Vláda už niekoľko týždňov avizuje, že chce zásadne zmeniť fungovanie verejnoprávnej RTVS. Svetlá sveta už uzrel návrh nového zákona, ktorým má vzniknúť nová inštitúcia Slovenská televízia a rozhlas (STaR), pričom RTVS zanikne.
Nateraz však ešte stále nie je isté, či sa tak naozaj stane, alebo príde vládna koalícia s novelizáciou zákona o RTVS.
Opozícia vidí za pripravovanými vládnymi krokmi snahu politicky ovládnuť RTVS, najmä jeho manažment a spravodajstvo.
Postup kritizujú aj viaceré medzinárodné inštitúcie, odborníci, akademici a nesúhlasí s ním vyše 1 200 zamestnancov RTVS. O médiách verejnej služby sme sa v Interview :24 rozprávali s riaditeľom Európskej vysielacej únie (EBU) Noelom Curranom.
Pozrite si reláciu RTVS Interview :24, ktorej hosťom bol riaditeľ Európskej vysielacej únie Noel Curran alebo si prečítajte celý rozhovor s ním pod videom:
Čo hovoríte na pripravované zmeny?
V EBU máme veľké obavy z toho, čo sa navrhuje. V prvom rade si myslíme, že je to zlé pre Slovensko a pre verejnosť z hľadiska nezávislosti verejnoprávnych médií, a to je to najdôležitejšie.
Tiež sa obávame, že je to v rozpore s európskou legislatívou. Máme nový európsky zákon o slobode médií a podľa nás sú navrhované zmeny v úplnom rozpore s týmto zákonom.
Slovensko sa dostane do priamej konfrontácie s Európskou komisiou (EK). Nie je však neskoro na pozastaviť to a pozrieť sa na dôsledky týchto zmien. Aby sa diskutovalo o širšej reforme alebo o tom, ako sa to upraviť, aby boli zmeny akceptovateľnejšie a zosúladili sa s európskou legislatívou.
Týka sa európska legislatíva aj Maďarska? Bude EÚ dohliadať aj na apolitickosť ich verejnoprávnych médií?
Nový európsky zákon o slobode médií sa bude vzťahovať na všetky členské štáty Európskej únie.
Má za cieľ zabezpečiť novinársku nezávislosť verejnoprávnych médií a nezávislosť ich manažmentu. Má tiež zabezpečiť, aby boli verejnoprávne médiá adekvátne financované v budúcnosti.
Bolo množstvo kritiky z dôvodu vládnej kontroly nad médiami v Maďarsku a nikdy by som si nemyslel, že Slovensko sa chce vydať touto cestou. Nová európska legislatíva však bude dôležitá pre EK a očakávam, že bude sledovať jej implementáciu v celej EÚ.
Existujú sankčné mechanizmy, ktoré EK využije v prípade, že Maďarsko alebo Slovensko nedodrží tento nový európsky zákon?
Napríklad v Poľsku sme videli pozastavenie financovania verejnoprávnych médií či rôzne problémy s justíciou. Keďže sme už takéto spory o právny štát videli, myslím si, že keď príde nová legislatíva, existuje riziko, že sa Slovensko dostane do konfrontácie s EK z dôvodu navrhovaných zmien.
Tomu sa ale dá vyhnúť. Nie som tu na to, aby som hovoril slovenskej vláde, čo má robiť. Žiadam len, aby sa pozastavil návrh zmien. A aby boli otvorení zmenám v legislatívnom návrhu.
Môžeme tým predísť konfrontácii s EK a škodám, ktoré by sa napáchali na toku informácií, ktoré dostane verejnosť na Slovensku.
Prečo chcú vládne garnitúry aj v čase internetu a sociálnych sietí, keď sa žiadna zásadná informácia nedá utajiť, získať kontrolu nad verejnoprávnymi médiami?
V niektorých európskych krajinách vidíme trend, v ktorom chcú vlády viac kontrolovať médiá, najmä tie verejnoprávne. Chcú, aby verejnosť dostala isté posolstvo.
Keď majú pocit, že dostávajú nepríjemné otázky a že ich posolstvo nie je v dostatočnej miere prezentované, tak chcú tieto médiá viac kontrolovať. Vidíme to aj v tejto navrhovanej legislatíve. Nemôžeme sa na to pozerať inak, ako na snahu ovládnuť verejnoprávne médiá na Slovensku.
Videli sme to aj v iných krajinách, ale musím uznať, že toto je pomerne dramatické. Nedá sa to nijako obísť, je to dramatická zmena legislatívy, akú sme nevideli, že by boli zo dňa na deň v európskych krajinách prijaté.
Vy ste riadili verejnoprávne médium, ste novinár. Ako ste reagovali, keď vám volali politici a žiadali, aby ste niečo nevysielali? Stalo sa vám to niekedy?
Vysvetlíte, že ste nezávislý, vysvetlíte procesy, pokiaľ ide o spravodajské postupy a poviete nie. Zároveň ale budete počúvať. Treba si vypočuť všetky záujmové skupiny, pokiaľ je váš spravodajský príspevok kritizovaný. Je dôležité sa zastaviť a porozmýšľať nad tým, či majú pravdu alebo nie.
