Na triedenie odpadu si väčšina z nás už zvykla. V mnohých rodinách sa stalo separovanie štandardom a množstvo vytriedeného komunálneho odpadu rastie. Systém zberu však nefunguje tak, ako by mal.
Ak štát nenastaví nové pravidlá, hrozí, že kontajnery nebude mať kto vyvážať. Ľuďmi vytriedený odpad tak skončí na jednej veľkej hromade.
„V triedenom zbere sa postupne dostávame míľovými krokmi dopredu, ale nevieme zagarantovať finančné krytie všetkých operácií,“ uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.
„Treba sa zamyslieť, či existujú nejaké lepšie, rýchlejšie a flexibilnejšie systémy,“ skonštatoval riaditeľ Technických služieb mesta Svit Igor Hus.
„Nehovorím, že rozšírená zodpovednosť, alebo triedený zber na Slovensku nefunguje, ale určite nefunguje optimálne,“ upozorňuje generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.
Zberové spoločnosti
Podľa zákona o odpadoch, za zber a financovanie triedeného odpadu, plne zodpovedajú výrobcovia, ktorí odpad produkujú. Keďže ich prvoradým cieľom je vyrábať a predávať, pri plnení týchto povinností ich v praxi zastupujú organizácie zodpovednosti výrobcov tzv. ozedvečky.
„OZV-čky sú neziskové organizácie, ktoré všetky peniaze, ktoré zozbierajú od výrobcov musia investovať do zberu a recyklácie,“ vysvetlil Chovanec.
„Slúžia ako finančný mechanizmus. Do ktorého výrobcovia prispievajú, podľa množstiev obalov, alebo neobalových výrobkov, ktoré uvedú na trh. A následne OZV-čky financujú triedený zber vo všetkých mestách a obciach na Slovensku,“ doplnil riaditeľ NATUR-PACK, a. s. Michal Sebíň.
Samotný zber, odvoz a recykláciu odpadu zabezpečujú zberové spoločnosti. Sú buď súkromné, alebo ich vlastnia a prevádzkujú obce a mestá.
„Je to taký trojuholník vzťahov: výrobca – samospráva – zberová spoločnosť. Uprostred ktorého stojí organizácia zodpovednosti výrobcov,“ pokračuje Sebíň.
Na Slovensku ich pôsobí deväť. Aby mohli fungovať, musí každá získať autorizáciu od ministerstva životného prostredia, ktorá garantuje, že splnila podmienky dané zákonom o odpadoch. V rámci hospodárskej súťaže OZV súperia o regióny, ktoré sú husto osídlené, nie sú príliš rozľahlé a zberové spoločnosti v nich nemajú vysoké náklady.
„My ako OZV stále bojujeme o to, získať čo najlepšie obce. Zatiaľ čo tie, ktoré sú z objektívnych dôvodov drahšie, nevýhodnejšie, tak tie každý rok dostávajú výpovede a menia OZV-čku,“ ozrejmil Sebíň.
Práve na túto stratégiu ozedvečiek doplatil projekt regionálneho zberného dvora v obci Ulič, ktorý mal slúžiť pre deväť obcí Uličskej doliny. Na jeho zriadenie prispelo ministerstvo životného prostredia i obec.
Znižovanie platieb
Dotácia z ministerstva bola vo výške 1 016 000 eur, náklady obce boli 56-tisíc. Bol to nákup haly, rekonštrukcia haly, stroje, ktoré slúžia na spracovanie odpadu, zberná linka a auto na zber,“ vymenúva starosta obce Ulič Ján Holinka.
Keďže však financie z projektu nepokrývali náklady na zber odpadu, prevádzku dvora a mzdy jeho štyroch zamestnancov, boli platby od OZV pre obecný rozpočet kľúčové.
„Prvý rok keď sme to začali robiť, nám platili okolo 5-tisíc eur. Čo bolo zhruba na nulu, že sme vychádzali. Ďalší rok znížili dotáciu platby na 2 500 eur. Ďalší rok to bolo zníženie na 1 250 eur. V priebehu štyroch rokov sme sa dostali na sumu 750 eur mesačne,“ sťažuje sa Holinka.
Neustále znižovanie platieb napokon obec nezvládla. „Po päť a pol roku prevádzkovania sme sa rozhodli, že ukončíme spoluprácu s okolitými obcami a budeme separovaný zber realizovať iba v obci,“ vyhlásil Holinka.
