Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Konflikty s EÚ, protimigračné nálady a neutrálny postoj k vojne. Akým premiérom bol doteraz Viktor Orbán?

V politike je vyše 30 rokov.

Konflikty s EÚ, protimigračné nálady a neutrálny postoj k vojne. Akým premiérom bol doteraz Viktor Orbán?
Na snímke maďarský premiér Viktor Orbán. Foto: TASR/AP

Maďarský premiér Viktor Orbán stojí na čele svojej krajiny od roku 2010, ako líder strany Fidesz vyhral už štyri voľby, z toho trikrát za sebou, a aj pred nadchádzajúcim hlasovaním v nedeľu (3. 4.) má šancu na víťazstvo.

Premiérom bol 58-ročný Orbán už v rokoch 1998 až 2002. V súčasnosti je najdlhšie vládnucim politikom v krajinách EÚ, s ktorou má však problematické vzťahy.

Viktor Orbán sa narodil 31. mája 1963 v stredomaďarskom meste Stoličný Belehrad, v ktorom sa v minulosti korunovali uhorskí králi. Bol najstarším z troch súrodencov a vyrastal vo vidieckom prostredí. Neskôr v rozhovoroch často uvádzal, že ho cholerický otec surovo bil.

Orbán bol od mladosti výborným študentom, absolvoval právnickú fakultu v Budapešti, koncom 80. rokov krátko študoval aj na Oxfordskej univerzite. Peniaze na štipendium mu podľa francúzskeho týždenníka L’Express poskytla filantropická nadácia maďarského rodáka Georgea Sorosa, ktorému teraz Orbán nemôže prísť na meno.

Orbán je ženatý s právničkou Anikó Lévaiovou, majú päť detí – Ráhel, Gáspára, Sáru, Rózu a Flóru. Zbožňuje šport a je známy ako vášnivý futbalista.

Po prvý raz bol poslancom už v roku 1990

Vo vrcholnej politike sa Orbán pohybuje už 33 rokov, premiérom bol už 16 rokov. Jeho meno je v Európe spojené s „neliberálnou demokraciou“ a so snahou ovládať prakticky všetky inštitúcie v krajine.

V roku 1990 ho po prvý raz zvolili za poslanca a nasledujúce tri roky riadil poslanecký klub strany Fidesz, ktorú posunul viac ku konzervativizmu.

V roku 1998 už bola najsilnejšou stranou v Maďarsku a po voľbách dokázala s ďalšími konzervatívnymi stranami vytvoriť vládu, vtedy 35-ročný Orbán sa stal najmladším premiérom v Európe.

Ďalšie voľby síce jeho strana opäť vyhrala, nedokázala ale zostaviť vládu, takže sa k moci dostala koalícia socialistov a liberálov. Počas ôsmich rokov v opozícii sa Orbán sústredil na premenu Fideszu na stredopravú stranu a v roku 2006 vytvoril volebnú koalíciu s Kresťanskodemokratickou stranou (KDNP).

Tá získala dvojtretinovú väčšinu hlasov v parlamentných voľbách v roku 2010, 2014 aj 2018 a Orbán neskôr sformoval tri vlády.

Pre svoju tvrdo protiimigračnú politiku a nadraďovanie „národných záujmov“ nad inštitúcie EÚ sa Orbán dostal do konfliktu s Úniou. V Maďarsku si však stále udržuje vysokú popularitu.

Patrí k najtvrdším odporcom migrácie

Orbán bol pred siedmimi rokmi od začiatku ostro proti migračným kvótam. Jeho vláda postavila v roku 2015 plot proti migrantom a pri hraniciach zriadila tranzitné zóny a záchytné centrá. V júni 2018 schválil parlament balík zákonov, ktoré okrem iného zavádzajú tresty za podporu nelegálnej migrácie.

Právna úprava, označovaná ako Stop Soros, podľa amerického finančníka, ktorého Orbán kritizuje, umožnila napríklad postihovať mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú migrantom bez práva na azyl.

Európska komisia v júli 2018 pre tieto zákony Maďarsko zažalovala. Súdny dvor EÚ v polovici decembra 2021 rozhodol, že schválením týchto zákonov Budapešť porušila právo EÚ. Maďarský ústavný súd však následne rozhodol, že krajina má právo uplatňovať vlastné pravidlá.

Kritiku vyvolávajú tiež niektoré Orbánove výroky. V roku 2017 sa napríklad vyjadril pochvalne o Miklósovi Hortym. Ten stál na čele krajiny počas druhej svetovej vojny, zaviedol protižidovské nariadenia a kolaboroval s nacistami.

Orbánova vláda po voľbách v roku 2010, keď získala dvojtretinovú ústavnú väčšinu, okrem nového základného zákona krajiny napísala aj nový volebný zákon, platný od roku 2012, ktorý vo voľbách zvýhodňuje veľké strany.

K vojne na Ukrajine zaujal neutrálny postoj

Domáca opozícia v ostatnom čase Orbána kritizuje aj za väzby na Rusko. Po ruskej invázii na Ukrajinu Orbán vyhlásil, že Maďarsko bude prijímať a starať sa o utečencov z napadnutej krajiny, ale inak Budapešť zostane neutrálna.

„Naším záujmom nie je stať sa obeťou vo vojne niekoho iného, v ktorej nemôžeme nič získať, len stratiť, preto sa jej musíme vyhýbať,“ uviedol Orbán na zhromaždení Fideszu v polovici marca.

Vo voľbách si budú podľa neho voliči vyberať medzi pravicou, ktorá si želá mier, a ľavicou, ktorá vyzýva na zapojenie sa do vojnového konfliktu. „Ľavica chce poslať maďarské zbrane a vojakov do prvej línie. Nedovolíme, aby Maďarsko vtiahli do tejto vojny.“

Stredná Európa je podľa neho len šachovnicou pre veľmoci a ak sa Maďarsko nepostaví za svoje záujmy, môže sa ľahko stať obeťou krízy. „Rusko hľadí na ruské záujmy, zatiaľ čo Ukrajina hľadí na ukrajinské záujmy. Ani Spojené štáty, ani Brusel nebudú rozmýšľať mysľami Maďarov a cítiť srdciami Maďarov. Musíme obhajovať svoje vlastné záujmy,“ vyhlásil.

Na Orbánov postoj k invázii na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára, ostro reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V nedeľu 27. marca vo svojom videoposolstve Európskej rade Orbánovi odkázal, že Maďari sa musia sami rozhodnúť, na koho strane sú.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet