Počas víkendu sa odohrajú najdôležitejšie voľby tohto roka. Turecko bude v druhom kole voliť prezidenta. Čo voľby rozhodne? Majú ešte oba tábory šancu mobilizovať voličov? Odpovie riaditeľ Rakúskeho inštitútu pre medzinárodnú politiku a expert Viedenskej univerzity Cengiz Günay.
Rozprávala sa s ním redaktorka Rádia Slovensko Soňa Weissová:
Celý svet sa pýta, kto vyhrá voľby v Turecku. Či zostane súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan pri moci, alebo ho vystrieda opozičný kandidát Kemal Kiličdaroglu? Aké sú na to šance, keď to vyzerá tak, že na pole position, teda výhodnejšej pozícii, je Recep Tayyip Erdogan?
Samozrejme, nemám krištáľovú guľu, aby som už teraz vedel. Výsledky prvého kola boli sklamaním pre opozíciu, pretože prieskumy naznačovali výhru. Prezident Erdogan získal viac ako 49 percent hlasov, Kiličdaroglu takmer 45 percent.
Erdogan má náskok a obrovskú výhodu. Takže máte pravdu, má pole position. Pre opozíciu to bude komplikovaná úloha ho poraziť, no nie nemožná.
Výsledok bude závisieť od volebnej účasti a schopnosti mobilizácie voličov, čo môže byť pre opozíciu problematické. Mnohí jej voliči vidia prehru v prvom kole. Preto si môžu povedať, že je zbytočné prísť voliť, pretože aj tak vyhrá Erdogan.
Je podľa Vás pred druhým kolom ešte priestor na mobilizáciu voličov oboch táborov? Pretože hoci to prvé Erdogan vyhral, neprekročil hranicu 50 percent.
Mobilizácia môže byť problematická aj pre vládu. Veľa voličov AKP môže brať Erdoganovo víťazstvo ako hotovú vec, čo môže byť prekážkou. Ale áno, priestor na mobilizáciu voličov ešte stále existuje.
Tretí skončil Sinan Ogan s približne piatimi percentami. On chce podporiť súčasnú hlavu štátu. Nevieme však, ako sa zachová jeho elektorát. Pred voľbami nebol známy, nikto ho nepoznal, prišiel viac-menej odnikiaľ. Získal veľa protestných hlasov ľudí, ktorým sa nepáčil Erdogan ani Kiličdaroglu. Nevieme, či ho počúvnu a pôjdu voliť.
Takže nie je žolíkom, ktorý by zmenil hru?
On si myslí, že je, ale ja si to nemyslím. Nie je ani jasné, ako voličov dokáže ovplyvniť. Dôležitou skupinou zostávajú tí, ktorí voliť neboli, a to je približne osem miliónov ľudí. Ak by ich dokázala opozícia mobilizovať, aspoň jednu časť, tak to by zmenilo výsledok. Opozícia má komplikovanejšiu štartovaciu pozíciu.
Aké sú hlavné témy druhého kola? Zostali rovnaké ako pri prvom kole? Vtedy sa očakávalo, že opozícia vyhrá pre vysokú infláciu či zlyhania po februárovom zemetrasení, no Erdogan to nakoniec ustál. Aká téma vyhrá voľby?
Turecko je vo veľmi zlej ekonomickej situácii a môžu za to zlé rozhodnutia vlády. Mnohí pozorovatelia, vrátane mňa, predpokladali, že práve táto téma rozhodne voľby. Nakoniec sa tak však nestalo.
Musím však zdôrazniť, že toto nie sú obyčajné voľby. Toto je krajina, ktorá sa stáva čoraz viac a viac autoritárskou. Volebná kampaň sa nedeje vo férovom prostredí. Vláda má obrovskú výhodu oproti opozícii. Napríklad keď si pozriete, ako často mal v televízii vystúpenia Erdogan a ako často v nej bol opozičný líder, bol tam obrovský rozdiel.
Prezident a jeho strana ovládajú mediálny diskurz a je takmer absolútne nemožné pre opozíciu šíriť vlastné posolstvá. V prvom kole kampane sa opozícia zamerala na šírenie pozitívneho odkazu.
