Slovensko potrebuje vecné, racionálne a pokojné vedenie štátu. Povedala to prezidentka Zuzana Čaputová v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 v súvislosti s rastúcimi obavami, frustráciou a nespokojnosťou verejnosti.
Poukázala pri tom na dáta, ktoré ukazujú, že až 84 % občanov si myslí, že slovenská spoločnosť nejde dobrým smerom. Za posledných 24 rokov toto číslo nebolo nikdy väčšie. Ten istý prieskum tiež ukázal, že 82 % ľudí považuje pribúdanie napätia a agresivity v spoločnosti za veľký problém a 78 % vyjadrilo nespokojnosť s fungovaním demokracie.
Uvedomuje si, že frustrácia ľudí súvisí aj s množstvom kríz, ktoré sa v súčasnosti odohrávajú, no vláda svojím prístupom nepomáha. Podľa nej panujú na politickej scéne rozbúrené emócie, krízy sa riešia na poslednú chvíľu a robia sa z nich drámy. „Každý jeden krok treba zvažovať, robiť ho premyslene a pokojne. To, čomu čelíme, je pravý opak,“ povedala.
Podľa prezidentky by k predvídateľnosti a upokojeniu situácie určite prospelo, keby menšinová vláda deklarovala, s akou podporou vládne. Zamedzilo by sa tak neotváraniu parlamentných schôdzí, ich odsúvaniu či hľadaniu ad hoc podpory pre jednotlivé návrhy.
„(Menšinová vláda) je možný model, ale len vtedy, ak vláda vsadí všetko na pokojnú, vecnú a racionálnu argumentáciu. Čo sa nedeje, nie vždy,“ myslí si hlava štátu.
Odvolávanie vlády
Návrh strany SaS na mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu vlády premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) ju neprekvapil. „V podstate už od jari avizovala nesúhlas s niektorými členmi, teda najmä s ministrom financií,“ uviedla.
„V prípade, ak sa vysloví nedôvera vláde, som povinná ju odvolať. Zároveň musím poveriť nejakú vládu vedením, lebo Slovensko nemôže byť podľa našej ústavy bez vlády,“ vysvetlila prezidentka s tým, že aj po odvolaní Hegerovej vlády ju môže dočasne poveriť vládnutím, kým sa nezostaví nová vláda.
Spomenula, že nová vláda sa môže zložiť na základe súčasného rozloženia síl v parlamente alebo môže vymenovať takzvanú úradnícku vládu. Zdôraznila, že nie je snom ani túžbou žiadneho racionálne uvažujúceho prezidenta zostavovať úradnícku vládu. „Môžem upokojiť všetkých, čo sa boja toho, že po tom prahnem, že to nie je tak,“ vysvetlila.
Predčasné voľby
Netvrdí, že predčasné voľby sú najlepším možným riešením, no ak vláda nebude vedieť vládnuť racionálnym spôsobom, inak to podľa nej nepôjde. Parlament sa môže dohodnúť na zmene ústavy a skrátiť tak funkčné obdobie vlády alebo prezidentka parlament rozpustí, ak nie je uznášaniaschopný viac ako tri mesiace.
Ďalšou možnosťou je referendum o možnosti skrátenia volebného obdobia, ktoré prezidentka vyhlásila na 21. januára. „Mechanizmy tu sú, akurát musia byť v súlade s ústavou, ak sa ešte chceme nazývať demokraciou,“ priblížila.
V súvislosti s referendom označila za nezmysly tvrdenia, že sa ho snaží mariť. Podľa jej slov len využila svoje kompetencie, keď sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby posúdil referendové otázky. Ten rozhodol o protiústavnosti jednej z otázok.
V súvislosti s kritikou termínu referenda povedala, že ho konzultovala s ministerstvom vnútra. „Akýkoľvek termín by som vybrala, opozícia, obzvlášť jedna politická strana, by na mňa útočila,“ myslí si prezidentka. Opozícia podľa nej vedie kampaň prakticky dva roky, takže ani s argumentom, že majú málo času na propagáciu referenda neuspeje.
Inštitút referenda si inak prezidentka veľmi váži ako jeden z mála nástrojov priamej demokracie. Ak by sa nezneužívalo politicky a ideologicky, tak by si vedela predstaviť aj nižšie ako 50-percentné kvórum pre úspešnosť referenda. Opätovne zdôraznila, že ľudí nebude vyzývať ani odrádzať od účasti na januárovom referende.
Paragraf 363
Rozhodnutie generálnej prokuratúry o použití paragrafu 363, a teda zrušení obvinení Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, ešte nemala možnosť preskúmať. Už dlhšie však vníma odbornú polemiku o aplikácii paragrafu 363.
Myslí si, že paragraf si vyžaduje určitú mieru regulácie v právnom poriadku, aby sa presne určili situácie, kedy generálna prokuratúra (GP) môže, respektíve nemôže, použiť. Podľa nej stojí za úvahu, či má GP do prípadu zasahovať, ak už v ňom padlo nejaké rozhodnutie súdu.
Vyjadrenia a kroky generálneho prokurátora Maroša Žilinku pozorne sleduje, no nateraz nedospela k záveru, že by na jeho osobu mala podať návrh na disciplinárne konanie.
Avizovala však, že sa v súvislosti s paragrafom 363 zvažuje obrátiť na ÚS SR. Podľa nej ma GP nadmerne silné postavenie a právomoci. „Chcem sa spýtať Ústavného súdu, či zákonné vymedzenie právomoci generálnej prokuratúry je stále v medziach ústavného rámca o prokuratúre,“ dodala.
