Piatkové (23. 7.) protesty pred budovou Národnej rady (NR) SR stále pokračujú a na mieste sú naďalej desiatky ťažkoodencov. Na mieste je aj antikonfliktný policajný tím.
Demonštrácie sú po viacerých ranných potýčkach demonštrantov s políciou či novinármi teraz pokojné. Polícii sa podarilo dostať protestujúcich ďalej od hlavného vchodu budovy NR SR a snaží sa ich dostať až pod schody.
Proti čomu sa protestuje?
Nespokojní občania od rána protestujú proti vládnym opatreniam. Nepáči sa im, že by poslanci mali schváliť novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Na jej základe by Úrad verejného zdravotníctva SR mohol vydať vyhlášku, na základe ktorej by mohli zaočkovaní občania v čase zhoršenej epidemickej situácie voľnejšie využívať základné služby či vstupy do prevádzok.
Protestujúci odmietajú aj očkovanie proti koronavírusu.
Porušenie zákona
Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga skonštatoval, že protestovať je právo, no dá sa to aj pokojne a nenásilne. Nie je mu však jasné, proti čomu sa protestuje. „Proti smrti? Proti covidu? Tento parlament robí totiž všetko preto, aby chránil životy a zdravie.“ Upozornil tiež na porušenie zákona, keďže demonštrovať sa má 50 metrov od NR SR.
Bratislavská staromestská samospráva uviedla, že verejné zhromaždenie jej oznámili v súlade so zákonom, avšak na mieste Zámocká ulica – pri hradnom múre tak, aby zachovali 50-metrovú vzdialenosť od budovy NR SR v čase od 8.00 h do 14.00 h.
„Podľa zákona o zhromažďovacom práve sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 metrov od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje. Konanie verejného zhromaždenia bolo obcou oznámené policajnému zboru,“ uviedol hovorca Starého Mesta Matej Števove.
Priestory nechcú opustiť
Účastníci protestu deklarujú, že priestor pred parlamentom nechcú opustiť v najbližších hodinách či dokonca dňoch. Hovoria aj o grilovačke či stanovaní pred parlamentom. Chcú zotrvať pred NR SR, kým parlament nestiahne spomenutú novelu z rokovania.
V doobedných hodinách musela polícia na upokojenie situácie použiť slzotvorný plyn a pri proteste došlo k zraneniu policajtky.
Agresiu voči policajtom medzičasom odsúdili aj premiér Eduard Heger (OĽANO) či podpredsedníčka vlády Veronika Remišová (Za ľudí). Šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) hovoril o fatálnom zlyhaní polície.
K protestom vo štvrtok (22. 7.) vyzýval na sociálnej sieti aj na svojej internetovej stránke predseda ĽSNS Marian Kotleba, ktorý sa priamo prihovoril účastníkom. Pred davom demonštrantov vystúpili aj opoziční poslanci za Smer-SD. Prisľúbili im aj zabezpečenie vody či potravín.
Lídra mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho, ktorý tiež vystúpil, dav ho vypískal a označil za zradcu. Neskôr počas tlačovej konferencii vyzval občanov, aby protestovali pokojne, bez použitia násilia. „Podporujeme všetky druhy protestov, pokiaľ sú dodržané základné prvky slušného správania a nijakým spôsobom sa nezasahuje do zdravia a majetku ľudí,“ poznamenal.
Je presvedčený o tom, že polícia pri zabezpečovaní protestu pred parlamentom zlyhala.
Polícia je vyše roka pod extrémnym tlakom
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) vyjadril pochopenie, že pre niektorých ľudí sú pandémia koronavírusu a obmedzenia natoľko frustrujúce, že prídu protestovať pred parlament. Nedokáže však pochopiť, aký je skutočný úmysel a cieľ ľudí, ktorí po policajtoch hádžu vajíčka a striekajú ich kečupom. Snahu vyvolať otvorený dialóg za tým nevidí.
Kritizoval opozičných poslancov Ľuboša Blahu, Roberta Fica (obaja Smer-SD) a Mariana Kotlebu (ĽSNS). „Jediné, o čo sa usilujú, je burcovať ľudí, vyvolávať vášne, nepokoje, neustále klamať a šíriť dezinformácie,“ skonštatoval.
Pripomenul, že polícia už vyše roka čelí extrémnemu tlaku a miesto podpory a pochvaly sa im často dostáva urážok, nadávok a osočovania od ľudí, ktorých životy sa snažia chrániť. „Kto robí, robí aj chyby a mne je veľmi ľúto, že v čase, keď by sme mali policajtom poďakovať a oceniť ich neustále nasadenie, sa niektorí pri prvej možnej príležitosti pustia do ich kritiky,“ vyhlásil.
Proti vládnym opatreniam sa nedávno protestovalo aj vo Francúzsku, Grécku či na Cypre.