Zjednocovania …
… zjednocovania, konsolidácie, na návrat k parlamentarizmu, solidárnosti a podobne. Jedným z hesiel bolo Vrátime jar do Turecka, vrátime slobody. Preto to bola silná kampaň, keď navyše zoberieme do úvahy, že ju nemohli šíriť prostredníctvom tradičných médií, ale iba na sociálnych sieťach.
Vládna strana stavala na úspechu z posledných 20 rokov, silnom vojenskom priemysle a jeho úspechoch.
A veľa nacionalizmu.
Veľa nacionalizmu a na politike identity zameranej na konkrétnych ľudí. Erdogana vykresľovali ako garanta stability aj v medzinárodnom ponímaní. Spoliehali sa aj na lojalitu k lídrovi, ktorý má problémy.
Pri vzostupe autoritárstva a identitárstva však vidíme, že aj neúspešné vlády s neúspešnými hospodárskymi politikami dokážu tieto problémy prekonať vďaka nacionalizmu a propagande. Opozícia preto zmenila stratégiu. Turkom odkazuje, že rozhodnutie je v ich rukách. Zameriava sa na utečeneckú krízu, ktorá znamená sociálne a ekonomické problémy.
Pretože je chorý a nemôže bojovať …
Presne, a odkazom od voličov malo byť – stojíme za svojím lídrom. V druhom kole zmenila opozícia stratégiu najmä po tom, keď bolo jasné, že hlavnou témou nebude ekonomika. To je mimochodom ďalším dôležitým ponaučením z týchto volieb. Za bežných okolností sú ekonomické problémy úzko spojené s volebným výsledkom, rozhodujú voľby.
Ale to sú tiež populistické témy. Kiličdaroglua vnímame ako muža, ktorý navráti Turecko k demokracii, nie je to však zrejme tak.
On za to viní Erdogana a jeho politiku otvorených dverí. Z Kiličdarogluovej perspektívy to má zmysel, hoci ja takýto prístup neschvaľujem. Má to zmysel aj pre získanie voličov z tábora Sinana Ogana.
Táto téma umožňuje získať aj krehkú podporu Kurdov, resp. prokurdských strán. To sa zasa snaží využiť Erdogan a jeho koalícia, ktorá poukazuje na to, že opozícia závisí od kurdskej podpory, od strany PKK, teda – ako ich oni označujú – od teroristov.
Hovorili ste, že prvé kolo bolo sklamaním pre opozíciu, napriek tomu získal Kiličdaroglu viac ako 23 miliónov hlasov a Erdogan 27 miliónov. To naznačuje, že turecká spoločnosť je rozdelená. Druhé kolo volieb bude 10 rokov po protestoch v parku Gezi. Vy ste boli počas prvého kola v Istanbule, je jeho odkaz ešte stále dôležitý? Je demokracia dôležitá pre Turkov?
Toto je skutočne jedným z hlavných posolstiev opozície – priviesť Turecko naspäť na cestu demokracie. To je silný odkaz a silná motivácia pre tých, ktorí volili Kiličdaroglua. Nedá sa však povedať, že sú ľudia rozdelení na dva tábory.
Aj časť Erdoganových podporovateľov si v princípe ctí demokratické princípy. Nanešťastie, to, čo vidíme v Turecku, je aj globálny trend. Pokiaľ majú ľudia garanciu naplnenia svojich potrieb, volia toho, kto im ich prisľúbi. A to aj napriek tomu, že vedia, že to neprospieva demokracii.
Demokracia sa stala veľmi dôležitou pre malý okruh ľudí a pomerne dôležitou pre o čosi väčšiu skupinu. Pre veľký počet ľudí v spoločnosti však ide o niečo obchodovateľné. Sú ochotní vymeniť demokraciu za ekonomické alebo iné benefity.
