Prípad, z ktorého naskakujú zimomriavky aj tým najsilnejším povahám. Gymnazistka Judita Konečná si odpykáva viac ako dvanásťročný trest za vraždu kamaráta Tomáša. Podľa rozsudkov mu zasadila 49 rán nožom.
Judita nedávno neuspela s dovolaním ani na Najvyššom súde SR. V týchto dňoch od krvavej drámy uplynie päť rokov. Prípadu sa preto venujeme opäť. Prinášame nové, exkluzívne svedectvá z miesta činu, vyšetrovania či z väznice, kde si Judita odpykáva trest.
„Je to až taký dramatický príbeh z hry alebo film. Obeť aj páchateľka boli krásni mladí ľudia. Ten príbeh priateľstva. Už samotné to, že aj obeťou aj páchateľom je mladistvý človek, je veľmi unikátne v našich podmienkach,“ uviedla sociologička Silvia Porubänová.
Aj podľa nezávislého advokáta Juraja Bizoňa to bol atypický prípad. „Najmä tým, že ešte predtým sa fotili, chystali sa spolu do Anglicka a zrazu nastal takýto skrat,“ dodal. S takou brutalitou a neprimeraným zásahom sa v živote nestretol ani zasahujúci lekár Ján Remšík.
Konala v afekte
Nezávislý forenzný psychiater Svetozár Droba tvrdí, že v Juditinej osobnosti sa brutálna agresivita, s ktorou bol skutok vykonaný, nenašla ako bazálna štrukturálna vlastnosť. „Čiže to bolo konanie v afekte sebaneistej a pubertálnej osobnosti s nízkym sebahodnotením, nedostatočne vybavenej obrannými mechanizmami,“ vysvetlil Droba.
V zázname volania Judity na tiesňovú linku počuje forenzný psychiater striedanie teatrálnosti s emocionálnou vyrovnanosťou. „Mladého chlapca sme našli ležať v predsieni v polohe na chrbte. Bol mŕtvolne bledý v kaluži krvi,“ spomína zasahujúci lekár Remšík.
Záchranári Tomáša snažili oživovať, no vzhľadom na rozsah jeho poranení, neúspešne. „Ten chlapec mal na sebe biele tričko, ktoré bolo tak prekrvácané, že z bielej farby tam nezostalo nič. To mi zostane natrvalo v pamäti,“ dodal.
„Mohlo dôjsť k ohrozujúco-úzkostnej situácii, že agresivita prepukla explozívnym spôsobom. Jedná sa o explóziu pretečeného pohára, poslednej kvapky. Zrejme došlo k niečomu, čo takéto konanie u nej vyvolalo,“ priblížil Droba.
Znalec Ústavu súdneho lekárstva Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského Jozef Krajčovič skúmal poranenia obvinenej Judity. „Stretol som sa s vtedy obvinenou asi na dvanásty deň od skutku. Priamo som sa jej opýtal, ako vznikli jej poranenia, ale tvrdila, že si nepamätá,“ uviedol Krajčovič.
Aj vražda bez motívu je stále vražda
Forenznému psychiatrovi Drobovi v prípade chýba motív. „Z hľadiska skutkovej podstaty trestného činu je motív nepodstatný. Nie je súčasťou skutkovej podstaty. Môže byť vražda bez motívu, vražda s motívom, no stále je to vražda,“ skonštatoval advokát Bizoň.
Zatiaľ čo otec Judity tvrdí, že proti jeho dcére neexistuje jediný dôkaz, otec zavraždeného Tomáša to vidí inak. „Dôkazov je veľa. Jeden z tých najdôležitejších je, že tú tretiu osobu nezaznamenala žiadna kamera, neexistuje žiadna DNA, odtlačky ani stopy,“ povedal Vladimír Teličák.
V uznesení Krajského súdu v Žiline sa píše, že „odvolací súd nazerá na výpoveď obžalovanej ako na jednoduché detské klamstvo, ktorému uverilo nielen dieťa, ale aj jej rodičia“.
„Pokiaľ Judita fabuluje, tak veľmi presne vie, že tak robí. Nakoniec telefonický rozhovor s matkou nasvedčuje tomu, že sa priznáva k tomu, že to, čo uvádza vo svojich výpovediach, nie je pravda,“ uviedol psychiater Droba.
Časť verejnosti uverila, že je nevinná
Rodine odsúdenej sa podarilo časť verejnosti presvedčiť o tom, že je nevinná. Novou informáciou v ostrosledovanom prípade je, že gymnazistka absolvovala detektor lži, ktorý vyšiel v jej prospech. Výsledky vyšetrenia Judita prvýkrát spomenula až v konaní pred Najvyšším súdom SR.
„Sú známe prípady, keď súd uznal takýto dôkaz. Dôkazy hodnotí jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti. V tomto prípade sa mi ťažko vyjadruje k tomu, ako dovolací súd vyhodnotil vyšetrenie polygrafom,“ povedal advokát Tomášovej rodiny Ján Halagan.
Najvyšší súd začiatkom marca dovolanie odmietol. Zdôvodnenie v čase našej uzávierky ešte známe nebolo.
„Dovolacie konanie neskúma meritum veci. Len skúma rôzne procesné predpisy či dôkazy, ktoré tam boli vykonané či boli vykonané zákonným spôsobom,“ vysvetlil advokát Bizoň.
Judita pred Najvyšším súdom SR chcela spochybniť aj výrok žilinského krajského súdu, že Tomášova vražda bola trýznivá a surová.
