Stúpajúce ceny potravín, ktoré spôsobila ruská invázia na Ukrajine, zvýšené náklady na energie a stále rastúca nerovnosť. To všetko môže uvrhnúť ďalších vyše 250 miliónov ľudí do extrémnej chudoby. Vyplýva to zo správy neziskovej organizácie Oxfam.
Charitatívna organizácia uviedla, že tieto nové výzvy len umocnili ekonomickú krízu, ktorá nastala vplyvom pandémie covidu. Vyzvala na okamžitú odpoveď medzinárodného spoločenstva vrátane zrušenia splácania dlhov pre chudobnejšie krajiny.
Hrozí, že dve desaťročia pokroku sa zvrátia, pretože vojnový konflikt zvyšuje ceny na veľkoobchodných trhoch, narúša zber úrody a bráni vývozu životne dôležitých komodít.
Konflikt zvýšil ceny pšenice, kukurice a rastlinných olejov. Rusko je najväčším vývozcom pšenice na svete, zatiaľ čo Ukrajina je na piatom mieste.
Tieto krajiny spolu tvoria viac ako štvrtinu svetového vývozu. Dovážajú najmä pre chudobnejšie regióny, akými sú napríklad Blízky východ či severná Afrika.
„Bez okamžitých radikálnych opatrení by sme mohli byť svedkami najhlbšieho pádu ľudstva do extrémnej chudoby a utrpenia v histórii,“ povedala výkonná riaditeľka Oxfamu Gabriela Bucherová.
„Túto desivú perspektívu ešte viac znechucuje skutočnosť, že biliónov dolárov sa zmocnila malá skupina mocných mužov, ktorá nemá záujem túto trajektóriu prerušiť,“ dodala.
Podľa správy hrozí, že zadlžené vlády by nemuseli mať inú možnosť než znížiť verejné výdavky, aby pokryli rastúce náklady na dovoz palív a potravín.
Hrozivé odhady
Svetová banka (WB) odhaduje, že v súvislosti s dosahmi pandémie môže tento rok spadnúť do extrémnej chudoby zhruba 198 miliónov ľudí. Oxfam tento odhad zvyšuje o ďalších 65 miliónov osôb berúc do úvahy následky vojny na Ukrajine a rastúce ceny potravín a energií.
Navyše, najnovšie údaje podľa charitatívnej organizácie ukazujú aj to, že ďalších 28 miliónov ľudí bude v dôsledku toho podvyživených.
Celkovo by tak počet ľudí v extrémnej chudobe, teda žijúcich za menej ako 1,90 dolára (1,73 eur) denne, mohol na konci roka dosiahnuť úroveň 860 miliónov, zatiaľ čo podvýživou by trpelo 822 miliónov ľudí.
Mnohé rodiny čelia nepredstaviteľnej voľbe – zaobstarať jedlo, poslať deti do školy alebo zohnať lieky.
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo pred dvoma týždňami informovala, že ceny potravín v súvislosti s vojnou na Ukrajine vzrástli na historické maximá. Ich ceny boli v marci o tretinu vyššie než v rovnakom období pred rokom.
Za obzvlášť zraniteľné sú z hľadiska vysokých cien podľa Oxfamu najmä Blízky východ a subsaharská Afrika. Tie sú závislé od dovozu obilnín z čiernomorského regiónu, teda aj z Ukrajiny a Ruska.
Zvyšujúce sa ceny podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) spôsobujú, že ľudia z oblasti subsaharskej Afriky budú musieť míňať až 40 % zo svojho mesačného príjmu len na jedlo. Pre porovnanie, v bohatších ekonomikách má toto číslo predstavovať 17 percent.
Aj v rámci bohatých ekonomík sa začínajú prejavovať výraznejšie rozdiely medzi chudobnými a bohatými. V Spojených štátoch 20 % najchudobnejších rodín utráca mesačne na jedlo 27 % zo svojho príjmu, zatiaľ čo 20 % najbohatších domácností míňa zhruba 7 % na jedlo.
Navrhované riešenia
Oxfam vyzval na zvýšenie dane pre najbohatšie krajiny. A tiež pre milionárov, miliardárov a spoločnosti, ktoré profitujú z kríz, akými sú pandémia covidu či vojna na Ukrajine.
Podľa organizácie treba zaviesť progresívne dane, investovať do univerzálnych verejných statkov a odmietnuť úsporné opatrenia.
Okrem toho treba zaviesť mimoriadne solidárne dane alebo jednorazové dane z majetku. Prípadne dočasné zvýšiť dane z kapitálových výnosov alebo dane z príjmov fyzických osôb s vysokými príjmami.
Vzhľadom na mimoriadne požiadavky doby by sa vlády mali usilovať o priamu kontrolu cien potravín a energií. A to aj prostredníctvom trvalého zníženia dane z pridanej hodnoty (DPH) a dane z predaja základných potravín.
Zoskupenie G20 by malo vyčleniť 100 miliárd dolárov (vyše 91 mld. eur) zo záchranného fondu, ktoré by mohli čerpať chudobné krajiny. Malo by tiež tieto krajiny ochrániť pred infláciou prostredníctvom dotácií a zníženia dane na tovary a služby.
Odpustenie dlhov
Oxfam vyzval aj IMF a WB, ktoré tento týždeň spolu zasadajú, na okamžité rušenie dlhov a zvýšenie pomoci pre najchudobnejšie krajiny.
Zistilo sa, že najchudobnejšie krajiny sveta majú tento rok zaplatiť 43 miliárd dolárov (zhruba 39 mld. eur) na splátky dlhov. Tieto peniaze by inak mohli pokryť náklady na dovoz potravín.
Organizácia uviedla, že zrušenie splátok dlhov pre krajiny s nižšími príjmami na tento a budúci rok by mohlo uvoľniť 30 miliárd dolárov (vyše 27 mld. eur) pre desiatky krajín s najväčšími dlhmi.
Darcovia z bohatých krajín tiež musia na základe svojich existujúcich záväzkov poskytnúť okamžitú núdzovú pomoc krajinám s nižšími príjmami.
Na núdzovú výzvu OSN na zmiernenie krízy hladu vo východnej Afrike sa poskytli len tri percentá finančných prostriedkov. Darcovia tiež nesplnili svoj odhadovaný podiel pomoci v reakcii na pandémiu vo výške takmer 300 miliárd dolárov (bezmála 274 mld. eur).
Bucherová uviedla, že nedostatok opatrení zo strany vlád na riešenie rastúcej chudoby je „neospravedlniteľný“.
„Odmietame akékoľvek názory, že vlády nemajú peniaze alebo prostriedky na to, aby vymanili všetkých ľudí z chudoby a hladu a zabezpečili ich zdravie a blahobyt. Vidíme len nedostatok ekonomickej predstavivosti a politickej vôle, aby tak skutočne urobili,“ dodala.
