Slovenské elektrárne kritizujú opatrenie, ktorým by štát mohol nadiktovať ceny elektriny a obmedziť jej vývoz. Možnosť zavedenia tzv. energetického stavu núdze schvaľuje v týchto dňoch parlament ako krajné riešenie energetickej krízy.
Podľa elektrární je však takýto krok nepredstaviteľný, keďže celý budúcoročný objem elektriny už predali.
Tvrdia, že ak by vláda predsa len vyhlásila stav núdze, Slovensko by siahlo na energetické dodávky, ktoré mu nepatria. V takom prípade by štát čelil arbitrážam.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Ak štát získa možnosť vyhlasovať stav núdze, teda diktovať ceny elektriny či obmedzovať jej vývoz, problémy nenechajú na seba dlho čakať. Varovali Slovenské elektrárne.
Elektrina na budúci rok je už predaná
Elektrinu na budúci rok už totiž dávno zazmluvnili a predali nemeckým či českým spoločnostiam. Elektrárne sa obávajú, že ak by štát pristúpil k vyhláseniu núdzového stavu, museli by siahnuť na tieto objemy. Ich cena sa pohybuje v miliardách eur.
„Neviem si predstaviť, že sa rozhodneme týmto krajinám ukradnúť desať miliárd eur,“ uviedol riaditeľ elektrární Branislav Strýček. Podľa neho by sa tak Slovensko mohlo stať predmetom arbitráží či súdnych sporov.
Elektrárne z tohto dôvodu oslovujú poslancov a ministerstvo hospodárstva, keďže možnosť vyhlasovať energetický núdzový stav, sa v súčasnosti schvaľuje v parlamente.
„Elektrina, ktorá je dnes zakontrahovaná nemôže byť predmetom vyvlastnenia alebo všeobecného hospodárskeho záujmu,“ dodal Strýček.
Kompetentní opakujú, že prípadné vyhlásenie núdzového stavu je mimoriadne opatrenie, ktoré nemusí nastať. Európa má zároveň schváliť tento týždeň riešenia, ktoré okrešú rekordné ceny.
Klauzula vyššej moci
Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽANO) obavy elektrární taktiež nezdieľa. Ak by aj vláda vyhlásila núdzový stav, situácia sa dá riešiť cez tzv. inštitút vyššej moci, dodal.
„Všetky takéto zmluvy majú klauzulu o vyššej moci. Je to pre prípad, že nastane situácia, keď štát v záujme toho, aby jeho obyvatelia netrpeli zimou, musí usmerniť toky elektriny tak, aby uspokojili základné potreby,“ uviedol.
Podľa neho nehrozí, že by Slovensko čelilo súdnym žalobám a arbitrážam.
Elektrárne upozorňujú aj na iný problém. V tomto roku potrebujú ďalších 400 až 500 miliónov eur na dofinancovanie.
Keďže sa im banky a rovnako tak súkromní akcionári Enel a EPH v dôsledku prijímaných zmien okolo núdzového stavu otočili chrbtom, obracajú sa na štát.
