Pre väčšinu svojich poddaných bola britská kráľovná Alžbeta II. jediným panovníkom, ktorého zažili. Britská kráľovná, ktorá zomrela vo štvrtok (8. 9.) vo veku 96 rokov, vo februári dovŕšila úctyhodných 70 rokov na tróne, a oslávila tak platinové výročie. Bola najdlhšie žijúcim a najdlhšie vládnucim britským panovníkom v dejinách.
Za dlhé desaťročia svojej vlády zažila 15 premiérov, vo Vatikáne sa vystriedalo sedem pápežov, rozšírila sa televízia, človek vstúpil na Mesiac, bol postavený a zbúraný berlínsky múr. Panovníčka celý svoj život zasvätila službe monarchii a bola nesmierne populárna. Vlani v apríli zomrel dva mesiace pred stými narodeninami jej manžel, princ Philip.
Žiadny iný žijúci monarcha na svete nevládol tak dlho ako ona. Podnikla stovky zámorských ciest, z Buckinghamského paláca prihliadala na rozpad britskej koloniálnej ríše, vstup svojej krajiny do Európskych spoločenstiev i jej vystúpenie z Európskej únie v januári 2020. Zažila prvé rakety vo vesmíre aj príchod internetu. A celý ten čas stála na čele svojej krajiny ako symbol jej stability, ako pevná a bezúhonná panovníčka.
Princezná, ktorá nemala byť kráľovnou
A pritom pôvodne vôbec vládnuť nemala. Narodila sa 21. apríla 1926 ako najstaršia dcéra Alberta, vojvodu z Yorku, a jej otec bol vtedy až druhým v následníckej línii. V decembri 1936 však abdikoval jeho brat Edward VIII., aby sa mohol oženiť s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. A z Alžbety bola razom následníčka trónu.
Správa o náhlej smrti jej milovaného otca, kráľa Juraja VI., Alžbetu zastihla 6. februára 1952 v Keni, na ceste po Ázii a Afrike, ktorú podnikla spolu so svojím manželom Philipom namiesto chorľavého kráľa. Hneď sa vrátila domov. „Vyzerá ako dievča a stala sa kráľovnou,“ písala britská tlač pred 70 rokmi o tej osudovej chvíli. Korunovácia Alžbety vo Westminsterskom opátstve 2. júna 1953 sa stala prvou korunováciou prenášanou v priamom televíznom prenose.
Princ Philip musel odísť od námorníctva, aby ju mohol sprevádzať pri reprezentačných povinnostiach. Stál jej verne po boku od roku 1947, keď sa vzali, až do svojej smrti vlani v apríli. Mali spolu štyri deti – Charlesa, Annu, Andrewa a Edwarda.
Prekonala rekord kráľovnej Viktórie
V politike si panovníčka zachovávala striktnú neutralitu, napriek tomu ju považovali za dôležitý pilier jednoty krajiny. Jej veta pred škótskym referendom o nezávislosti v septembri 2014, že dúfa, že voliči starostlivo zvážia budúcnosť, ktorú navyše predniesla vo svojom škótskom letnom sídle, bola považovaná za signál, že si kráľovná odchod Škótska nepraje.
„Vďačnosť, úcta a hrdosť. Tieto slová predstavujú môj vzťah k ľuďom tejto krajiny a celého Spoločenstva,“ vyhlásila panovníčka v prejave pri príležitosti zlatého jubilea v roku 2002. V tom roku tiež zomrela jej sestra, princezná Margaret. Doterajší rekord v dĺžke vládnutia, ktorý stanovila jej praprababka kráľovná Viktória, prekonala Alžbeta II. v septembri 2015. Tohtoročné platinové jubileum kráľovná ako tradične slávila v júni.
Rodinné problémy
Nejednu ťažkú chvíľu pripravila kráľovnej jej rodina, a to aj v poslednom čase. Tento rok v polovici januára musela odobrať svojmu synovi Andrewovi, ktorý býval označovaný za jej najobľúbenejšie dieťa, vojenské tituly pre škandál okolo údajného sexuálneho zneužitia. Andrew sa v polovici februára dohodol s Američankou Virginiou Giuffreovou na mimosúdnom vyrovnaní, podľa médií zrejme vo výške miliónov dolárov. Žena tvrdila, že princ ju niekoľkokrát sexuálne zneužil, keď mala 17 rokov.
Vojenské hodnosti a čestné tituly vrátil vlani vo februári Alžbete II. aj jej milovaný vnuk, princ Harry, po svojom rozhodnutí zrieknuť sa spoločne so svojou manželkou Meghan kráľovských povinností v januári 2020.
Najťažší bol pre kráľovnú zrejme rok 1992, štyridsiaty rok na tróne, ktorý sama označila za „annus horribilis.“ Po sérii škandálov a rozpade manželstva jej troch detí nasledoval v novembri toho roku ešte požiar kráľovského hradu Windsor.
V decembri oznámil prvorodený princ Charles, následník trónu, a jeho manželka Diana odlúčenie. List, ktorým Alžbeta II. v decembri 1995 vyzvala Charlesa na rozvod s Dianou, patril údajne k jej najťažším štátnickým krokom. Pár sa rozviedol pol roka nato. „Horúce chvíľky“ jej pripravili aj ďalší členovia kráľovskej rodiny, napríklad jej „bohémska“ sestra Margaret.
Oddaná panovníčka
Život panovníčky jednej z najmocnejších krajín sveta odjakživa sprevádzal silný zmysel pre povinnosť. Stisk jej ruky bol vraj prekvapivo pevný. Mala rada psov a kone, jazdila na vychádzky krajinou. Za svoj život odchovala viac ako 30 psov svojho najobľúbenejšieho plemena corgi.
Briti ctili svoju kráľovnú ako symbol monarchie a popisovali ju ako ženu oddanú svojmu poslaniu, panovníčke obrovských skúseností i zmyslu pre humor, hlboko veriaci, schopnú citovať z biblie. Ale aj ako ženu osamotenú uprostred mašinérie dvora a matku, ktorá si vyčítala, že pre štátnické povinnosti nemala dosť času na výchovu svojich detí. Aj v tejto polohe ju zachytil oceňovaný seriál streamovacej spoločnosti Netflix s názvom Koruna z rokov 2016 až 2021. Kráľovnej sa podľa médií celkom páčil, aj keď popisy niektorých udalostí boli podľa nej „prehnane dramatizované“.
V Európe prekonal dĺžku vlády kráľovnej Alžbety II. v histórii iba francúzsky kráľ Ľudovít XIV., prezývaný „kráľ Slnka,“ ktorý vládol od svojich štyroch rokov až do svojej smrti, teda viac ako 72 rokov (1643 až 1715).