Ďalším faktom je, že Erdogan a strana AKP sa pred voličmi prezentujú ako demokrati. Nehovoria im, že chcú autokratizovať spoločnosť. Hovoria im, že sú obkľúčení nepriateľmi, teroristami a opozíciu riadia cudzie sily.
To je populistická rétorika. Ospravedlňujú ňou každý krok, ktorý je podľa nich snahou o ochranu demokracie a ich záujmov. Mnoho ľudí, ktorí volia Erdogana, tak skutočne verí, že volí demokratickejšie Turecko.
V krajine sú však aj liberálne sily, ktoré priniesli opozičnému kandidátovi 45 percent. Faktom však je, že voľby v Turecku nie sú nedemokratické, sú slobodné. Zároveň sú však neférové, pokiaľ ide o volebnú kampaň, o šírenie posolstva opozície alebo v prístupe k zdrojom. Preto je dôležité vidieť aj úspech opozície. Uvidíme, ako dopadne druhé kolo.
Ako je to s posolstvom parku Gezi? Žije ešte v spoločnosti?
Určite nezabudli tí, ktorí sa protestov zúčastnili, viacerí skončili vo väzení. Gezi bol dôležitým momentom v novodobej histórii, demonštrácie sa rozšírili z Istanbulu aj do ďalších miest. Bol to prvý hlasný nesúhlas s autokratizáciou, a to sa dialo už pred desiatimi rokmi. Nasledovalo tvrdšie prenasledovanie, sprísňovanie bezpečnostných opatrení.
Duch Gezi stále žije, pretože protesty brutálne potlačili a rozbili, čo malo vplyv aj na spoločnosť, ale nezlomilo ju to. Zmenila sa vládna taktika. Stalo sa takmer nemožné organizovať veľké protesty.
Jedine ženské hnutie stále protestuje na verejných priestranstvách a dokonca sa ako jediné za tie roky posilnilo v reakcii na konzervatívnu vládnu politiku. Existuje stále veľa ľudí, ktorí sú proti vláde a volia kohokoľvek proti Erdoganovi. Aj to je znakom, že posolstvo Gezi nezmizlo.
Na začiatku nášho rozhovoru ste povedali, že nemáte krištáľovú guľu a neviete predpovedať výsledky. Voľby sú však už tento víkend. Ako si myslíte, že bude vyzerať Turecko po nich?
Sú dva scenáre. Ak vyhrá Erdogan, bude oslabený a bude to ako povedal jeho posledné funkčné obdobie. To sa však samozrejme môže ešte zmeniť, možno bude chcieť zmeniť ústavu, ktovie. Vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav si myslím, že skončí.
Teraz je to po prvý raz, čo musí ísť s niekým do druhého kola a bojovať. Prinesie jeho víťazstvo ešte väčšiu koncentráciu moci alebo naopak počas posledného funkčného obdobia uvoľní režim? To sa úplne nevie. Záleží to na ňom a na ľuďoch z jeho okolia.
Napríklad minister vnútra Süleyman Soylu je jastrabom, ktorý presadzuje tvrdú islamistickú líniu a pozorovatelia hovoria, že by v budúcnosti rád nahradil Erdogana. Otázne je, ako na to zareaguje sám prezident aj jeho najbližší ľudia.
Víťazstvo v týchto voľbách môže znamenať aj zmenu v opozícii, generačnú obmenu starých politikov, ktorí už nadsluhujú.
Druhý scenár je, že Erdogan prehrá…
Turecko čaká v oboch prípadoch ťažké obdobie – ekonomicky aj politicky. Kiličdaroglu by musel navyše vládnuť s parlamentom, ktorý ovláda Erdoganova strana AKP a jej spojenci – konzervatívci, nacionalisti aj islamisti.
Neskutočne ťažké by bolo zmeniť ekonomické reformy, ktoré sa udiali v posledných desaťročiach. Komplikované by bolo vrátiť Turecko na cestu parlamentarizmu, celkovo by bolo ťažké nastaviť procesy, ktoré by naznačovali zmenu.
Na druhej strane, určite by išlo o otvorenejšiu a liberálnejšiu vládu, ktorá by otvorila cestu k rozmanitosti.