To, čo je tu kritické, je právny rámec. Povedať nie môžete iba vtedy, pokiaľ máte podporu programového rámca a programovej rady, ktoré sa postavia za vás.
Ako odolávať politickému tlaku zo strany politikov?
Pokiaľ máte právny rámec, ktorý umožňuje nezávislosť a dozorné orgány, ktoré sú nezávislé, môžete odolávať. Vždy budú tlaky a interakcie zo strany politikov.
Ak sú členovia manažmentu prepojení s politickými stranami, majú medzi politikmi priateľov, považujete to za konflikt záujmov či problém?
Pokiaľ sú ovplyvňovaní politickými stranami, je to problém. Je to úplne proti žurnalistickej nezávislosti. Pokiaľ majú konkrétne napojenia na politické strany, tak je to veľký problém.
Nejde o priateľstvá, ktoré môžete mať. Ide o dopad, ktorý toto priateľstvo na vás má ako na novinára či riaditeľa v médiách. Či vás tieto priateľstvá ovplyvňujú. A potom je otázka, kto vás menoval. Znamená to, že váš úsudok je týmto kompromitovaný.
Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase presadzuje SNS. jej predseda Andrej Danko otvorene priznal, že si s bývalým generálnym riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom vyberal moderátorov politických relácií, mal úzke prepojenie s vtedajším šéfom spravodajstva aj to, že chce mať štátnu televíziu a rozhlas. Čo si o tom myslíte?
Pokiaľ ide o históriu, nepoznám detailne situáciu na Slovensku. Ale štátna televízia bude pre občanov tejto krajiny zlá. Dôvera vo verejnoprávnosť médií sa úplne naruší. Štátna televízia sa stáva propagandistickou televíziou. A to sa môže opakovať pri zmenách vládnych garnitúr.
Nejde o zaujatie nejakej strany. Nie je mojou úlohou hovoriť, že som proti tejto vláde. Nemám na ňu žiadny politický názor. Táto legislatíva otvára dvere pre štátne médium na Slovensku, čo je zlé pre krajinu.
Pokiaľ bude táto legislatíva existovať, budúca koalícia ju môže opäť použiť. Ľudia sú krátkozrakí pokiaľ si myslia, že táto zmena počas nasledujúcich pár rokov pomôže. Ale čo potom? Čo ak príde nová vláda?
Takýto druh postupu je zlý pre všetkých. A to najmä, ak by sa malo z RTVS stať štátom kontrolované médium.
Generálneho riaditeľa ako aj šéfov dozorných orgánov volia zástupcovia politických strán v Národnej rade SR. Dá sa podľa vás tento proces úplne odpolitizovať?
Zapojenie akcionárov či zástupcov dozorných orgánov verejnoprávneho média nemusí byť nevyhnutne negatívne. Pokiaľ je to súčasťou širšieho dozorného režimu, na ktorom sa zúčastňuje napríklad aj občianska spoločnosť či rôzne ďalšie strany.
Keď však vidím túto navrhovanú legislatívu, toto je v nej zabezpečené len minimálne. V ideálnom svete by politici nemali absolútne čo hovoriť do tohto procesu, ale to sa nedeje ani v Európe.
Existuje ich zapojenie, ale istým spôsobom sa obmedzuje. Práve preto tu musíme viesť diskusiu. Musíme byť konštruktívni a baviť sa o tom, aké zábezpeky sa do tohto návrhu môžu doplniť, aby sa ochránilo verejnoprávne médium a aby bol návrh v súlade s európskou legislatívou.
Je to problém, ktorému sa so správnymi návrhmi dá vyhnúť. My v EBU máme ochotu podeliť sa s odporúčaniami, aký prístup by sa dal využiť. Či to vláda bude mať ochotu akceptovať, to už nie je na mne.
Nebolo by vhodné, keby politici nemali v orgánoch dohľadu verejnoprávneho média väčšinu, aby sa nemohli politicky dohodnúť, že tohto človeka teraz odvoláme, lebo nám nevyhovuje?
Toto je pre mňa kľúčový element. Neznamená to úplne vyňať politický vplyv. Treba ale zabezpečiť, aby vláda nemenovala väčšinu alebo všetky orgány, teda generálneho riaditeľa, šéfov manažmentu či členov dozornej rady.
Nejde o to, aby sme úplne odstránili politické vplyvy, je ale dôležité, aby vláda nemala absolútnu väčšinu. Ide o to, aby existovala regulácia zvonku.
Napríklad v Nórsku majú 40 percent členov správnej rady, ktorá volí generálneho riaditeľa, zo zamestnancov verejnoprávnych médií. Problémom pri navrhovanej legislatíve u vás takéto zábezpeky nie sú.
Na Slovensku trvá snaha ovplyvňovať a hovoriť do obsahu, najmä spravodajstva, roky. Nie je to vec len tejto politickej garnitúry. Je to historický kontext, s ktorým politici stále pracujú a stále sa o to snažia, lebo im to prechádza.
