univerzity.
Celú reportáž o budúcnosti verejnoprávneho vysielateľa na Slovensku z relácie Reportéri si môžete pozrieť vyššie.
