Rudolf Schuster bol prvým prezidentom, ktorého si v priamej voľbe zvolili občania Slovenska. Do volieb v roku 1999 ho nominovala vtedajšia strana vládnej koalície Strana občianskeho porozumenia (SOP). Od víťazstva už v prvom kole ho nedelili necelé tri percentá hlasov, čo je doposiaľ najlepší výsledok v priamej voľbe prezidenta.
Prvá priama voľba prezidenta
Prezidentské voľby v roku 1999 boli prvé, v ktorých o prezidentovi rozhodovali občania Slovenskej republiky a nie poslanci, ako to bolo v prvých voľbách v roku 1993 pri zvolení Michala Kováča.
Po parlamentných voľbách v roku 1998 a vyše mesačných rokovaniach sa utvorila vládna koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP, ktorá získala ústavnú väčšinu. Strana s najväčším počtom získaných hlasov HZDS skončila v opozícii spolu s SNS.
Rudolfa Schustera na prezidentského kandidáta nominovala strana SOP. Hlavná opozičná strana HZDS, podľa očakávaní, navrhla na prezidenta svojho predsedu Vladimíra Mečiara. Opozičná SNS zas poslala do boja o Prezidentský palác Jána Slotu. Ako nezávislá kandidátka sa o post prezidenta uchádzala veľvyslankyňa SR v Rakúsku Magdaléna Vášaryová. O znovuzvolenie sa pokúsil aj bývalý prezident Michal Kováč.
Prezidentská volebná kampaň sa podľa platnej legislatívy mala začať 15 dní pred voľbami. V skutočnosti prebiehala už mesiace predtým. Samotná volebná kampaň, vzhľadom na to, že išlo o prvú priamu voľbu prezidenta, nebola veľmi konfrontačná.
Vo volebných diskusiách sa najistejšie presadzoval Schuster s Mečiarom. Tri dni pred prvým kolom volieb sa Michal Kováč vzdal kandidatúry v prospech Schustera. To kolo sa konalo 15. mája 1999. Rudolf Schuster v ňom získal 47,38 percent platných hlasov, čo je dodnes najlepší výsledok v prvom kole volieb. Jeho najväčší oponent Vladimír Mečiar sa umiestnil druhý s 37,24 percentami hlasov.
Na druhom kole prezidentských volieb 29. mája 1999 sa zúčastnili viac ako tri milióny obyvateľov. Schuster v ňom získal 57,18 percent hlasov a voľby vyhral s náskokom viac ako 433-tisíc hlasov. Inaugurovaný bol 15. júna 1999.
Schuster sa po zvolení za prezidenta SR vzdal funkcie primátora Košíc, poslanca NR SR a rovnako sa vzdal pozície predsedu SOP a pozastavil členstvo v tejto strane.
Podlomené zdravie a kritika domácej politiky
Inaugurácia Rudolfa Schustera do funkcie prezidenta SR sa konala 15. júna 1999.
Schustera po roku v úrade hospitalizovali v bratislavskej nemocnici s vysokou horúčkou. Ukázalo sa, že trpel závažných ochorením hrubého čreva. V priebehu liečby dostal aj zápal pľúc. Vážny stav sa mu nezlepšoval ani po tom, ako skončil na urgentnom príjme v nemocnici v Kramároch. To prinútilo príbuzných odsúhlasiť prevoz vtedajšieho prezidenta do rakúskeho Innsbrucku, kde sa jeho vážny stav začal postupne zlepšovať.
Začiatkom júla prevzala vláda časť kompetencií hlavy štátu, vrátane právomoci vetovať zákony. Prvýkrát od hospitalizácie sa Schuster prihovoril občanom 31. júla, keď sa aj opätovne ujal prezidentských právomocí. V auguste sa vrátil na Slovensko a pokračoval v rekonvalescencii v domácom prostredí.
V septembri Schuster vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách, ktoré bolo iniciované stranami HZDS a SNS na 11. novembra 2000. Účasť prekročila iba 20 percent, a tak bolo neplatné.
Schuster kritizoval domácu politickú scénu pre nejednotnosť vo vnútornom smerovaní Slovenska. Kritizoval tiež aktuálny stav životnej úrovne krajiny.
Počas Schusterovho výkonu funkcie sa podarilo obnoviť prístupové rokovania Slovenska do Európskej únie a do NATO, kam SR na konci funkčného obdobia R. Schustera aj vstúpila (do NATO 29. marca 2004 a do EÚ 1. mája 2004). V roku 2002 sa konali parlamentné voľby, v ktorých opäť zvíťazilo HZDS, ale vládu zostavili štyri pravicové strany. Predsedom vlády sa znovu stal Mikuláš Dzurinda.
Schuster kandidoval aj v nasledujúcich voľbách v roku 2004, ale neuspel. V prvom kole získal len niečo cez 7 percent hlasov a skončil na štvrtok mieste. Jeho nástupcom sa stal Ivan Gašparovič.
Život Rudolfa Schustera
Dr. h. c. Ing. Rudolf Schuster, PhD. je bývalý slovenský politik, prozaik, scenárista, dramatik a bývalý prezident Slovenskej republiky. Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach. Vyrastal v malom meste Medzev v košickom kraji, kde bývali jeho rodičia a súrodenci. Stredoškolské štúdium absolvoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej.
V rokoch 1954 až 1959 pokračoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave v odbore inžinierske staviteľstvo. K vzdelaniu sa vrátil aj neskôr, keď v roku 1984 ukončil vedeckú ašpirantúru z ekológie na Vysokej škole technickej v Košiciach.
S manželkou Irenou má syna Petra a dcéru Ingrid. Druhá prvá dáma Slovenskej republiky zomrela v roku 2008. Príčinou jej smrti bola akútna srdcová príhoda. Po boku svojho manžela stála 47 rokov.
Rudolf Schuster od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom ústave v Bratislave, potom bol asistentom Slovenskej akadémie vied. V roku 1962 sa vrátil do Košíc a začal pracovať vo Východoslovenských železiarňach, kde zastával viaceré funkcie.
O dva roky neskôr vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ktorej členom bol až do roku 1990. V rokoch 1974 až 1979 zastával funkciu podpredsedu pre služby na Národnom výbore mesta Košice, podpredsedom pre ekonomiku až do roku 1983, keď sa ujal postu primátora Košíc.
Do funkcie predsedu Východoslovenského krajského národného výboru Košice nastúpil v roku 1986. V tejto pozícii ho zastihla aj novembrová revolúcia 1989, 30. novembra bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady. Tam pôsobil do júna nasledujúceho roku. Následne bol vymenovaný za veľvyslanca ČSFR v Kanade, kde zotrval do mája 1992.
Z Kanady sa presunul naspäť do Bratislavy, kde v rokoch 1993 až 1994 pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí. V komunálnych voľbách v roku 1994 bol druhýkrát zvolený za košického primátora. Medzi rokmi 1998 až 1999 získal mandát poslanca NR SR, stal sa lídrom Strany občianskeho porozumenia, ktorá ho nominovala za kandidáta do prvých priamych prezidentských volieb v roku 1999.
