Český prezident Petr Pavel otvoril tému prijatia eura v krajine a rozpútal tým politickú aj odbornú diskusiu. Praha sa k prijatiu spoločnej meny zaviazala pred 20 rokmi v zmluve o vstupe do Európskej únie. Mechanizmy na jej prijatie doteraz nespustila. Z celej Vyšehradskej štvorky sa eurom platí iba na Slovensku, a to už 15 rokov.
Dve vety v novoročnom prejave českej hlavy štátu o prijatí eura v Česku otvorili Pandorinu skrinku. „Je načase, aby sme začali robiť kroky, ktoré nás k tomuto záväzku dostanú. V spoločnosti s exportnou ekonomikou je spoločná mena logickou budúcnosťou,“ povedal český prezident.
Odkaz na posun k euru každý nevnímal inak. Podnikateľský zväz, ktorý zamestnáva milión ľudí a tvorí 30 percent HDP, apel privítal.
„Novoročný prejav prezidenta bol pre nás skutočným povzbudením. Teraz len dúfame, že sa aspoň začne debata o výhodách a nevýhodách eura, ktorá zatiaľ neprebieha,“ priblížil predseda Zväzu priemyslu a dopravy ČR Radek Špicar.
Vyjadreniam českého prezidenta o prijatí eura sa vo večerných Správach RTVS venovala redaktorka Katarína Vítková:
Kritériá na prijatie eura
Pre prijatie eura je potrebné spĺňať kritériá. Aj s ohľadom na ne boli vo vyjadreniach opatrní vláda i niektorí ekonómovia.
„V roku 2023 sme neplnili maastrichtské kritériá, ani jedno. Predpokladáme, že jedno budeme plniť v roku 2024. Pokiaľ ich ale nenaplníme, tak debata nemôže prebiehať vážne a racionálne,“ povedal český minister financií Zbyněk Stanjura.
„To vyjadrenie bolo pomerene prekvapivé, prišlo ako blesk z jasného neba. Je to primárne záležitosť vlády. Pokiaľ vláda opakuje ústami premiéra, že to nie je v tomto volebnom období témou a opodstatňuje to napríklad nezdravými verejnými financiami, to to mohlo zo strany prezidenta počkať,“ uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
Silný euroskepticizmus
V Česku vládne silná euroskeptická nálada. Až 70 percent Čechov je proti prijatiu eura a len 30 percent by rado vstúpilo do eurozóny. Môžu za to nevyvrátené euromýty, ale i významné vnútropolitické faktory.
„Určite je to dlhoročná masáž najvyšších činiteľov, ktorí sa veľmi skepticky vyjadrovali o eure, a to na spoločnosti zanechalo obrovský vplyv,“ vysvetlil Špicar.
Najvýznamnejší euroskeptik do debaty prispel i tentokrát. „Vyzývame vlády aj ďalších politikov, aby sa akékoľvek rozhodnutie o týchto veciach po všestrannej, vážnej a komplexnej debate, urobili na základe referenda,“ povedal exprezident Václav Klaus.
Aj keď pre súčasnú vládu nie je euro témou, isté ústupky urobila. Firmám, ktoré splnia podmienky, umožnila v eurách účtovať aj vyplácať mzdy.
Ekonomika má pre to pojem – spontánna euroizácia. Teda postupný príklon k ekonomike, ktorá v eurách funguje bez ohľadu na to, aká mena je oficiálnym platidlom.
