Rok vojny na Ukrajine posilnil jednotu Európskej únie a zmazal predchádzajúce výrazné rozdiely v jej prístupe k Rusku. Zároveň zásadne zmenila postoj európskych krajín k poskytovaniu zbraní spojencovi, ktorý nie je členom EÚ.
Odhalila tiež ich nedostatočnú pripravenosť na dlhotrvajúci konflikt s vojenskou veľmocou. Myslia si to európski analytici.
Potreba rýchleho rozhodovania podľa nich presunula ťažisko moci EÚ z členských štátov na Európsku komisiu.
Prvé financovanie vojenského vybavenia
Bezprostredne po vpáde Ruska na Ukrajinu európsky blok jednomyseľne podporil bojujúcu krajinu. V priebehu niekoľkých týždňov začal vôbec po prvýkrát spoločne financovať nákupy zbraní a vojenského vybavenia.
Uvalil tiež bezprecedentné hospodárske sankcie proti ruskému režimu, ktorých desiaty balík sa dokončuje v týchto dňoch.
„Vojna celkovo zvýšila jednotu EÚ,“ usudzuje Ian Bond, vedúci zahraničnopolitickej sekcie think tanku Centrum pre európsku reformu (CER). Hoci niektoré krajiny majú svoje špecifické požiadavky, napríklad pri schvaľovaní sankcií, navonok sa zachoval jednotný postoj.
Problematický postoj Maďarska
Bond považuje za problematický postoj Maďarska. V uplynulom roku sa postavilo proti viacerým návrhom týkajúcim sa Ruska a Ukrajiny.
„Zatiaľ čo ostatní lídri EÚ a NATO vidia v ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi nebezpečného človeka, u Viktora Orbána je citeľná snaha postaviť sa čo najbližšie k ruskému autokratovi,“ povedal.
Nedostatok zásob na boj s vojenskou veľmocou
Podobne ako iní odborníci si pred rokom nevedel predstaviť, že EÚ vyčlení zo spoločných peňazí viac ako tri miliardy eur na zbrane pre Ukrajinu.
Odhodlanie a vytrvalosť, s akou štáty EÚ a NATO doteraz pristupovali k dodávkam zbraní, však podľa analytikov odhalili niektoré problémy.
Dokonca aj krajiny ako Francúzsko a Veľká Británia, ktoré vždy brali obranu veľmi vážne, zisťujú, že nemajú dostatočné zásoby na boj s vojenskou veľmocou, povedal Bond. Ak chcú pokračovať v podpore, čakajú ich veľké investície, dodal.
Zachary Paikin z Centra pre európske politické štúdie (CEPS) sa pozastavil nad tým, ako rýchlo sa EÚ ako organizácia usilujúca o mier rozhodla uprednostniť vojenské riešenie konfliktu pred diplomaciou. Tá totiž pri Putinovi nezabrala. „EÚ by v iných častiach sveta určite nesiahla po rovnakom recepte,“ usudzuje Paikin.
Výzvy energetickej nezávislosti EÚ
Významným dôsledkom vojny je podľa expertov snaha EÚ o energetickú nezávislosť od Ruska. Môže však podľa nich naraziť na isté úskalia. Krajiny EÚ budú podľa nich menej vydierateľné nebezpečnou krajinou, ale budú musieť čo možno najviac diverzifikovať svoje zdroje.
„Ukončenie našej závislosti od Ruska bude veľkým prínosom. Výzvou však bude pokračovať v diverzifikácii zdrojov a nebyť v budúcnosti príliš závislý od jedného zdroja,“ myslí si analytik CER Luigi Scazzieri.
Podľa Paikina je otázkou, či bez energetickej vzájomnej závislosti nebude Rusko v budúcnosti využívať aj tvrdšie nátlakové prostriedky na európske krajiny, vrátane vojenských.
Bond označuje za vojnou vyvolanú zmenu v rámci EÚ väčší podiel Európskej komisie na moci EÚ. To podľa neho súvisí s potrebou rýchlo pripravovať a schvaľovať návrhy, ktoré nemajú vždy toľko času na konzultácie, ako by si členské štáty želali.
„Ursula von der Leyenová konala rozhodne. Prakticky požiadala štáty, aby si premysleli svoje námietky, a tie s tým až na niekoľko výnimiek súhlasili,“ uviedol Bond.
Migračná politika Únie
Odborníci však ani po roku vojny neočakávajú výrazné zmeny v rozhodovacom procese EÚ, napríklad prechod od jednomyseľnosti k väčšinovému hlasovaniu.
Podľa Eleonory Milazzovej z think tanku European Policy Centre EÚ nezmenila ani svoju neuspokojivú migračnú politiku, o ktorej sa sporí od polovice minulého desaťročia, a to ani počas prílevu utečencov z Ukrajiny.
EÚ po prvýkrát spustila systém núdzovej ochrany utečencov. Naďalej však zostáva rozdelená v otázke, čo robiť s ľuďmi z iných krajín, ktorí v Európe žiadajú o azyl.
„Opatrenia na ochranu ukrajinských utečencov sa pravdepodobne budú uberať inou cestou, ako opatrenia týkajúce sa iných migrantov a utečencov,“ usudzuje Milazzová.