Odsúdená sa odmietla vyjadriť
Odsúdená okrem iného argumentovala, že vo väzbe sa u nej neprejavil ani náznak agresivity. Naopak, ona mala byť údajne napadnutá vo väzenskej nemocnici v Trenčíne. Podľa znalca Jozefa Krajčoviča hovorila pravdepodobne o ňom.
„Vychádzam z toho, že aj na súde boli takéto tendencie, že či som ju ohmatával. Miestnosť je monitorovaná kamerovým systémom. Stačí si pustiť záznam a všetko, čo sa vtedy medzi Juditou Konečnou a mnou dialo, tam je,“ priblížil.
Juditin otec podal na znalca trestné oznámenie s tým, že posudok, ktorý vypracoval, bol tendenčný a urobený na vopred zadaný zámer vyšetrovateľa.
Judita prehrala aj civilný súd s Tomášovými rodičmi o náhradu škody. „Už Okresný súd v Žiline priznal nemajetkovú ujmu rodičom Tomáša. Avšak žalovaná, v tomto prípade odsúdená, si voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie,“ uviedol advokát Tomášovej rodiny.
Priestor na vyjadrenie sme chceli dať aj odsúdenej, ktorá si odpykáva trest v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch. Túto možnosť odmietla listom, vyjadriť sa nechceli ani jej rodičia.
„V minulosti sme s vašou reláciou, ako aj inými ‚investigatívnymi‘ novinármi nemali dobré skúsenosti. Z toho dôvodu nemám záujem o rozhovor,“ uviedla Judita v liste.
Vo väznici je raritou
Vo väznici v Sučanoch je Judita raritou. „Aktuálne máme umiestnených pätnásť odsúdených mladistvých mužov a jednu odsúdenú mladistvú ženu. V súčasnosti sa v ústave nachádza jedna mladistvá osoba odsúdená za vraždu,“ priblížil vedúci úseku režimovej činnosti ústavu v Sučanoch Marek Matejička.
„Judita mala obrovské šťastie v tom, že bola mladistvá. Osobne si myslím, že ju drží pri racionálnom vystupovaní, že si uvedomuje, že za pár rokov ju môžu podmienečne prepustiť,“ uviedla sociologička Porubänová.
Podľa advokáta Bizoňa si musí odsúdená vykonať tri štvrtiny trestu. „Z dvanástich rokov to vychádza, že si musí odsedieť deväť rokov aj s väzbou,“ skonštatoval.
Podmienečné prepustenie
Judita je za mrežami mája 2019. O podmienečné prepustenie môže požiadať o štyri roky. „Na odsúdeného sa spracuje hodnotenie priebehu výkonu trestu, kde sa objektívne zhodnotí doterajší priebeh výkonu trestu, splnenie stanoveného programu zaobchádzania, jeho účasť na aktivitách,“ vysvetlil Matejička.
O tom, ako sa Judita správa za mrežami, sme komunikovali s jej bývalou spoluväzenkyňou. Podľa nej bolo Juditine správanie „úplne normálne“. „Učila sa a robila v kuchyni. Vydávala nám raňajky, obed, večeru a potom umývala taniere. Bola šikovná,“ dodala.
„Vo väčšine prípadov odsúdení mladiství, ktorí sú tu za obzvlášť závažný zločin alebo za vraždu, sa javia ako bezproblémoví odsúdení. Dodržiavajú režim ako keby mali vytesnený ten extrémny zážitok. Nedokážu si to prepracovať, rozprávať sa o tom a prijať zodpovednosť za to, čo sa stalo,“ uviedla psychologička ústavu v Sučanoch Adriána Hanzelyová.
Odsúdená študuje v treťom ročníku na gymnáziu vo Vrútkach, kde má individuálny študijný plán. Riaditeľka školy sa k tomu odmietla vyjadrovať. Zriaďovateľom školy je mesto Vrútky. Primátor Branislav Zacharides v minulosti čelil kritike Tomášovej rodiny za to, že odsúdenú Juditu prijal na úrade, kde bola na výlete z väzenia.
Odsúdených mladistvých podľa Matejičku vzdelávajú učitelia, s ktorými má ústav uzatvorené dohody o osobitnom plnení školskej dochádzky. Podľa slov Juditinej bývalej spoluväzenkyne chce po tom, ako vyjde z väzenia, dokončiť školu. Oslovený Juditin pedagóg dodal, že gymnazistka údajne uvažuje o medicíne.
„Začne život, ktorý zavraždený Tomáš už nemá možnosť začať. Myslím si, že to, že vidí svetlo na konci tunela a že nie je až tak vzdialené, ju drží pri zmysloch,“ uviedla sociologička.
Na Tomáša sa jej vo väznici nepýtajú
Vo väzení sa Judity na Tomáša nepýtajú. „Zbytočne by sme do toho vniesli disharmóniu. Keď sa s ňou rozprávate, vám to príde úplne nemožné. Je to úplne normálne, milé, slušné dievča,“ tvrdí Juditin pedagóg.
„Odsúdení mladiství sa obávajú nálepky, že je to vrah alebo lupič. Toho, ako ich prijme prostredie, rodina aj to, že stretnú príbuzných obete,“ priblížila psychologička Hanzelyová.
Aj podľa sociologičky budú všetci v jej bezprostrednom okolí cítiť strach z toho, že to nevypočítateľné správanie, ktoré viedlo k vražde Tomáša, sa môže zopakovať.
Psychologička Hanzelyová tiež priznáva, že hoci v ústave na oblastiach, ktoré sa podieľajú na agresívnom správaní, s mladistvými pracujú a venujú sa nácviku zvládania emócií, nedá sa tomu predísť na sto percent.
