Večer tma ako v rohu, namiesto vodovodu studne, namiesto kanalizácie žumpy a keď prší, všade je blato. Nie, neopisujeme odľahlú usadlosť na konci sveta, kde líšky dávajú dobrú noc, ale jednu z nových ulíc v obci Miloslavov neďaleko Bratislavy. Mladé rodiny s deťmi sú bezradné a nevedia sa dovolať pomoci.
„Keď sme kúpili pozemok tu nebolo nič, len pole,“ začína rozprávanie Marek Mišovič z Ľadovej ulice v Miloslavove.
„Prisťahovali sme sa sem z Mostu pri Bratislave. Toto je rozrastajúca sa dedina plná mladých ľudí a mysleli sme si teda, že tu bude ten život lepší,“ pridáva sa Martin Paták.
Problémovej ulici sa v relácii Občan za dverami venovala redaktorka Monika Mannová. Pozrite si jej celú reportáž:
Najrýchlejšie sa rozrastajúca obec
Najrýchlejšie sa rozrastajúca obec s najmladším obyvateľstvom, to sú len dve z prvenstiev, ktoré má Miloslavov na Slovensku. Zástupkyňa starostu Jarmila Grujbárová vysvetľuje záujem dobrou infraštruktúrou a prístupnosťou do hlavného mesta.
V šiestich novostavbách na Ľadovej ulici už majitelia bývajú, ďalšie dva dvojdomy sú rozostavané. Ulica, ako mnohé iné v tejto lokalite, vznikla doslova na zelenej lúke.
Tiché prostredie, blízka príroda, možnosti na prechádzky s deťmi. Od idylického domova má však bývanie na tomto mieste ďaleko.
„Vodu si čerpáme zo studní, ktoré máme vybudované,“ približuje Martin Paták.
„Jediné, čo tu máme je elektrika, aj tú sme si museli vlastne dotiahnuť z hlavnej cesty, tých 120 metrov. Ináč by tu nebolo vlastne nič,“ dopĺňa ho Marek Mišovič.
Bez cesty, svetla či vody
Ľadová ulica v Miloslavove je, zdá sa, severným pólom tejto obce. Nemajú tu cestu, osvetlenie, pitnú vodu a ani kanalizáciu.
„Najprv to bolo veľmi zlé s komunálnym odpadom, ktorý nám vlastne nevyvážali. Museli sme ho vyvážať 120 metrov na hlavnú cestu. Nebolo to jednoduché ťahať dvanásťkilový kôš plný bio odpadu po štrkovej ceste,“ spomína Marek Mišovič.
„Vzhľadom na to, ako táto ulica vyzerá, tak tu sa nedá ani žiť a nie ešte chodiť na bicykli alebo hrať sa s deťmi,“ pridáva sa Martin Paták.
Nespevnená prístupová cesta je neosvetlená a keď prší, tvoria sa na nej veľké mláky. Vývoz žumpy stojí majiteľov domov mesačne 90 eur. Voda zo studní môže predstavovať zdravotné riziko. Pán Paták tvrdí, že vzorky vody každoročne posielajú na rozbor. Jej kvalita klesá, čo obyvateľov núti kupovať balené vody.
Prevažne mladé rodiny s deťmi, ktoré sú po kúpe pozemku a stavbe domu zadlžené, žiadajú o riešenie svojej situácie obec Miloslavov. O to viac, že okolité ulice, hoci hneď tá vedľajšia s príznačným názvom Slnečná, majú všetko – vodu, kanalizáciu i cestu s verejným osvetlením.
Vo vedľajšej ulici sa to dalo
„Paralelná ulica Slnečná, tam vybudovalo komunikáciu a všetky inžinierske siete združenie stavebníkov v roku 2005 až 2007,“vysvetľuje Oľga Radianska zo stavebného úradu v Miloslavove.
Toto sa však na Ľadovej ulici o tri roky neskôr nepodarilo. Aj tam bol však podľa Oľgy Radianskej pôvodný zámer taký, že infraštruktúru postaví združenie stavebníkov. Bolo na to aj vydané stavebné povolenie, no nevybudovalo sa.
„Pozemky obec rozpredala súkromným osobám, od ktorých sme ich my potom kupovali ďalej. Domy sme si stavali svojpomocne, nebol tu žiadny developer,“ vysvetľuje pán Paták.
