Novozvolený český prezident Petr Pavel nad V4 ako organizáciou nechce lámať palicu. Jej vznik, motivácia a základy, na ktorých stojí, majú podľa neho relevanciu aj dnes.
Upozorňuje však na to, že v prípade rozdielnych postojov v podstatných otázkach ako je vzťah napríklad k Rusku či k podpore demokracie, spolupráca nebude úplne hladká.
„Možno by stálo aj za to, aby sme sa pozreli, do akej miery by sa V4 dala adaptovať na flexibilnejší formát s pridružením napríklad niektorých ďalších krajín,“ uviedol Pavel.
Priblížil, že už v súčasnosti sa rokuje vo formáte V4+2, takže by mali členské štáty – Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko, uvažovať aj o ďalších formátoch. „Tie by mohli zahrnúť viac krajín zo strednej a východnej Európy k formovaniu spoločných stanovísk,“ uzavrel.
Problém vidí v názorovej orientácii Orbána
Napriek tomu, že niektoré názory vedenia jedného z členov – Maďarska, nekorešpondujú s názormi ostatných štátov Vyšehradskej štvorky, k nemu budúca hlava Českej republiky nemá negatívny postoj. „Do Maďarska som jazdil rád, mám tam mnoho priateľov a budem rovnako rád, ak naše vzťahy budú harmonické,“ uviedol.
Problém vidí v názorovej orientácii maďarského premiéra Viktora Orbána. „Bez pochýb sa Orbán veľmi zmenil. V čase, keď v politike začínal ako veľmi progresívny mladý liberál, by rozhodne nikto ani na chvíľu nezapochyboval o tom, že je to správna cesta. Ale ten obrat, ktorý od tej chvíle urobil, je dá sa povedať o takmer 180 stupňov,“ konštatoval Pavel.
Uvítal by, ak by sa v rámci vzájomných rokovaní strany správali úplne otvorene. Mali by zdôrazňovať spoločný záujem a tam, kde sa názory líšia, tak sa pokúsiť aspoň o priblíženie stanovísk. Zároveň zdôraznil, že jeho postoj k Maďarsku rozhodne nie je nepriateľský ani odsudzujúci.
Slovensko chce navštíviť po inaugurácii
Pavel predpokladá, že na Slovensko príde hneď v týždni po inaugurácii. „Chcem splniť sľub, že prvou krajinou, ktorú navštívim, bude Slovenská republika. Nebudem strácať čas,“ povedal. Rád by na svoju inauguráciu, ktorá sa uskutoční 9. marca na Pražskom hrade, pozval prezidentku Zuzanu Čaputovú.
„Už som o tom hovoril aj na stretnutí s najvyššími ústavnými činiteľmi, že taký nápad mám. Im sa to páčilo tiež. Myslím, že by to bolo pekné gesto vo vzťahu k českým susedom, ak by sa predstavitelia susedných krajín mohli zúčastniť,“ načrtol svoju predstavu o hosťoch nový český prezident. Dodal, že zatiaľ to však ešte nie je isté.
Už počas kampane avizoval, že na druhú zahraničnú cestu by išiel do Poľska, aby upokojil obavy, ktoré spôsobili výroky jeho súpera Andreja Babiša. Ten v debate povedal, že by Poľsku neposkytol vojenskú pomoc, ak by ich napadol iný štát.
Chápe postoj Poľska k Rusku
Poľsko má podľa neho mnoho dobrých dôvodov, prečo je vo svojich postojoch k Rusku tak nekompromisné. „Ich historická skúsenosť je nepopierateľná a myslím si, že v Poľsku asi nie je vôbec potrebné kohokoľvek presviedčať o hrozbe pochádzajúcej z Ruska,“ reagoval na výroky poľského prezidenta Andrzeja Dudu.
Ten vyhlásil, že je pripravený postaviť novú železnú oponu, ak sa za východnou hranicou bude musieť vysporadúvať s agresívnym štátom. Pavlovi sa v tomto kontexte zdajú jeho výroky pochopiteľné, no podľa neho sa nimi netreba znepokojovať.
„Na druhej strane je dobré pracovať na tých povedzme praktických opatreniach. To znamená posilňovanie obranyschopnosti celého východného krídla, pretože obranyschopnosť NATO nie je závislá iba na hraničných plotoch a bariérach. Je postavená predovšetkým na princípe odstrašenia akéhokoľvek možného agresívneho správania zo strany Ruska,“ objasnil.
Domnieva sa, že ploty či bariéry môžu dopomôcť napríklad pri riadenej migrácii. Zároveň sú aj istým signálom. „Omnoho silnejším signálom by bola jednota členov NATO vo vzťahu k Rusku. Keď nebudeme spochybňovať vyššie výdaje na obranu, keď budeme dôslední v uplatňovaní nielen opatrení na odstrašenie, ale v rámci EÚ napríklad aj k sankciám,“ uzavrel.
