Kúpiť si dom alebo pozemok v pamiatkovej rezervácii môže byť zaujímavé, ale aj poriadne komplikované. Ich užívanie totiž podlieha prísnym pravidlám. Moravčíkovci s tým počítali, no nepočítali s tým, že v konečnom dôsledku budú môcť na vlastnom pozemku iba kosiť burinu.
Pozemok s krásnym výhľadom na svahu nad Svätým Jurom mladým manželom ponúkli pred niekoľkými rokmi. Kúpili ho ako zanedbanú húštinu plnú rôzneho odpadu, ale v dobrej viere, že ho dajú do poriadku.
„Mal som vidinu toho, že má potenciál na sebarealizáciu,“ uviedol majiteľ pozemku Matej Moravčík.
Historicky ide o jednu z kamenných rún, pozemok medzi dnes už chátrajúcimi vinohradmi. „Runy boli skalnaté haldy, kde sa zhromažďovali kamene, ktoré ľudia odstránili z vinohradu, aby zúrodnili pôdu,“ vysvetľuje Petra Dimunová z Krajského pamiatkového úradu v Bratislave.
„Tým sa vlastne celý pozemok zahádzal a terasa, ktorá tam bola, týmto zanikla. Ja som ju chcel obnoviť. V roku 2020 sme sa pustili do revitalizácie pozemku,“ hovorí Matej Moravčík.
Chceli vybudovať pekné miesto pre rodinu
Mladá rodina býva v Rači a do Svätého Jura to majú len na skok. Pán Moravčík sa do práce pustil s predstavou, že tam vytvoria pekné miesto na výlety s deťmi a časom možno niečo na pôde i dopestujú.
„Postupoval som tak, že som si obehal úrady a zistil som si, čo sa dá a čo sa nedá. V životnom prostredí ma veľmi privítali, boli radi že to bude prínosné aj pre okolie. Terén bol zahádzaný. Všetko som to vyčistil, robilo sa to ťažkou technikou a úrad na mňa vybehol, že akú činnosť tam vykonávam,“ opisuje.
Keď majiteľ svoj pozemok vyčistil a chcel pokračovať v úpravách, mesto ho vyzvalo, aby doložil povolenia a dokumentáciu na terénne úpravy. „V strede čistenia ma stopli, že musím dokladovať projekt, aby som za to nedostal sankciu,“ hovorí pán Moravčík.
„Pri tejto činnosti urobil aj nepovolené terénne úpravy,“ tvrdí primátor mesta Svätý Jur Šimon Gabura. „Bol tam návoz asi desiatich centimetrov zeminy, aby pôda bola úrodná, aby som tam vedel veci realizovať,“ priznáva pán Moravčík.
„Na odstraňovanie drevín alebo nejakého stavebného materiálu nepotrebujete projekty na terénne úpravy. Ale akonáhle už budete, povedzme, navážať zeminu na tú nehnuteľnosť alebo budete meniť sklon nehnuteľnosti, tak treba vytvoriť projekt, podať žiadosť na stavebný úrad a ten to schvaľuje,“ priblížil nezávislý advokát Milan Ficek.
Po roku sa pánovi Moravčíkovi podarilo vybaviť požadovanú projektovú dokumentáciu. Napriek tomu pravidelne čelil kontrolám Mestskej polície a za realizované úpravy musel dokonca zaplatiť pokutu. „Represívnu pokutu za to, že som vyčistil pozemok,“ zdôraznil.
Vypracoval projekt
Celé to podľa jeho slov trvalo rok. „Medzitým zase pozemok zarástol, takže som bol zase na začiatku. Už tam som cítil nespravodlivosť. Robil som všetko, čo odo mňa požadovali a napriek tomu ma sankcionovali,“ sťažuje sa.
„Mesto má záujem, aby väčšina alebo snáď všetky pozemky mimo zastavaného územia vyčistili a zároveň vinice obrábali, čiže túto jeho činnosť kvitujem,“ tvrdí primátor Gabura.
„Keď už ma prinútili vypracovať projekt, tak som to využil na to, aby som tam zahrnul terénne úpravy,“ povedal majiteľ pozemku.
„Mestu Svätý Jur bol následne prednesený zámer vlastníka pozemku s jeho plánovaným využitím, ktorý v tom čase nebol v súlade s platným územným plánom mesta Svätý Jur,“ uviedla v písomnom vyjadrení Lucia Benjaluková zo Stavebného úradu Svätý Jur.
Územný plán Svätého Jura prísne reguluje výstavbu a úpravy na území vinohradov. Pozemok pána Moravčíka je zaradený do mestskej pamiatkovej rezervácie. „Ku všetkým činnostiam, ktoré je tam možné vykonávať, je okrem súladu s územným plánom nutné mať aj stanovisko Krajského pamiatkového úradu,“ priblížil primátor mesta.
„Mesto Svätý Jur je zasadené v historickej vinohradníckej krajine a všetky úpravy podliehajú nášmu schvaľovaniu podľa pamiatkového zákona. K tomuto konkrétnemu pozemku sme vydali dve záväzné stanoviská,“ skonštatovala Dimunová.