Tým sa však zásadne zmenil pôvodný zámer regionálneho zberu. Niekoľko desiatok 1 100 litrových kontajnerov stiahnutých z okolitých obcí stojí nevyužitých na dvore a tie veľkokapacitné zasypal odpad, ktorý sa časom na zbernom dvore nahromadil.
Nevyužitá triediaca linka
Nevyužitá ostala aj drahá triediaca linka. Zapnú ju maximálne raz za mesiac, raz za dva mesiace.
„Dá sa povedať, že je to čierna skládka tzv. triedeného odpadu, ktorý ale nie je vytriedený. Vynaložili na to nemalé peniaze a efekt je nulový,“ upozorňuje ochranár a aktivista Jozef Repka.
„Celý projekt v Uliči narazil na problém riedko osídlenej oblasti a produkciu malého množstva odpadu,“ tvrdí Chovanec.
„Nie všade vyjdú náklady rovnako. Náklady, ktoré spoločnosti platia, sú veľmi poddimenzované,“ hovorí primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková.
S tým však nesúhlasia producenti odpadu, ktorí poukazujú na to, že medzi spoločnosťami, ktoré odpad zbierajú sú veľké rozdiely v efektivite práce. A z toho potom plynú rozdielne náklady.
„Problémom je, že transparentne nevidíme tok financií, čiže obchodníci nevidia, čo sa s ich peniazmi deje. Financie majú byť využité iba na triedený zber a nie na investičné aktivity, alebo sanovanie prevádzkových nákladov zberových firiem,“ pripomína Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.
„Organizácie zodpovednosti výrobcov sú povinné uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov. Je len na jednotlivých aktéroch hospodárskej súťaže, čo všetko si dohodnú v zmluvách. Do zmluvných vzťahov ministerstvo nevstupuje,“ uvádza v písomnom stanovisku rezort životného prostredia.
Inšpirácia v zahraničí
Minimálne ceny, ktoré mali OZV uhrádzať zberovým spoločnostiam stanovilo ministerstvo len raz. V roku 2021. Proti však bol protimonopolný úrad a ministerstvo preto cenovú reguláciu k 1. januáru 2022 zrušilo.
„Keby povolili reguláciu, tak to by bolo ideálne. Ale proti regulácii je protimonopolný úrad, aj Európska komisia,“ hovorí Chovanec.
„Cenovou reguláciou zo strany štátu by bolo potrebné zabezpečiť to, aby na konci toho reťazca, kde je zberová spoločnosť, boli vykryté náklady,“ myslí si Božik. „Nie, na tomto bode sa určite nezhodneme,“ reagoval Sebíň.
Problém regiónov, ktoré majú so zberom vyššie náklady, by mohla vyriešiť zdieľaná infraštruktúra, kedy majú obce podpísané zmluvy so všetkými ozedvečkami. Takýto systém úspešne funguje vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Rakúsku.
„Keď sa zberá jeden región, tak sa zberá pre všetky OZV,“ priblížil Chovanec. „To znamená, že každá OZV financuje náklady na triedený zber aj v lacných obciach, aj v drahých obciach,“ vysvetlil Sebíň.
Iný model funguje v Českej republike, kde na trhu pôsobí len jedna monopolná ozedvečka.
„Systém jednej spoločnosti je pre obce a ľudí určite jednoduchší. Spoločnosť hradí obciam oprávnené náklady na základe štatistického vyhodnotenia a sú pre obce v rovnakých veľkostných skupinách identické,“ uviedla hovorkyne EKO-KOM, Česká republika Lucie Müllerová.
„Keby toto bolo dané na jednu spoločnosť, tak je tu potom iba jeden spoločný menovateľ a ten by bol ľahko dohľadateľný, ľahko kontrolovateľný a celý systém by bol prehľadný,“ myslí si Božik.
„Česká republika obhajuje svoj model. Každopádne OECD a Európska únia je proti monopolnému systému,“ pripomína Chovanec.
Odpad sa hromadí
Ak niektorá z ozedvečiek nedodržiava zmluvné podmienky a neuhrádza náklady za odpad v dohodnutých termínoch, alebo dokonca prestane platiť úplne, zberové spoločnosti nemajú financie na jeho odvoz. Občanmi vyzbieraný odpad sa tak začne hromadiť.
