Zhoršujúce sa klimatické podmienky pripravili o domov už milióny ľudí. Požiare zachvacujú mestá v Kalifornii, stúpajúce hladiny morí a oceánov zaplavujú ostrovné štáty a sucho zhoršuje konflikty v rôznych častiach sveta, napísala agentúra AP.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) musí každý rok opustiť svoje domovy v priemere 21,5 milióna ľudí na celom svete. Vedci predpovedajú, že kvôli rastúcej teplote planéty bude migrácia len narastať.
Podľa tohtoročnej správy Medzinárodného panela OSN pre klimatické zmeny (IPCC) bude v najbližších 30 rokoch z domovov vysídlených pravdepodobne 143 miliónov ľudí. A to pre stúpajúce hladiny morí, sucho, vysoké teploty a ďalšie klimatické katastrofy.
Each year, natural disasters force an average of 21.5 million people from their homes around the world, according to the U.N., and scientists predict migration will grow as the planet gets hotter. Here’s a look at climate migration today. https://t.co/ymXp2X4ijp
— The Associated Press (@AP) July 29, 2022
Svet neuznáva existenciu klimatických migrantov
Napriek tomu svet doteraz oficiálne neuznáva existenciu klimatických migrantov. Ani neprišiel s návrhmi, ako zhodnotiť ich potreby a pomôcť im.
Väčšina klimatických migrantov sa však sťahuje len v rámci hraníc svojej krajiny, zvyčajne utekajú z vidieckych oblastí do miest. Často totiž prišli o obživu a domov kvôli suchu, záplavám alebo iným klimatickým pohromám.
Aj väčšie mestá však čelia svojim vlastným problémom súvisiacim s klímou, ako sú napríklad rastúce teploty a nedostatok vody. Ľudia tak čoraz častejšie musia utekať za hranice krajiny.
Klimatickí migranti však nemajú štatút utečenca podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Ten poskytuje právnu ochranu len ľuďom utekajúcim pred prenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo ľuďom určitej sociálnej skupiny.
Klimatické podmienky majú vplyv na napätie v spoločnosti
Identifikovať klimatických migrantov však podľa odborníkov nie je jednoduché, najmä v regiónoch, kde už panuje chudoba, násilie a konflikty. Zhoršujúce sa klimatické podmienky ovplyvňujú hospodársku situáciu, kriminalitu a politickú nestabilitu. Podnecujú napätie v spoločnosti kvôli klesajúcim zdrojom od Afriky až po Latinskú Ameriku.
Zmenu klímy často prehliadajú ako faktor, ktorý prispieva k úteku ľudí z ich domovov. Podľa UNHCR pochádza 90 percent utečencov za celú dobu existencie organizácie z krajín, ktoré sa nachádzajú v prvej línii dosahov klimatickej krízy.
Napríklad v Salvadore každoročne veľký počet ľudí opúšťa dediny pre neúrodu spôsobenú suchom alebo záplavami. Títo ľudia končia v mestách, kde sa často stávajú obeťami miestnych gangov. Nakoniec teda pre tieto útoky utekajú z krajiny úplne.
Hoci žiadny štát momentálne neponúka azyl klimatickým migrantom, UNHCR v októbri 2020 zverejnil právne usmernenia. Tie naznačujú možnú zmenu pre poskytovanie ochrany ľuďom vysídleným v dôsledku globálneho otepľovania. V dokumente sa uvádza, že zmena klímy by sa mala v určitých scenároch zohľadniť, ak sa prekrýva s násilím v krajine.
Migration from some areas in Guatemala is driven in part by climate change that has evolved into an endless series of punishing droughts and devastating tropical storms. https://t.co/802TJlAFr8
— The Associated Press (@AP) June 3, 2021
Úrad vysokého komisára však uznal, že dočasná ochrana jednotlivcov môže byť nedostatočná v situáciách, keď nie je možné napraviť situáciu spôsobenú prírodnými katastrofami, ako je napríklad stúpajúca hladina mora. Niektoré osoby vysídlené z dôvodu klímy by tak mohli mať nárok na presídlenie. A to v prípade, ak sa ich miesto pôvodu považuje za neobývateľné.
Migrácia ako nástroj prežitia
Čoraz viac krajín vytvára podmienky na to, aby sa pre klimatických migrantov stali bezpečným útočiskom. Argentína v máji vytvorila osobitné humanitárne vízum pre osoby z Mexika, Strednej Ameriky a Karibiku vysídlené v dôsledku prírodných katastrof, ktoré im umožnia zostať v krajine až tri roky.
Americký prezident Joe Biden krátko po svojom nástupe do úradu nariadil poradcovi pre národnú bezpečnosť, aby vypracoval niekoľkomesačnú štúdiu, ktorá zahŕňala preskúmanie možností ochrany a presídlenia osôb vysídlených priamo alebo nepriamo v dôsledku zmeny klímy.
Bangladéš, ktorý sa nachádza v nižšej nadmorskej výške a je teda mimoriadne zraniteľný k dosahom klimatickej zmeny, bol medzi prvými krajinami, ktoré sa snažili prispôsobiť novej realite migrácie.
Pokračujú tam snahy o vytipovanie klimaticky odolných miest, kam by sa ľudia vysídlení v dôsledku zvyšovania morskej hladiny, erózie pôdy a cyklónov mohli presťahovať za prácou a na oplátku ekonomicky pomôcť svojim novým lokalitám.
Kvôli predpokladom, že v dôsledku prírodných katastof budú vysídlené stovky miliónov ľudí, sa čoraz častejšie diskutuje o tom, ako migračné toky skôr riadiť ako zastavovať, pretože pre mnohých ľudí sa migrácia podľa odborníkov stane nástrojom prežitia.