Pamiatkari terénne úpravy na pozemku pána Moravčíka s niekoľkými podmienkami schválili. „Je tam možné realizovať výsadbu viničom, prípadne ovocnými stromami a nejakú vinohradnícku búdu,“ priblížila Dimunová.
„Regulatív v územnom pláne je taký, že ak máte vinicu o výmere minimálne tisíc štvorcových metrov a historicky prislúchajúcu ostatnú plochu, na nej si môžete postaviť 20 štvorcových metrov veľkú vinohradnícku búdu,“ priblížil Gabura.
Ovocná záhrada
Keďže však vinohrad pán Moravčík nevlastní, zdá sa, že tu stroskotávajú aj plány na malú chatku. Na svojom pozemku by si vinič vysadiť chcel alebo aspoň niečo pestovať. „Najal som architektov a ľudí, ktorí robia s podobnými záhradami, aby mi urobili nejaký návrh ovocnej záhrady,“ hovorí pán Moravčík.
„Vo vinohradoch to väčšinou boli ovocné stromy – orechy, gaštany a podobne,“ podotkla Dimunová.
„Pokiaľ by chcel niekto na svojom pozemku, povedzme, pestovať nejaké rastliny, tak v tomto mu obec nezabráni. Je to jeho právo, má právo užívať tento pozemok,“ vyhlásil advokát.
Na pestovanie stromov či viniča však, samozrejme, potrebujete vodu. A na jej čerpanie z väčšej hĺbky zase elektrina. „Mal som tu na obhliadke aj studniara, ktorý potvrdil že v okolí sú studne. Voda tu je, je trošku hlbšie, čiže ju treba čerpadlom čerpať zospodu,“ hovorí pán Moravčík.
Stop elektrickej prípojke
Požiadal teda o elektrickú prípojku. „Všetky projekty som vyhotovil, elektráreň som oslovil, zmluvy som podpísal. Posledný podpis, ktorý som potreboval bol od pána primátora ako vlastníka cestnej komunikácie a on dal k tomu zamietavý postoj, že nevidí dôvod, prečo by som mal mať prípojku,“ dodal.
„Vodu sa dá získavať aj inak a na polievanie si môže nainštalovať zachytávače dažďovej vody. Osobne si myslím, že konkrétne na tomto pozemku netreba mať studňu a elektrinu,“ hovorí primátor.
„Treba si uvedomiť, že by mu nedala obec súhlas na elektrickú prípojku a dal by si tam, povedzme, naftový generátor. Je to v záujme obce, aby tam bol vykonávaný hluk?“ pýta sa nezávislý advokát Milan Ficek a dodáva: „Obec by sa mala na to pozerať aj z tohto pohľadu.“
V blízkom okolí pozemku pána Moravčíka majú elektrické prípojky rodinné domy i vinohradnícky skanzen. Elektrické vedenie sa nachádza dokonca priamo pod jeho pozemkom.
„Preto mi je divné, že v mojom okolí všetky takéto veci povoľujú, ešte väčšie, nie nejaká obyčajná studňa a zrazu u mňa nejaká veľká stopka prišla, že nie,“ upozorňuje pán Moravčík.
„V okolí je snáď tisíc pozemkov, ktoré elektrinu nemajú. Možno dva pozemky majú, aj to je pozemok, ktorý využíva Svätojurský vinohradnícky spolok, vinohradnícky skanzen a jeden normálny a povolený rodinný dom. Následne vyššie je už rekreačno-záhradkárska lokalita, kde prípojky bežne povoľujú,“ tvrdí primátor.
„Keď niekomu zriadime prípojku a dáme súhlas, aby viedla cez pozemok obce elektrická prípojka a druhému nie, tak sa treba pozrieť na to, že prečo sa to tak stalo a či tam náhodou nie sú nejaké iné záujmy ako záujmy na rozvoji obce,“ upozorňuje advokát.
S ničím nemôžu hýbať
„Ja by som skôr chcel poradiť všetkým, ktorí v Jure plánujú kúpiť pozemok, aby sa najskôr na mestský úrad prišli opýtať, že čo na tom pozemku môžu robiť. Veľakrát ľudia kúpia vo Svätom Jure drahý pozemok, na ktorom zďaleka nemôžu robiť to, čo si vysnívali,“ zdôraznil primátor.
„Momentálne je to v takom štádiu, že sa snažím každý rok alebo každé dva roky znovu poslať žiadosť, že či si to pán starosta nejak nerozmyslel,“ hovorí pán Moravčík.
„Ak tam teda niekto chce zveľadiť prostredie, dať ho teda do takého stavu, aby to bolo v súlade s princípmi, tak je určite vhodné, aby chránili a hájili záujmy týchto občanov,“ myslí si advokát Milan Ficek.
„V podstate iba stojím na pozemku, neviem s ničím hýbať. Ležia nám v tom peniaze, istým spôsobom nemôžme tú nehnuteľnosť ďalej zveľaďovať a je to veľká škoda. Aj pre nás, ale aj pre to okolie,“ uzavrel majiteľ pozemku.