To sa stalo aj v prípade spoločnosti RECYKLOGROUP, ktorá v apríli minulého roka napokon prišla o ministerskú autorizáciu.
„Dôvodov na odňatie autorizácie pre spoločnosť RECYKLOGROUP bolo viac. Ich spoločným menovateľom bolo nesplnenie si povinnosti zabezpečiť triedený zber v zmluvných obciach,“ píše v stanovisku rezort životného prostredia.
„So spoločnosťou Recyklogroup mali Verejnoprospešné služby, ako zberová spoločnosť mesta Stupava, problémy s finančnou disciplínou,“ uviedol zástupca riaditeľa Verejnoprospešné služby Stupava Martin Smeja.
„Bežne táto spoločnosť meškala so zaplatením faktúr Technickým službám dva až tri mesiace. A od marca 2022 faktúry prestali uhrádzať,“ tvrdí primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková.
To, že si táto OZV neplní svoje povinnosti ministerstvo konštatovalo už v roku 2021. Trvalo však dva roky, kým jej autorizáciu zrušilo definitívne. Dlhy voči zberovým spoločnostiam medzitým presiahli desiatky tisíc eur.
„Momentálne v účtovníctve máme pohľadávky voči tejto organizácii vo výške 67-tisíc eur,“ uviedol Hus. „Súčasný dlh, ktorý ostal z tohto vzťahu, je 52 918 eur,“ dodala Babiaková.
„Dlh sa vyšplhal až do výšky skoro 75-tisíc eur. Spoločnosť nedisponuje žiadnym majetkom a nie je možné od nej vymáhať žiadne pohľadávky,“ doplnil Smeja.
Vysoký počet OZV
Celkový dlh spoločnosti RECYKLOGROUP dosiahol pol milióna eur a problémy s plnými farebnými kontajnermi a hromadiacim sa odpadom postihli zhruba 50 samospráv. Aby nemuseli ukončiť triedený zber, náklady uhrádzali z vlastných rozpočtov.
„Prišiel za mnou riaditeľ Technických služieb, že teda oni to už nemajú za čo robiť. Že ak nepustím tie dotácie, tak skončí triedený zber,“ opisuje Babiaková.
„Čo je de facto porušením zákona, lebo obce a mestá by nemali vynakladať peniaze na riešenie odpadového hospodárstva,“ zdôraznil Božik.
Špecifikom Slovenska je vysoký počet organizácií zodpovednosti výrobcov, pričom každá z nich sa snaží zazmluvniť si čo najviac producentov odpadu.
„Stáva sa to, hlavne pri malých OZV, že sa snažia získať nových výrobcov a znižujú ceny,“ hovorí Chovanec. Dumpingové ceny však spôsobia, že následne im chýba dostatok financií pre zberové spoločnosti.
„V súčasnosti nie je možné presne určiť počet organizácií zodpovednosti výrobcov, ktorý by bol vyhovujúci pre pomery Slovenska,“ tvrdí rezort životného prostredia.
„Proste je ich veľa, nemôže tu fungovať deväť organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré budú vedieť reálne dodržiavať štandardy zberu,“ myslí si Chovanec.
Uvažujú nad znížením ich počtu
Podľa informácií RTVS sa na ministerstve uvažuje nad znížením ich počtu na dve až tri, s čím súčasné OZV nesúhlasia a zhodne tvrdia, že by išlo o neprimeraný zásah do podnikania.
„Obmedzenie počtu môže byť považované za prekážku v podnikaní a pokiaľ si každá organizácia riadne plní svoje povinnosti, nie je dôvod na jej zrušenie,“ uviedla v písomnom stanovisku Tatjana Straková z NOWAS s. r. o.
„Aktuálny počet považujeme za primeraný. Akákoľvek snaha o obmedzovanie počtu môže znamenať obmedzenie pravidiel hospodárskej súťaže,“ vyhlásil Štefan Straňák zo Združenia ELEKOS.
„Dôsledná kontrola je nevyhnutná. Prísne sankcionovanie by zaručilo, že systém sa sám vyčistí od nepoctivých hráčov na trhu, bez ohľadu na ich počet,“ myslí si Katarína Kretter z ENVI-PAK, a. s.