Nemusíte si vziať príklad z Nórska, je to len jeden z príkladov. Pokiaľ ide o politický vplyv a to, čo sa v súčasnosti udialo v RTVS, nič tak dramatické tu predtým nikdy nebolo.
Je to zásadná zmena pokiaľ ide o nezávislosť novinárov a programovej rady. Je tu problém pri menovaní generálneho riaditeľa a dozorného orgánu, ale aj pri financovaní média.
Slovensko sa týmto dostáva na spodok rebríčku financovania verejnoprávnych médií v porovnaní s európskymi krajinami a ďalšími vo východnej Európe.
Je dôležité či je verejnoprávne médium financované z koncesionárskych poplatkov alebo zo štátneho rozpočtu?
Za nás môžem povedať, že koncesionárske poplatky predstavovali veľkú ochranu. Keď sa na Slovensku zrušili, došlo k dramatickému škrtu a zníženiu príspevku.
Aj iné krajiny majú financovanie verejnoprávnych médií naviazané sa na HDP. Napríklad Gruzínsko či Čierna Hora, ktorá má viac ako dvojnásobok toho, čo máte nastavené na Slovensku.
Keď sa pozrieme aj na ďalšie krajiny, ktoré majú koncesionárske poplatky alebo sa ich financovanie viaže na štátny rozpočet a pretavíme si to do toho, čo dostávajú z hľadiska percenta HDP, tak Slovensko je veľmi nízko v rebríčku financovania verejnoprávnych médií.
Vnímame to tak, že podiel peňazí, ktoré RTVS po novom dostáva zo štátneho rozpočtu, je určitým spôsobom ekonomický tlak na manažment tejto inštitúcie. Je to akýsi ekonomický prostriedok, ktorým sa manažment RTVS dá vydierať. Ako to vidíte vy?
Myslím si, že je to skutočne nebezpečné, že sa škrty urobili na takejto úrovni. Je to veľmi nezvyčajné v Európe. Vysiela to signál, že buď sa budete správať ako my chceme alebo to urobíme opäť.
Preto majú všetky ďalšie legislatívne zmeny chrániť vysielateľa od takéhoto tlaku. Takéto škrty vo financovaní a takýto tlak na zmeny v legislatíve zasiahnu ľudí pokiaľ ide o kvalitu informácií, ktoré dostanú.
Vy by ste sa prihovárali za aký model financovania – koncesionárske poplatky alebo príspevok zo štátneho rozpočtu?
V posledných rokoch prichádza k zmenám. Videli sme, že sa v niektorých krajinách zrušili koncesionárske poplatky a prešlo sa na financovanie zo štátneho rozpočtu. Treba však dodať, že sa to spája so zábezpekami.
Nemám problém s financovaním z percenta HDP. Problém mám s tým, ako sa to znížilo a s dramatickými škrtmi, ktoré na Slovensku nastali. Slovensko bude v porovnaní s ostatnými krajinami masívne podfinancované.
Európsky zákon o slobode médií veľmi jasne hovorí, že verejnoprávne médiá musia byť adekvátne financované. Každý, kto sa pozrie na porovnanie Slovenska s inými podobnými krajiny, povie, že verejnoprávne médiá sú tu podfinancované.
Na Slovensku v súčasnosti prevláda názorová žurnalistika. Novinári ako aj spoločnosť sú veľmi výrazne polarizované. To je charakteristické skôr pre krajiny južnej až východnej Európy. Čím to je, čomu to pripisujete?
Tento trend zažívame nielen v Európe, ale aj v Amerike. Sociálne médiá sú tohto ťahúňom. Je na nich množstvo názorov, na ktoré ľudia reagujú ďalšími názormi.
Verejnoprávne médiá poskytujú jedinečnú službu z hľadiska nezávislých správ. A to sa veľmi cení.
Pokiaľ všetci chceme naháňať sociálne médiá, zredukovať naše štandardy a držať sa len sociálnych médií, potom budeme každý vo svojich zákopoch a nič nové, čo môžu ponúknuť verejnoprávne médiá, nepríde. To by bola veľká strata.
Nemali by sme ísť cestou názorovej žurnalistiky, pretože názory sa menia. Verejnoprávne médiá musia vysielať rozličné názory, aby reflektovali všetky názory v spoločnosti.
Nemyslím si však, že by mali byť verejnoprávne médiá hovorcom nejakých konkrétnych názorov alebo názorov konkrétnej vlády. To je katastrofa pre verejnosť.
Také veci si môžete prečítať na sociálnych médiách. To, čo ľudia chcú dostať od verejnoprávnych médií, je niečo iné. A práve preto si zaslúžia ochranu.
My z EBU tu nie sme preto, aby sme vám hovorili, čo máte robiť. Hovoríme len, že stále nie je neskoro na to, aby sa urobili zmeny v navrhovanej legislatíve, aby bola akceptovateľnejšia, aby ste sa vyhli konfrontácii s EK a aby zmeny zabezpečili lepší obsah pre verejnosť. Veľmi radi budeme s vami spolupracovať.