Obec nemá peniaze
Prečo nakoniec schválené projekty ostali ležať a siete nikto nevybudoval?
„Pozemky sa od roku 2009 postupe predávali. Aj ten, kto ich predal, mohol z tých peňazí postaviť siete. Neurobil tak, a teraz to má zostať na obci, im to postavila,“ konštatuje Oľga Radianska zo stavebného úradu.
Obec však nie je schopná túto výstavbu financovať. Oľga Radianska si myslí, že svoj podiel viny majú aj realitný makléri, ktorí keď pozemky predávajú sľubujú, že obec cestu vybuduje. „Takto ich zavádzajú, tam začína tá chyba,“ vysvetľuje.
A veľkou chybou, zdá sa, začal aj nový život majiteľov domov na Ľadovej ulici. Nezávislý advokát Milan Ficek radí, že v takomto prípade by si budúci vlastníci mali overiť, či existujú zmluvy, podľa ktorých má obec takúto komunikáciu v budúcnosti postaviť či spravovať.
„Je dosť dôležité to riešiť už pri kúpe pozemku. Pokiaľ to niekto nerieši, môže nastať práve takáto situácia, že obec bude odmietať budovať cestu, osvetlenie, kanalizáciu a podobne,“ varuje advokát.
Stavebné povolenia pre novostavby obec udelila pod podmienku, že si majitelia vybudujú studne a žumpy. Obec tvrdí, že takto to chceli práve vlastníci, keď pozemky kupovali. Stavebný úrad upozorňoval, že ide o chránenú oblasť a možnosti na povolenie žumpy sú veľmi obmedzené.
„Oni sa veľmi dožadovali vydania toho stavebného povolenia. Neprešli ani dva roky a už sú tu tieto témy,“ hovorí Oľga Radianska.
Obyvatelia sa stretli aj so starostom, ale výsledok ich nepotešil. Obec do ulice neplánuje investovať ani v budúcom roku.
Starať sa o cestu neznamená postaviť ju
„Musíme hospodáriť tak, aby to sa nestalo, že jedni si ulicu vybudujú a zaplatia si za to v rámci pozemkov a druhí nie a chcú to od obce. Tak je to spravodlivé?“ pýta sa zástupkyňa starostu.
„Obec vlastní túto cestu, obec sa teda má o ňu starať,“ kontruje obyvateľ Ľadovej ulice Martin Paták.
„Miestna komunikácia je komunikácia, ktorá je v správe obce. Obec sa má o cestu starať zodpovedá za ňu. Neznamená to však , že je povinná cestu vybudovať,“ pridáva sa advokát Ficek.
Zástupkyňa Grujbárová ďalej vysvetľuje, že cestu nemôžu postaviť aj preto, lebo tam nie je vybudovaný vodovod a kanalizácia, aby sa následne cesta nemusela opäť rozkopať.
„Ďalšia vec je bezpečnosť. To znamená, že tá cesta je naozaj v zlom stave a môže tam dôjsť k úrazu alebo nejakej škode. Za to už obec zodpovedá,“ dodáva advokát.
Cesta k spoločnému riešeniu
Obyvateľ ulice Marek Mišovič sa sťažuje aj na daň za rozvoj vo výške 1500 eur, keďže žiadny rozvoj v okolí neeviduje.
„Máme k dispozícii, keď zoberiem tú najvyššiu sumu, 18-tisíc eur. Tak čo máme za tých 18-tisíc ako obec tým obyvateľom poskytnúť? Len vodovod a kanalizácia na takej väčšej ulici stojí 800-tisíc, bez infraštruktúry či verejného osvetlenia,“ tvrdí zástupkyňa starostu Grujbárová.
V Miloslavove sú len dve takého nedokončené ulice. Ich stav nerobí dobré meno ani samotnej obci. „Správa majetku pozrie na stav komunikácie, či tam vieme aspoň niečo. Nehovorím, že asfalt, ale nejakým spôsobom urobiť údržbu,“ sľubuje zástupkyňa.
V územnom pláne Miloslavova sú na Ľadovej ulici inžinierske siete vyznačené ako „plánované“. Jej obyvatelia veria, že v spolupráci s obcou nájdu svetlo na konci tunela a posunú sa do 21. storočia.
Viac sa dozviete v reportáži priloženej vyššie.