„Samotný počet OZV nie je až tak dôležitý. Dôležité je, aby boli jasne definované povinnosti. Aby sa dali kontrolovať. Pokiaľ sme na regulovanom trhu, tak naozaj tu musí byť regulátor, ktorý ten systém aj kontroluje a vyžaduje plnenie povinností,“ upozorňuje Sebíň.
Slabá kontrola
Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá je za kontrolu povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch zodpovedná, vykonala v minulom roku 56 kontrol.
„Kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov sú minoritnou časťou štátneho dozoru. V minulom roku vykonali jednu kontrolu takejto organizácie,“ priblížila Slovenská inšpekcia životného prostredia v písomnom vyjadrení.
Slabá je však nielen kontrola organizácií zodpovednosti výrobcov, ale aj kontrola producentov odpadu. Najmä tzv. freeriderov, ktorí sa neprihlásia do registra, neplatia poplatky a tým pádom je v systéme menej financií, než by malo byť.
„Je to vlastne subjekt, ktorý do systému neprispieva, ale využíva jeho benefity. Pretože, aj keď si kúpite výrobok od neregistrovaného výrobcu, stále ho môžete vložiť do nádoby na triedený zber. Ktorú, ale financuje niekto iný,“ pripomína Sebíň.
Podľa neoficiálnych odhadov, je takýchto výrobcov na Slovensku niekoľko tisíc. Koľko ich reálne v registri chýba, inšpektori nevedia.
„Nemáme žiadny relevantný zdroj informácií, aby sme zistili reálne počty výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí vykonávajú svoje podnikateľské aktivity na Slovensku,“ uviedla v písomnom stanovisku Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Neregistrovanému výrobcovi síce hrozí pokuta až do výšky 120-tisíc eur, no keďže kontrola zo strany štátu je minimálna, mnohí z nich povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch, beztrestne ignorujú. Riešenia pritom existujú.
„Napríklad povinnej registrácie pri zaregistrovaní firmy. Alebo povinné preukázanie, pokiaľ si registrujete firmu v obchodnom registri, či ste výrobca, alebo nie ste. A ak ste, tak automaticky preukázať registráciu,“ hovorí Sebíň.
„Ako jedno z riešení problému s freeridermi navrhujeme Obalovú amnestiu. Sme presvedčení, že upustenie od sankcií presvedčí časť podnikateľského prostredia zapojiť sa do systému,“ píše vo vyhlásení Ľudovít Mihálik z 1. východoslovenská OZV s.r.o.
OZV tvrdia, že systém funguje
Podľa zástupcov ozedvečiek systém funguje. Potrebuje však niekoľko zmien. „Chýba funkčný elektronický informačný systém odpadového hospodárstva. Vykazované dáta sa teda nedajú overiť jednoduchým spôsobom. Po jeho zavedení by sme nemuseli fungovať na papierovom vykazovaní a dáta by boli prehľadnejšie,“ myslí si Kretter.
„Za kľúčové vylepšenie považujeme pomerné podieľanie sa všetkých účastníkov na financovaní separovaného zberu vo všetkých samosprávach,“ uviedol Jozef Kozák zo SEWA, a.s.
„V zákone nie jasne definovali práva a povinnosti, zodpovednosti. Tak sa potom ťažko kontrolujú. Cesta je nastaviť jasné pravidlá, mať kontrolné mechanizmy a vyžadovať ich plnenie,“ hovorí Sebíň.
Na rozdiel od ozedvečiek, súčasné vedenie ministerstva životného prostredia nepovažuje systém v odpadovom hospodárstve za fungujúci a dlhodobo udržateľný.
„Ministerstvo preto v tejto súvislosti vyvolá rokovania so všetkými zainteresovanými subjektami v cirkulárnej ekonomike. Výstup očakávame v priebehu prvej polovice tohto roka,“ píše rezort.
Ako sa napokon pretriedi triedený zber, či pôjde o revolučnú zmenu a odstránenie jeho najväčších nedostatkov, alebo len o kozmetické úpravy súčasného systému, ktorý nefunguje tak ako by mal, si teda ešte budeme musieť počkať.
„Na prvom mieste určite znížiť počet OZV, na druhom mieste zaviesť zdieľanú infraštruktúru, na treťom mieste minimalizovať freeriderov a nejakým spôsobom zvýšiť kontrolu dumpingových cien,“ odporúča Chovanec.
